Štyridsiatnik Róbert Petrovický: Stále mám cieľ – víťazstvá!

Získal titul majstra sveta, zahral si v šiestich kluboch zámorskej NHL a vyskúšal si všetky kvalitné európske ligy.

Patril medzi opory reprezentácie, teraz si užíva pôsobenie v trenčianskej Dukle, kde pri mladíkoch mladne. Útočník Róbert Petrovický oslávil 40- -ku, no plány na ľade má stále veľké.

Pred pár týždňami, keď ste posilnili Trenčín, ste povedali, že máte príkaz od dcéry hrať do štyridsiatky. Tá už prišla, čo bude ďalej?

Neviem, musím sa jej opýtať, aké má so mnou plány (smiech). To, čo mi povedala pred pár rokmi, som jej splnil.

Ďakujem všetkým, že mi tu v Trenčíne dali pred 22 rokmi šancu dostať sa do veľkého hokeja. Odvtedy to už išlo krížom-krážom po svete. Veľa miest, veľa lietadiel, veľa hotelov.

Stále však ideme ďalej, ak človeku slúži zdravie, má chuť baviť sa hokejom a motiváciu, treba hrať.

Keď ste sa v sobotu ráno zobudili ako štyridsiatnik, začali ste už trochu bilancovať?

Keď som vstal, veľmi ma bolel krk (smiech, v piatok ho nechtiac zranil spoluhráč Lintner – pozn. red.).

Bilancovať? Ešte nechcem. Občas taká malá myšlienka síce prejde hlavou, ale ešte nechcem.

Zaujímavá extraliga, v štyroch zápasoch 16. kola dal víťaz štyri góly

Máte ešte silu a chuť absolvovať všetko, o čom ste hovorili?

Po takom zápase, kde chalani otočili duel s Nitrou (4:3 pp), zabojovali, ukázali srdce, mám. Preto my starší hráči chceme hrať ďalej. Stále ma to ťahá do kabíny, byť s nimi.

Nezdá sa vám, že ste za mesiac v Trenčíne pri mladíkoch v tíme omladli?

Áno, áno. Je pekné ich spoznať, človek sa cíti mladší. Musia sa od niekoho učiť a myslím si, že majú dosť rešpektu a hádam im to pomôže. Hokej totiž veľmi veľa vezme, ale ešte viac dá.

Bilancovať nechcete, čo je teda stále pre vás motiváciou, ktorá vás ženie dopredu?

Hm, stále sa učím. No asi ukázať to majstrovstvo, „prihrávečku“, šikovnosť. Robil som to celý život. Nič iné neviem, je to moje živobytie a stále ma baví.

Dostali ste viacero darčekov k sviatku. Čo by ste si zaželali vy? Nejaký nesplnený sen?

Tým je pre mňa každé víťazstvo v zápase. Už je to ťažšie než predtým. Keď však človek zacíti, že je tam malá šanca, dostane zo seba maximum. Dokáže sa dostať do tranzu a na konci je jeden cieľ – víťazný pohár.

Chystáte veľkú oslavu štyridsiatky?

Svojich chlapcov som už pozval na pohár šampanského, v sobotu sme oslávili doma s rodinou, v pokoji. Čaká nás prestávka v lige, takže plánujem väčšiu oslavu pre rodinu, známych, susedov z ulice.

Keďže mnoho kamarátov hrá mimo Slovenska, urobíte veľkú párty v lete po sezóne?

Je to pre mňa zvláštne, že po dlhom čase oslavujem narodeniny doma a chalani sú mimo. Asi áno, bude to pekný dôvod na spoločnú oslavu.

Ako vyzerajú vaše ďalšie hokejové plány, keďže Trenčín je prechodnou stanicou?

Teraz potrebujem najmä hrať, trošku ma pribrzdili menšie zranenia. Zatiaľ neriešim nič, uvidíme cez reprezentačnú prestávku. Ale čím bližšie, tým lepšie.

Dátum narodenia: 26. 10. 1973

Pozícia: útočník (draftoval ho Hartford z 9. miesta – 1992)

Kluby: Trenčín, Hartford, Dallas, St. Louis, Tampa Bay, New York Islanders, Mo- Do, Ambri-Piotta, Langnau, Zürich, Leksand, Vítkovice, Riga, KaiPa, Brno

Najväčšie úspechy: federálny titul s Trenčínom, zlato z MS 2002, hral na troch OH – v Salt Lake City 2002 bol vlajkonosičom výpravy.