Peter Neveriš a bratia Hossovci: Parťáci zo sídliska

„Hneď na úvod sme si vyjasnili pravidlá hry. Naše priateľstvo prerástlo aj do spoločných obchodných aktivít a nijako to náš vzťah neovplyvnilo, naopak, dôvera sa ešte viac prehĺbila,“ hovorí Neveriš.

Ten si stihol zaspomínať aj na detské časy. „Bývali sme na sídlisku Juh asi 50 metrov od seba. Mali sme dve ihriská – horné a dolné. Starší chalani hrávali na spodnom, pretože z toho vrchného často padala loptička dolu a nám sa nechcelo po ňu chodiť. Bratia Hossovci boli, samozrejme, mladší, takže s nami hrávali prevažne vtedy, keď nás bolo málo alebo do nepáru,“ smeje sa Peter a pokračuje: „Hneď ako sme vybehli na ihrisko, obaja už boli v okne a striehli, koľko nás je. Keď sme na nich kývali, že majú dôjsť, trvalo to asi 15 sekúnd a boli na ihrisku. Oni totiž boli v tom okne vždy pripravení. Radi sme s nimi hrali, lebo napriek tomu, že boli mladší, boli nám takmer vyrovnaní. Už v tom čase boli lepší ako ich rovesníci. Vždy na to s Majom i Marcelom spomíname. Dokonca stále funguje vo vchode, kde som býval s rodičmi, naša hokejová klubovňa s trofejami a fotkami.“

Hoci nepatrí medzi fanatikov, ktorí zbierajú hokejové suveníry na pamiatku, predsa len vlastní niekoľko cenných kusov. Prevažne však ide o tréningové dresy a rád ich využíva už len pri amatérskom hokeji, ktorý hráva. „Mám aj zopár originálov. Najcennejší je práve z Chicaga a Atlanty, ktorý mám podpísaný všetkými hráčmi,“ vyjadril sa Peter Neveriš.