ROZHOVOR John Noble (70) o životnej úlohe v Pánovi prsteňov: Modriny, úzkosť a nočné mory!

Denníku Plus JEDEN DEŇ sa podarilo sadnúť si s týmto medzinárodne uznávaným hercom na slovíčko – a spolu s nami si po 15 rokoch zaspomínal na svoju životnú rolu.

Najznámejšou postavou, akú ste stvárnili, je Denethor z Pána prsteňov. Je však aj Vašou najobľúbenejšou?

– „Rola Denethora bola veľmi náročná, veľmi vyčerpávajúca. Som na ňu veľmi hrdý, ale či by som si to zopakoval? Nie. Hrať otca, ktorý zabil svojho syna, to je emocionálne veľmi ťažké. Zahrať to tak, aby bola každá sekunda – každá jedna – uveriteľná. Viete, zabiť svoje dieťa? To si neviem ani predstaviť. Stálo ma to veľa.“

Ako ste sa na to pripravovali?

– „Namiesto toho, aby som išiel von oslavovať, som sedel vo svojej izbe a počúval melancholickú hudbu, dokonca skladby, kde sa spieva o otcoch a synoch, Elton John a podobne. A oddával som sa emóciám. Ale hovoril som si: musíš! Je to tvoja práca.“

Bola to teda najťažšia rola vo Vašej kariére?

– „Myslím, že emocionálne to bola najťažšia rola v mojom živote, áno.“

Čo ešte bolo náročné?

„Rola, ktorú som mal hrať, bola divákom predstavená bez nejakého pozadia. Taký ufrflaný muž... však viete: ´Gondor je môj!´ a tak. Tak som som túto postavu skúmal v knichách, dokola, neustále sa vracal nazad a celé opakoval, hľadal pravdu. Nebolo to ľahké. Ale to je to, čo robím, som herec. Dlžím to každej úlohe, ktorú stvárňujem. Mojou prvou scénou bola v skutočnosti jedna z posledných mojej postavy, keď Denethor kráčal chodbou a hovoril, že nechce pomalý spánok balzamovanej smrti. To bol môj prvý deň na pľaci,tie ťažké scény plné kráčania a monológov. Cítil som sa úzkostlivo. V tú noc som mal nočnú moru, akú majú mnohí herci: že mi niekto zavolá, aby som už nechodil, že zmenili názor. Vtedy som bol veľmi zraniteľný, ako keď herec robí nahé scény.“

Znie to dosť... unikátne.

– „Intenzita toho celého bola pre mňa unikátna.“

Pán prsteňov je povestný priateľstvami, aké tam medzi hercami vznikli. Máte podobnú skúsenosť?

– „Normálne som na pľaci priateľský, ale tu nie – držal som to všetko v sebe, aby som nevypadol z postavy. Ale chodili sme na pivá, na večere, najmä s mladšími hercami bolo veľa zábavy. Priateľstvá z Pána prsteňov trvajú pre mňa dodnes.“

Spomínate si aj na nejakú vtipnú príhodu z nakrúcania?

– „Áno, to teda hej! Ak ste videli rozšírenú verziu tretieho dielu, Návrat kráľa – pretože rozšírená verzia je oveľa lepšia – je tam scéna, kde Denethor sedí na tróne a myslí si, že vidí svojho syna, Boromira. Potom si však uvedomí, že to je len preľud. Teraz, čo som ja musel spraviť – spadnúť na schody. Trénovali sme, ako padať tak, aby ste si neublížili. Dali mi tam aj nejaké žinienky – vďaka! Ale Peterovi Jacksonovi (režisér, pozn. red.) sa to nepáčilo. ´Dajte to preč!,´ rozkázal.“

– „Tak som teda spadol a tlmil to rukami. On mi na to povedal: ´Zle! Vyzeráš ako padajúci herec. Proste to sprav! Spadni!´ Celé to skončilo obrovskými modrinami na mojom chrbte. Nespadol som raz – ale 17-krát! Všetko sme tam robili 17-krát. Peter zvykol hovoriť: ´Bolo to fantastické! Ale skúsma to znova.´ Tváril som sa nejako tak, že: ´Ale veď sa ešte potrebujem hýbať!´. Billy Boyd si vtedy odfotil môj... zadok, celý modrý. Ktovie, čo sa tej fotke stalo. Ale Peter bol taký, nezaujímalo ho to. Pozadie si však cítim dodnes (smiech)“.

Odniesli ste si aj nejaké dlhodobé následky?

– „Nie, tie nemám. Nebezpečné scény nás robiť nenechali. Ak by sme sa zranili, zastavili by sme celú produkciu. Takže ten beh s horiacim Denethorom, to som nebol ja.“