Zomrela na zlomené srdce

Romy Schneider bola Angelinou Jolie 50. rokov. Úloha rakúskej cisárovnej Sissi ju vyniesla do výšin európskej kinematografie. Pád bol však tragický. Svoj život ukončila zničená a opustená vlastnou rukou. Legendárna herečka by sa 23. septembra dožila okrúhlej sedemdesiatky. Romy Schneider, vlastným menom Magdalena Albach, sa narodila v roku 1938 vo Viedni. Smutné detstvo poznačil vzťah s ambicióznou matkou. Úspešná herečka Magda Schneider chcela z dcéry vychovať hviezdu. Drezúra, prísna diéta a žiadne odvrávanie! Magda dbala aj na nepoškvrnenú povesť svojej dcéry. Akýkoľvek náznak nevinného flirtu trestala neobyčajnou tvrdosťou. „Vieš si predstaviť, že celý národ čaká na tvoju stratu panenstva?“ posťažovala sa začínajúca hviezdička Romy svojho času kamarátke. Po herectve pritom vôbec netúžila. „Je to odporné zamestnanie. Je to ako jed, ktorý vypiješ,“ napísala si do denníka v trinástich rokoch.
Stopy na duši mladého dievčaťa zanechal aj nepríjemný zážitok s nevlastným otcom. V jeden večer vtrhol do jej detskej izby a pokúsil sa Romy znásilniť. Matka vtedy len mávla rukou.

Svoj filmový debut absolvovala Romy Schneider v roku 1953. Hystériu okolo jej osoby rozvírila až trilógia venovaná osudom cisárovnej Sissi. S neobyčajnou oduševnenosťou sa dokázala vžiť do postavy mladej rebelky, ktorú zväzuje konzervatívnosť rakúskeho dvora. Romy však imidž nežnej krásky odmietala. V roku 1959 nespútaná herečka svoj život radikálne zmenila. So svojou osudovou láskou Alainom Delonom utiekla do Paríža. Vášeň spájala dvojicu celých päť rokov. Po tom, čo ju francúzsky milenec opustil, pokúsila sa o prvú samovraždu. Nepodarilo sa, no Romy sa z rozchodu nikdy nespamätala. Po vzťahu s Delonom a dvoch nasledujúcich nevydarených manželstvách sa na zdrvenú Romy vrhli médiá. Osočovali ju z bisexuality a upozorňovali na dlhý zoznam jej milencov.

Herečka situáciu zvládala už iba pomocou antidepresív a alkoholu. Posledná rana osudu prišla znenazdajky. David, Schneiderovej 14-ročný syn, tragicky zomrel. Preliezal plot a napichol sa na železnú tyč. Romy sa zrútila. Jej vtedajší druh ju o rok neskôr našiel mŕtvu. Údajne zomrela na srdcovú príhodu. K pitve však nikdy nedošlo a verejnosť špekulovala o samovražde. Francúzska tlač vtedy napísala: „Romy zomrela na zlomené srdce.“

Po stáročiach bol viedenský Hofburg centrom habsburského impéria. Všetkými oslavovaná cisárovná Alžbeta tu strávila časť svojho života. Mýtus o cisárovnej Sisi sa tu stáva skutočnosťou.

V centre pozornosti počas prehliadky múzea Sisi je Alžbetin súkromný život. Množstvo osobných predmetov, najznámejšie portréty krásnej cisárovnej a zariadenie jednotlivých komnát prerozpráva príbeh sklamanej a nespútanej Sisi. Na svoje si prídu predovšetkým ženy. Obdivovať môžete zachované letné šaty, ako aj rekonštrukciu šiat, ktoré si obliekla mladá nevesta na predsvadobnej hostine. Súčasťou zbierky sú aj najznámejšie portréty cisárovnej, ako aj súprava cestovných toaletných potrieb, maliarska skrinka na akvarely či cestovná lekárnička. K vrcholným exponátom patrí aj posmrtná maska zavraždenej Sisi. Počas prehliadky nezabudnite nahliadnuť aj do Striebornej komnaty. Táto časť múzea ukrýva jedinečnú zbierku strieborného riadu používaného na cisárskom dvore na slávnostné, ale aj bežné účely. Poslednou zastávkou prehliadky sú Cisárske apartmány. Práve tu získate reálnu predstavu o všednom cisárskom živote. Múzeum je otvorené od 9:00 do 17:00. Za vstupenku dospelí zaplatia 9,90 eura (298 korún). Deti do 15 rokov zaplatia 4,90 eura (148 korún).

Bavorská kňažná Alžbeta Amalia Eugenia prezývaná Sisi sa netúžila zapísať do histórie. Nespútaná pravidlami dvornej etikety chcela len žiť svoj život.

Sisi sa narodila v roku 1837 v Mníchove. Rakúsky dvor sa vtedy zmietal v boji s uhorskými stavmi, ktoré žiadali nezávislosť. Sisi však vyrastala na vidieckom sídle v Possenhofene nezaťaženom politikou ani protokolom. Mohla sa hrať s dedinčanmi, rozprávať ich nárečím a celé dni trávila v tamojších lesoch. V sedemnástich rokoch však jej život nabral nový smer. Sisi sa vydala za mladého rakúskeho cisára Franza Josefa. Ich manželstvo bolo spočiatku skutočne šťastné. Neskôr ich vzťah trpel aj napriek štyrom potomkom, ktoré Sisi cisárovi porodila. Konzervatívna svokra totiž presadzovala myšlienku, podľa ktorej má cisárovná predovšetkým reprezentovať cisára a nie prebaľovať plienky. Neprítomnosť Franza v Rakúsku a jeho časté nevery podlomili vieru Alžbety v manželstvo. Vážne ochorenie preto využila na útek z Viedne. Sisi sa zdržiavala v prímorských európskych krajinách, kde vyhľadávala krátkodobé romániky.

Sisi pestovala na vtedajšie pomery nevídaný kult krásy. Dodržiavala prísny režim, len aby zostala štíhla. Pestrosť celej diéte dodávala pravidelná hladovka. Alžbeta denne absolvovala štyri hodiny jazdy na koni a dlhé prechádzky v prírode. Po dosiahnutí tridsiateho roku si tvár zahaľovala obrovským klobúkom. Verejnosť si ju totiž mala zapamätať ako najkrajšiu habsburskú panovníčku. Po samovražde svojho syna Rudolfa sa stiahla do ústrania. Jeho smrť si dávala za vinu. Osud cisárovnej Sisi sa naplnil v roku 1898 v Ženeve. Následky bodnutia dýkou talianskym anarchistom neprežila.

Romy Schneider nakrútila za celú svoju kariéru vyše päťdesiat filmov. Zlomovým sa stal rok 1961, keď odišla do Paríža a vrhla sa na spoluprácu s francúzskymi režisérmi.
- 1953 – Keď znova začne kvitnúť orgován
- 1954 – Ohňostroj
- 1955 – Sissi
- 1956 – Sissi – Mladá cisárovná
- 1957 – Sissi – Osudové roky cisárovnej
- 1958 – Dievča v uniforme
- 1959 – Anjel na zemi
- 1961 – Boccaccio 70
- 1962 – Proces
- 1962 – Víťaz
- 1967 – Špión medzi dvoma frontmi
- 1968 – Bazén
- 1969 – Incest
- 1971 – Dievča a komisár
- 1972 – Caesar a Rosalie
- 1974 – Nevinní so špinavými rukami
- 1976 – Mado
- 1981 – Vypočúvanie

Vo všeobecnosti možno povedať, že platia obe pravidlá písania. Menom Sisi však označujeme historickú postavu, habsburskú cisárovnú Alžbetu. Sissi je označenie pre filmovú predstaviteľku Romy Schneider.