Chmelár tušil, že ZOH 2018 vyhrá Pjongčang

Aj prvý muž slovenského olympizmu, ktorý voľbu v juhoafrickom Durbane sledoval z domu, pasoval kórejského uchádzača za hlavného favorita pred voľbou, aj keď priznal, že osobne by radšej bral úspech nemeckého Mníchova.

"Mníchov a priľahlé alpské športoviská veľmi dobre poznáme. Poznáme tam veľa ľudí, poznáme podmienky a hlavne je to pre nás úplne za rohom. Preto by to z nášho pohľadu bolo optimálne dejisko," povedal Chmelár a pokračoval: "Triumf Pjongčangu sa však dal očakávať a to nielen preto, že kandidoval po tretí raz. Poučili sa z predchádzajúcich chýb, majú za sebou mocného sponzora, ktorý, predpokladám, sponzoruje aj množstvo športových federácií a pripravili dobrý projekt. Aj preto si myslím, že pripravia aj dobré hry."

Finančné hľadisko pre slovenských športovcov rezonuje práve v súčasnosti, ktorú takmer bez výnimky športoví funkcionári pod Tatrami označujú za "dobu temna" z pohľadu štátnej podpory.

"Naše vízie pre ZOH v roku 2018 budú asi pochmúrne. Stačí sa pozrieť na našu základňu v hokeji, biatlone, či lyžovaní a môžeme sa spýtať, kto nás môže reprezentovať o sedem rokov. Ak by sa aj niečo zázračne zmenilo v našom systéme prípravy a dokázali by sme teraz vybrať talenty, ktoré by sme vedeli dostatočne podporiť, tak za sedem rokov by sme ich nestihli pripraviť na nejaké lichotivé výsledky. Obávam sa, že Pjongčang nás zastihne na úplnom dne výkonnostnej amplitúdy. Ale vo všeobecnosti to asi bude platiť o slovenskom športe v roku 2018," predpovedal neblahú budúcnosť šéf SOV.

Chmelár v Pjongčangu očakáva aj náročné podmienky pre lyžiarske disciplíny a jeho odhad potvrdil aj tréner bežkýň na lyžiach Ján Valuška: "Ešte sme na Kórejskom polostrove síce nikdy nepretekali, no keďže je to pomerne blízko pri mori, očakávam, že tam budú podobné podmienky ako boi trebárs na majstrovstvách sveta v Sappore, či nedávno na šampionáte v Osle, teda dosť špecifické."

Jeho zverenkyňa Alena Procházková by tiež radšej uprednostnila európsku destináciu."Aj napriek vyššiemu veku by som si výkonnostne ešte trúfla na štart v roku 2018, podstatnou otázkou však je, či dovtedy nebudem nútená skončiť s kariérou pre nedostatočnú podporu. Najskôr treba vydržať do Soči a potom uvidíme, sedem rokov je dlhá doba," poznamenala jedna z najlepších svetových šprintérok.

Zo slovenských zimných športov sa k Pjongčangu s najväčšou nádejou môže obracať biatlon. Práve tu pred dvoma rokmi na majstrovstvách sveta získala prvú striebornú medailu Anastasia Kuzminová, neskoršia olympijská víťazka z Vancouveru. Ďalší olympijský medailista - bronzový Pavol Hurajt si však myslí, že kórejské dejisko bude slovenskej biatlonovej škole sedieť vo všeobecnosti.

"Nad myšlienkou účasti na tej olympiáde sa môžem iba smiať," poznamenal veterán a pokračoval: "No nevylučujem, že tam pôjdem v inej pozícii, hoc ako tréner. Som rád, že Pjongčang vo voľbách zvíťazil, lebo si myslím, že si to tamojší organizátori zaslúžili. Podľa mňa pripravia výborné hry, už na majstrovstvách sveta sa osvedčili ako usilovní a pozorní hostitelia. Navyše tie trate by nám mohli sedieť, keďže tam nie sú žiadne tiahle stúpania, ktoré my na Slovensku príliš neobľubujeme. Na druhej strane bude mínusom veľký časový posun, ale s tým sa dá vyrovnať."

Slovenský viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie i Slovenského zväzu biatlonu Ivor Lehoťan triumf Pjongčangu okomentoval slovami: "Juhokórejčania boli najvytrvalejší, najzapálenejší, ale aj najpripravenejší. Dvakrát som osobne navštívil Pjongčang a zakaždým som si odtiaľ odniesol veľký športový a kultúrny zážitok. Ohromilo ma, s akým entuziazmom pripravovali Juhokórejčania všetky svoje kandidatúry na ZOH, znova a znova sa pustili od začiatku do starostlivej prípravy a nebáli sa aj riskovať investovaním do výstavby športovísk. Kandidatúra Mníchova nedosiahla očakávanú podporu u Nemcov, prijímali ju chladne, ba až ľahostajne, čo ma prekvapovalo. Čo sa týka slovenského biatlonu, preň bol Pjongčang a MS 2009 veľkým úspechom pretože tam sme predstavili svetu Kuzminovú. Keďže v roku 2018 bude podľa predpokladov ešte aktívne súťažiť, táto voľba by mohla byť pre ňu výhodná."

Celkovo možno ale v porovnaní so slovenskou výpravou vo Vancouveri počítať s Pjongčangom ako dejiskom veľkej generačnej výmeny. Účasť na ZOH o sedem rokov príliš neláka ani dvojicu hokejových reprezentantiek. "Pre mňa osobne bola vrcholom olympiáda vo Vancouveri a hoci by som sa rada ešte pozrela aj do Soči, neviem si predstaviť aj štart v Pjongčangu. V tom čase by som už radšej pomýšľala na deti a kočíkovanie. Momentálne som na dovolenke v Španielsku a tieto veci si viem len veľmi ťažko predstaviť," poznamenala Iveta Karafiátová a jej reprezentačná kolegyňa Zuzana Tomčíková priznala podobné zámery: "Hokej som už hrala v Severnej Kórei a myslím, že na juhu to bude o niečo lepšie. Ale čo sa mňa týka, dúfam, že v tom čase už budem mať iné - konkrétne materské povinnosti."