Futbalový tréner Kozák slávi 60. narodeniny: Mohol byť železničiar!

Kozák vyrastal na Spiši, v obci Matejovce nad Hornádom. „Na detstvo spomínam rád. Žili sme chudobne, nemali sme toho veľa, ale rodičovská láska bola obrovská,“ lovil v pamäti Ján Kozák.

„Otec bol železničiar, mama nepracovala. Starala sa o deti. Nebolo to jednoduché, ale základné veci sme mali,“ dodal Kozák. Do pätnástich rokov nemal žiadneho trénera.

„Hrávali sme, kde sa dalo. Na turnaji základných škôl v susednej dedine ma objavil telocvikár. Ten ma zobral hrať do Spišskej Novej Vsi,“ povedal Kozák. Ak by neprišlo osudové stretnutie, možno by sa futbalu úplne vyhol.

„Asi by som šiel na dopravnú školu a bol by som železničiarom ako otec.“ V jeho živote zohrala dôležitú úlohu aj manželka Iveta.

„Ženil som sa pomerne skoro, v roku 1975. Bol som mladý, prioritou bol futbal. Ostatné bolo na manželke. Mal som šťastie, že som stretol ženu, ktorá sa starala o deti a domácnosť a zvládla to výborne. Až teraz si uvedomujem, čo pre rodinu urobila. Do dnešného dňa je mojou oporou,“ prezradil bývalý československý reprezentant.

Jeho futbalovú kariéru ovplyvnilo zranenie kolena, ktoré ho pripravilo o svetový šampionát v roku 1982 v Španielsku.

„Bolo to ťažké obdobie. Zrazu som zistil, že mám 30 rokov, jednu Daciu, byt a život pred sebou. Po zranení som šesť hodín trénoval, aby som ešte hral futbal,“ uviedol Kozák, ktorý napokon ešte obul kopačky vo Francúzsku, v Belgicku i Rakúsku. Následne sa v jeho živote objavil ďalší míľnik.

„Najskôr som sa venoval manažérskej práci. Mal som šťastie, že ma opäť niekto potiahol za ruku. Docent Belanský ma v Lokomotíve nasmeroval k trénerstvu, čo je môj osud,“ doplnil. Na sklonku úspešnej trénerskej kariéry sa mu splnil sen, stal sa koučom Slovenska.

„Mám znova veľkú výzvu. Rád by som s reprezentáciou postúpil na niektorý šampionát,“ uzavrel čerstvý šesťdesiatnik.