Sem sa mi dívajte! Nesmrteľný žandár zo Saint-Tropez Louis de Funès ako ho nepoznáte

Tušili ste, že Louis Germain David de Funès de Galarza mal španielsky pôvod? Narodil sa presne pred 110 rokmi neďaleko Paríža, lenže jeho rodičia prišli do Francúzska v roku 1904 zo španielskej Sevilly. Otec Carlos Luis de Funès de Galarza bol právnik a pochádzal z baskickej šľachtickej rodiny. Vo Francúzsku však obchodoval s klenotmi. Matka Leonor Soto y Réguéra sa narodila v mestečku Ortigueira v Galícii.

Louis ako dieťa rád kreslil a hral na klavíri. Hovoril po francúzsky, španielsky aj anglicky. V mladosti vystriedal rôzne povolania: bol kožušník, dekoratér, aranžér, účtovník, predavač. Študoval na Technickej škole fotografie a filmu, ale nedokončil ju.

Koncom tridsiatych rokov sa stal klaviristom v parížskej štvrti Pigalle. Hral džez a časom sa stal veľmi obľúbeným. Možno i preto, že okrem klavírneho predstavenia bavil hostí komickými grimasami, ktoré ho neskôr preslávili.

V roku 1942 sa zapísal do hereckého kurzu a ako tridsaťročný dostal prvú divadelnú úlohu. Vďačil však za ňu najmä spolužiakovi Danielovi Gélinovi, ktorý mu rolu sprostredkoval. V roku 1946 sa obaja objavili vo filme La tentation de Barbizon. Funèsova filmová kariéra sa rozbiehala veľmi pomaly. „Robil som všetko pre to, aby som sa ako herec zlepšoval. Ale úprimne, keby mi niekto predpovedal, že budem hviezdou, neveril by som mu,“ povedal neskôr sám. Viac ako desať rokov hral iba drobné úlohy vo filmoch, účinkoval v malých divadelných súboroch a naďalej bol klavirista.

Slávnym sa stal až v päťdesiatke. Divákov zaujal živelnou komikou a neuveriteľnými mimickými schopnosťami. Tie zdedil po mame a vďaka nim dostal prezývku Muž tisícich tvárí alebo Muž s tvárou z gumy.

Sám Funès považoval za svoj prvý veľký úspech film Pouic-Pouic z roku 1963, lenže skutočný triumf prišiel v roku 1964 s filmom o žandárovi zo Saint-Tropez. A to v ňom pôvodne ani nemal hrať! Producentom filmu sa totiž nepáčil, lenže režisér Jean Girault si ho presadil. V roku 1966 sa dočkal ďalšieho obrovského úspechu s hercom Bourvilom vo filme Veľký flám. Videlo ho 17 miliónov divákov a dlho bol najnavštevovanejším vo francúzskych kinách.

„Keď vkročil na scénu a zapli sa kamery, začalo sa divadlo, na ktorom sa zabávali všetci,“ spomínal kolega zo žandárskej série Michel Galabru, známy ako veliteľ Gerber. „To množstvo gest, ktoré dokázal robiť. Nielen grimasy, ale aj rukami a celým telom,“ dodal. Počas jedinej minúty vraj dokázal vystrúhať 40 grimás!

Na pľaci sa ho však mnohí báli, lebo bol dosť náladový a vrtošivý. Iba 164-centimetrov vysoký a nie práve krásavec Funès exceloval, lenže niektorí kolegovia sa ťažko vyrovnávali s rastúcou popularitou dovtedy neznámeho komika z okrajových bulvárnych divadiel. Prejavilo sa to napríklad pri nakrúcaní série o Fantomasovi, kde s ním hral hviezdny Jean Marais. Ten o Funèsovi povedal: „Jeho talent je založený na zlej nálade. Nemám rád takýchto ľudí.“ Ani uznávaný Jean Gabin ho príliš nevelebil. Je pravda, že diváci Funèsa milovali, filmoví kritici ho však chválili iba málokedy.

O súkromnom živote herec príliš nehovoril. Väčšina ľudí netuší, že prvý raz sa oženil už v roku 1936 s Germaine Carroyer. Rok po svadbe sa im narodil syn Daniel. Už v roku 1942 sa však s Germaine rozviedol. V hudobnej škole, kde Funès študoval hru na klavíri, sa zoznámil s Jeanne Barthelémy de Maupassant. Bola to praneter spisovateľa Guy de Maupassanta. Manželia mali synov Patricka (80) a Oliviera (75).

Rodina od roku 1967 žila na zámku Clermont na rieke Loire neďaleko mesta Nantes. Kúpili ho, kedysi však patril rodine hercovej manželky. Funès rád trávil čas v skleníku, v ktorom pestoval ruže. Jednu oranžovú sám vyšľachtil a dnes nesie jeho meno.

Herec doplatil na svoje nasadenie. Hoci mal problémy so srdcom, každú rolu cholericky prežíval. Prekonal dva infarkty, ktoré jeho kondíciu ešte zhoršili.

Spred kamier však neodišiel. S Annie Girardotovou nakrútil film Jeden hot a druhý čehý, bravúrne stvárnil Molierovho Lakomca a zahral si v poslednej časti žandárskej série Žandár a žandárky. Niekoľko mesiac po skončení nakrúcania dostal tretí infarkt, ktorý už neprežil. Zomrel 27. januára 1983, mal iba 68 rokov.