Brankár Laco je rád, tréner Vůjtek mu verí, aj keď nechytáva

Sínusoida kariéry Jána Laca (31) pokračuje. Brankár Donecka bol hviezdou šampionátu v strieborných Helsinkách, sériou zranení však o ďalšie MS prišiel.

V tejto sezóne odštartoval ako klubová jednotka, po pár dueloch ho nahradil Kanaďan Michael Leighton (32). Pohodu tak chce získať v reprezentácii na Nemeckom pohári.

Pamätáte si, kedy ste naposledy hrali za reprezentáciu?

(dlho premýšľa) Ani nie. Posledne sa mi vybavujú strieborné Helsinki. Možno som po nich odchytal ešte jeden zápas (vo februári na Turnaji troch krajín v Nórsku, pozn. autora).

V klube nechytáte, no v reprezentácii máte miesto stále isté. Dôvera trénera Vůjteka preto musí tešiť.

Presne tak. Som rád, že som tu. Beriem to ako nový impulz a možnosť vyvetrať si hlavu.

Neľahká situácia mrzí asi o to viac, že sa blíži olympiáda v Soči…

Posledné týždne sa už o inom ani nehovorí. Ja si však z toho ťažkú hlavu nerobím a na olympiádu nemyslím. Stať sa ešte môže všeličo. Ja idem odo dňa ku dňu.

V KHL ste nastúpili len na štyri zápasy. Nemáte z „ničnerobenia“ už nervy?

Bolo už aj horšie, ale mrzí ma to. Trénerovi Nazarovovi možno nie som taký sympatický ako kolega Leighton. Nič sa nedá robiť, musím sa s tým vyrovnať, tvrdo makať a čakať na svoju šancu. Keď viedol Donbass pán Šupler, mal som jeho dôveru a často ma podržal. Teraz je to trošku opačne.

Aký máte vzťah s kanadským gólmanom Leightonom?

Dobrý. Nezávidíme si nič, keď sa dá, pomôžeme si. On si predsa nevymyslel, že bude jednotka. No a keď porovnáva KHL s NHL, dobre sa aj zabavíme.

Navštívili ste v Donecku aj futbalový štadión na zápase Ligy majstrov?

Áno. Boli sme na Leverkusene a chystáme sa na San Sebastian. Manchester United mi však ušiel.