Karatista Končal: Tri roky žije na Honolulu, kde vyučuje bojové umenie

Keď sa obzriem do minulosti, musím povedať, že vyrastať v osemdesiatych rokoch bolo naozaj veľmi zaujímavé. Myslím si, že najlepšie na tej dobe bolo, že sme nemali toľko technologických výdobytkov, a to nám dávalo väčšiu slobodu. Veľa času sme trávili vonku hraním hier.

Ako dieťa a čiastočne aj ako tínedžer som nepatril práve medzi absolútne vzory poslušnosti – spomína Róbert Končal z Nitry. Spôsobom, ako dostať túto energiu pod kontrolu, bolo karate. Začal s ním už v siedmich.

„Vtedy bolo veľmi populárne, bola to éra prvých videoprehrávačov a filmov s Bruceom Leem. Samozrejme, nesmiem vynechať ani maďarský kriminálny seriál Linda. To všetko bola pre mňa obrovská inšpirácia,“ vysvetľuje, ako sa k svojmu koníčku a neskôr aj živobytiu dostal.

Prvý a zlomový uspech bolo víťazstvo hneď na prvej súťaži – majstrovstvách klubu.

To mu dodalo veľkú motiváciou do ďalšieho tréningu. „Na súťaži boli so mnou aj moji kamaráti z bytovky. Môj úspech ich prekvapil a musím uznať, že aj mňa. Pamätám si, že som vyhral červenú šuštiakovú súpravu. Bol som neuveriteľne hrdý,“ smeje sa.

Neskôr bodoval na viacerých celoslovenských, ale aj európskych súťažiach. Po gymnáziu išiel študovať telesnú výchovu a psychológiu.

V poslednom ročníku však prišiel zlom v jeho športovej kariére. Na súťaži v Holandsku si roztrhal krížny väz v kolene a po troch operáciách sa musel so súťažnou kariérou rozlúčiť.

Svoju energiu a lásku ku karate preto preniesol do trénerskej činnosti. V roku 1999 začal viesť záujmový krúžok karate, čoskoro sa jeho zverenci začali umiestňovať na slovenských aj medzinárodných súťažiach. Ponúkli mu miesto reprezentačného trénera.

Po jedenástich rokoch strávených v telocvični a na súťažiach, ktoré sa spájali s ustavičným cestovaním, však pocítil, že sa dostal do štádia vyhorenia.

„Potreboval som zmenu. Preto som v roku 2010 zamieril do USA.“ Počas trénerských rokov si vybudoval celkom slušné meno a mal dobré kontakty v USA, kam chodil pomáhať pretekárom s ich prípravou na vrcholové podujatia.

Najprv bol v Los Angeles, neskôr sa presunul na Floridu a odtiaľ mal namierené do Kostariky.

„Pri kupovaní letenky som narazil na problém s leteckou spoločnosťou, tak som letenku zrušil. Ešte v ten večer som si sadol za počítač a zhodou okolností som našiel letenku v tej istej cene na Havaj. To bola vždy destinácia, ktorú som chcel navštíviť a spoznať, a to nielen pre jej krásu, ale aj pre kvalitu karate, ktorá tu je.“

Keď sa majiteľ klubu z Floridy skontaktoval s ľuďmi z Havaja, Róbert Končal ešte netušil, že sa stane jeho druhým domovom.

Na život v exotickej krajine, ktorá je preslávená pomalým tancom hula, si rýchlo zvykol. „Havaj je vyslovene multikultúrne miesto a ľudia sú tu zvyknutí na to, že nie všetci sú domáci. Ale určite som svojím spôsobom ,atrakcia‘,“ zavtipkuje rodák z Nitry.

V tejto ostrovnej krajine nájdete asi človeka každej národnosti. „Ale určite ju najviac ovplyvňuje ázijská kultúra. Keď som sem prišiel prvýkrát, mal som pocit, že sa pomýlili a pristál som niekde v Japonsku. To bolo asi najväčšie prekvapenie,“ prezrádza prvé zážitky.

„Ľudia na Havaji sú veľmi dobrosrdeční a na každom kroku sa stretnete s duchom ,aloha‘. Aloha je najpoužívanejšie havajské slovo, ktoré má veľa významov.“

„Môžete ním pozdraviť pri príchode aj pri odchode, ale jeho význam je v podstate láska. A tú sa snažia deťom vštepovať odmalička. Veľkú úctu a lásku majú k oceánu a celkovo k prostrediu, kde žijú.“

„Práve preto nemajú napríklad medzi ostrovmi žiadne kompy, ktoré by turistov prevážali z jedného na druhý. Takže keď chcete navštíviť susedný ostrov, musíte ísť lietadlom. Na Oahu nie sú výškové budovy ničím výnimočným, ale susedné ostrovy ako Maui, Kauai a iné žiadne takéto budovy nechcú.“

„Bránia sa im už niekoľko desaťročí a dávno v histórii bolo uzákonené, že na týchto ostrovoch nesmie vyrásť budova vyššia než kokosová palma.“

„Tak je písaný zákon a zatiaľ sa veľmi striktne dodržiava. Havaj je tiež centrum surfovania, vďaka najlepším podmienkam na svete. Jednak počasie, no aj vlny sú tu neporovnateľné s inými destináciami. Každoročne sa tu konajú majstrovstvá sveta a ďalšie profesionálne surferské súťaže. Aj ja som tomuto športu prišiel na chuť a keď mám čas, veľmi rád si idem zasurfovať.“

Havaj je aj najzdravším štátom USA. Športu sa tu venujú takmer všetci od detí až po dôchodcov. Veľkým varovaním do budúcnosti je však to, že Honolulu je mesto s najhoršími zápchami v USA.

Celé roky držalo prvenstvo L. A., ale, žiaľ, teraz žezlo prebralo Honolulu. Kompetentní sa snažia nájsť riešenie, a preto začali stavať niečo ako nadzemné metro. Veľmi veľa ľudí sa však proti tomu búri.

„Ja sám mám z toho zmiešané pocity, lebo neviem, či to bude viac na prospech, alebo to ostrovu skôr uškodí.“

Domáci veľmi radi cestujú. Najobľúbenejšou destináciou je blízke Japonsko, ale veľmi radi chodia aj do mekky hazardu Las Vegas. Naopak, Havaj je zas veľmi obľúbený dovolenkový raj amerických celebrít.

„Známe osoby však navštevujú skôr susedné ostrovy, ktoré sú menej zaľudnené ako Oahu, kde žijem. Tam majú väčší pokoj.“ Napriek tomu, že Havaj je súčasťou Spojených štátov amerických, podľa Róberta Končála to necítiť.

„Mám pocit, že tunajšie hodnoty a životný štýl sú omnoho bližšie Európe a Ázii ako USA. A práve to mi vyhovuje,“ približuje. Ďalším veľkým plusom pre Róberta je to, že tu majú bojové umenia veľkú tradíciu, čo vyplýva z geografickej blízkosti Japonska a Ázie.

„Ich kvalita je veľmi vysoká. No ja sa karate venujem dvadsaťdeväť rokov a trénerskej činnosti približne dvadsať rokov, z toho na profesionálnej úrovni trinásť. Za ten čas som nazbieral veľké množstvo skúseností, ktoré ľudia dokážu oceniť. A na Havaji zvlášť,“ prezrádza Slovák, ako sa mu podarilo byť úspešný v podnikaní so školou bojových umení.

Trénuje deti od štyroch rokov, ale aj dospelých, a to od začiatočníkov až po vrcholových športovcov.

Keď odchádzal do tejto exotickej krajiny, ani vo sne by mu nenapadlo, že tam nielen zakotví a nájde si aj životnú družku.

„Maile som poznal už predtým zo súťaží, ale len z videnia. Zhodou okolností ma tréner z Floridy skontaktoval práve s ňou, a keď som prvýkrát prišiel na Havaj, bola mojou sprievodkyňou po ostrove. Momentálne plánujeme svadbu, mala by byť tento rok v novembri,“ hovorí a verí aj v príchod slovenských svadobných hostí.

Róbert Končál totiž na Slovensko stále nedá dopustiť a domov sa snaží chodiť aspoň raz ročne.

„Naša krajina mi chýba a najväčšmi určite rodina, kamaráti a moji zverenci. Zo stravy mi chýba náš chlieb a, samozrejme, aj iné dobré slovenské jedlá,“ zaspomína si na bryndzové halušky či na syrové oštiepky.

Slovenské špeciality sa síce nesnaží Havajčanom variť, ale kus slovenských tradícií tam predsa len presadil.

„Zaviedol som polievací veľkonočný pondelok, ale nestal sa veľmi populárnym,“ rozosmeje sa. V ďalekej krajine sa mu ľahšie žije aj vďaka menšej komunite Slovákov a Čechov.

Organizujú si spoločné oslavy a stretnutia, a dokonca si niekedy uvaria aj slovenské jedlá. S rodiskom je stále spätý, preto nevylučuje, že by v budúcnosti žil so svojou havajskou manželkou striedavo na Slovensku aj na Havaji.