FOTO Pašeráčka Tereza si slobodu užíva plnými dúškami a vylieva si dušu: Spomienky z basy!

Tereza Hlůšková bola v novembri minulého roka zbavená obžaloby a do rodného Česka sa vrátila už ako slobodná žena. Po návrate domov na verejnosti nevystupovala, ale to sa zmenilo pred pár dňami, keď poskytla rozhovor magazínu Reportér. O svojom živote v pakistanskej väznici hovorí ako o „ceste smrti". „Ospravedlňujem sa za to, čo som urobila a za všetko, čo som tým spôsobila," povedala v rozhovore.

Začiatkom týždňa si založila instagramový účet a svojim sledovateľom, ktorí jej každým dňom pribúdajú, ukazuje fotky z Pakistanu a rozpráva o svojom živote za mrežami. „Výlet do pakistanskej prírody. Buchlovské hory na prvý pohľad klamú. To bol asi najkrajší pocit... cela 3x4 a zrazu sloboda, príroda, nádych a výdych," napísala Tereza pod fotku, kde je odfotená ako sedí na kameni počas turistiky v Pakistane.

Tereza si zaspomínala na Vianoce, ktoré trávila posledné roky v pakistanskom väzení. Na rodinu ani raz nezabudla a pravidelne im posielala vlastnoručne vyrobené darčeky. „Malá ukážka toho, čo som robila vo väzení. Na prvom obrázku sú sušené kvety pre babičku. Vianočné srdiečka na zavesenie. Niekedy sa niečo pokazilo, vypadol prúd a ja som nemohla pokračovať v práci, ale nakoniec to dobre dopadlo a rodina bola spokojná."

Minuloročné Vianoce oslávila Tereza už doma. Na Instagrame sa pochválila s fotkou pri vianočnom stromčeku a darčekoch. „Prvé skutočné Vianoce po piatich rokoch!!! Bola to paráda. Pečenie koláčikov, počúvanie kolied, ryby, zemiakový šalát a darčeky... a víno!!! Každé Vianoce v base som domov posielala doma vyrobené darčeky. Rôzne kartičky, písané knihy, srdiečka na zavesenie alebo šperkovnice z krabičiek na obrúsky. Predstavivosti sa medze nekladú a je fakt, že najlepší darček je ten od srdca."

Tereza sa pochválila, že počas svojho pobytu vo väzení prečítala 292 kníh. Vo väzení bolo málo kníh a české knižky jej posielala rodina. Taktiež sa podelila aj o úsmevnú príhodu: „Ženy vo väzení nechápali, ako sa mi to môže páčiť (čítať), a vždy za mnou prišli a povedali: Môžeš mi požičať jednu knihu? Potrebujem vytrhnúť pár strán, robím zemiakové placky a nemám to do čoho zabaliť (ale moje knihy sa nikdy netrhali!)."