Moderátor v Slovenskom dome Šarkan má jedno prianie: Bodaj by spadla medaila z neba

Pre vás to je prvá olympiáda?
Prvýkrát som bol v Atlante 1996 ešte z rádia. Odtiaľ sme robili vstupy do vysielania. Rovnako v Slovenskom dome ako teraz v Riu som bol vo Vancouveri na zimnej olympiáde pred šiestimi rokmi.

Je to vaša prvá exotická destinácia?
Priznám sa, v Južnej Amerike som ešte nebol. Neviem, či by som sa práve do Brazílie vybral len tak a sám, hoci veľa ľudí ospevuje túto krajinu. Aj ja mám s domácimi len príjemné skúsenosti. Sú milí a dobrosrdeční , len škoda, že nevedia viac po anglicky. Dorozumievame sa rukami-nohami.

Aké to bolo v v Kanade v porovnaní s Brazíliou?
Vancouver bol iný. V meste žije plno Slovákov, takže každý večer prišli do nášho domu stovky ľudí. Bola to éra, keď sme mali skvelých hokejistov, Kuzminová získala prvé zlato. Bola tam brutálna nálada. Myslím si, že medaila to nakopne aj tu a ožije to. Ak bude atmosféra ako na otvorení, tak to bude skvelé.

Čo je vám bližšie – letná alebo zimná olympiády?
Na olympijských hrách sa snažím chodiť na netradičné športy ako lukostreľba či skoky do vody, na ktoré človek len tak nechodí. Na zimnej som zohnal lístky na curling, ktorý bol beznádejne vypredaný. Cestoval som do Ria v lietadle s francúzskymi športovcami a jeden mi hovorí, že geniálne na olympijských hrách je to, že si fandia navzájom aj športovci z jednej krajiny, ktorí sa poznajú len z médií, osobne sa nikdy nestretli.

V čom je iný Slovenský dom v Riu oproti tomu vo Vancouveri?
Má to stúpajúcu tendenciu. Organizátori vychytali chyby. Dávajú si pozor na to. Ladili to, aby to fungovalo. Brazília je komplikovanejšia na prevádzku, ale podarilo sa, aby kontajner so surovinami zo Slovenska, ktorí colníci zadržiavali je tu a môžeme si dať aj bryndzové halušky.

Ako to vnímate, že kus Slovenska sa dostal do Ria de Janeira?
Svoje domy tu má 50 krajín, ale o našom sa už tradične hovorí, že má najlepšiu atmosféru. Český je obrovský, dizajnovo to vychytali, museli do toho investovať viac peňazí. Boli sme sa tam pozrieť, dali sme si jednu „plzničku“, ale radi sa vraciame do Slovenského domu.

Čo to pre vás znamená, že môžete byť priamo v Riu?
Moja robota je rôzna. Raz moderujem jedno, potom iné… Som tu s najlepšími športovcami Slovenska, ktorí sú profíci. Mám z toho fakt radosť. Je to robota, ktorá sa mi chce robiť.

Športovec chce získať medailu, novinár o nej napísať. Vy ako moderátor zrejme túžite nejakú odmoderovať. Je to tak?
Hej, hej. Vodné športy či strelci sú blízko. Strašne by som chcel, aby to niekomu vyšlo nečakane. V minulosti sme mali šťastie na to, že medaila spadla znenazdajky z neba. Uvidíme komu sa to podarí. Niektorí majú veľkú konkurenciu a úspechom je, že sa do Brazílie už vôbec dostali. Potešili by ma aj vtedy, ak by si spravili aspoň osobný rekord.

Ideálne oslavovať cenné kovy každé tri dni…
Ak by bolo päť medailí, to by bolo super.

Šarkan by chcel,aby niekomu medaila vyšla nečakane.
Foto: Plus JEDEN DEŇ/Michal Smrčok

Poďme k bezpečnosti. Zažili ste niečo, keď ste si povedali, na čo som do tej Brazílie šiel?
Ešte ani nie. Bývame asi 15 minút chôdze od Slovenského domu. Cez deň to je v pohode, v noci by som to nedal, to beriem radšej taxík. Aj bezpečné lokality sa za tmy môžu zmeniť. Je to veľké mesto, dá sa naraziť na "bárščo". Na každom rohu je vidieť policajtov, je cítiť, že to neberú na ľahkú váhu. Keď je človek na nesprávnom mieste, veľmi to neovplyvní, ale musí zaklopať na drevo.

A čo tak exkurzia do favely, kde dominujú gangy?
Išli sme z letiska aj cez také štvrte, ale tam by sa človek nechcel dostať…

Čo komáre a riziko choroby Ziky?
Zatiaľ som ich nevidel, ale každý deň fúkalo. Sme nastriekaní repelentmi, na izbe to mám aj v zástrčke zapojené. Niektorých niečo kuslo, ale to je ako kliešte u nás. Treba to pustiť z hlavy.