Syn legendárneho herca Vladimíra Menšíka sa ukázal verejnosti: Utajený život Jana Menšíka (62)

Ako uvádza český denník Blesk.cz, práve Adamec ako posledný z filmovej brandže počul naposledy Menšíkov hlas. „Točili sme na konci mája v Brne obľúbenú súťažnú reláciu Dvaja z jedného mesta. Láďa mi zavolal, že nemôže na generálnu skúšku a nezúčastní sa ani na prenose. Bolo mu veľmi zle, a aj keď bol v Brne, nedokázal už prísť,“ opísal posledné hodiny života populárneho umelca.

Vladimír Menšík poslednýkrát vydýchol 29. mája 1988 krátko po prenose potom, čo ho celý život trápila astma a okrem toho mu praskol vred s následným krvácaním do brucha. Napriek veľkej snahe sa už hercovi nedalo pomôcť.

Pre ocenenie si do Štúdia Ypsilon prišiel jeho syn Jan Menšík (62), ktorý je už na prvý pohľad vernou kópiou známeho otca. „Humor, ktorý robil otec, tu chýba... Keby vyradili z vysielania všetko to, kde otec hral a účinkoval, tak by Česká - ale čo Česká, žiadna naša televízia nemala čo hrať," uviedol v prejave.

O živote Jana Menšíka sa pritom až tak veľa nevie. No napriek tomu, že sa objavil vo filme Jastrabia múdrosť, hercom sa nikdy nestal. Vo svete filmu však ostal, keďže pracoval ako asistent réžie, kde sa na filmovom pľaci stretával aj so svojím otcom, napríklad pri natáčaní komédie Mladé víno v roku 1986.

Svojmu otcovi robil popri asistencii aj šoféra. "Vtedy bol otecko veľmi chorý, trápila ho ťažká astma, takže tá moja práca mala svoje špecifiká, pretože sem-tam vyžadoval lekársku starostlivosť,“ zaspomínal si Jan v rozhovore pre vianočný Blesk TV MAGAZÍN ešte v roku 2016. Menšík spočiatku chodil na injekcie do nemocnice, neskôr si ich pichal sám s pomocou synovej asistencie. "Takže ja som si pracoval na svojom, ale nárazovo ma jednoducho stiahli z pľacu a poslali ma pomáhať otcovi,“ objasňuje.

Aj Jan napokon ochorenie zdedil po svojom otcovi. Dnes ľutuje len to, že s otcom netrávil viac času v čase, keď mu to sám ponúkal. Herec chcel, aby mu syn robil osobného šoféra. "To bola v tých časoch zaujímavá ponuka, ale mal som nejakých dvadsaťdva, mal sa moje predstavy o živote a vidina, že budem denne s otcom pomaly od rána do večera, veľmi lákavé nezdali. Takže som povedal nie,“ prezradil.

"Potom som si to spätne veľakrát vyčítal, pretože sme spolu mohli stráviť oveľa viac času, zažiť oveľa viac vecí!“ ľutuje dnes Jan, ktorý sa medzičasom stal otcom dvoch synov.