Osudom skúšaná Marta Kubišová: Pornomontáž jej zničila kariéru, nosila v sebe mŕtve dieťa

Bola jednou z najväčších hviezd československej hudobnej scény 60. rokov minulého storočia. Hoci Marta Kubišová vyhrala Slávika i Bratislavskú lýru, režim jej zakázal vystupovať. Narafičili na ňu pornofotku. Jej pieseň Modlitba pro Martu sa dodnes ozýva ulicami pri výročí Nežnej revolúcie.

Marta sa narodila do obdobia ťažkých represií nemeckých nacistických okupantov počas druhej svetovej vojny. Na vysokú školu sa pre rodinný pôvod nedostala ani na trikrát. Jej otec, internista, totiž nebol režimu po chuti. Ako píše portál dotyk.cz, gestapo u nich zvonilo, keď bola Marta malá, či jej otec nie je ten Kubiš, ktorý spáchal atentát na Reinharda Heydricha. Bola to len zhoda mien. Keď sa dostali k moci komunisti vymysleli si naňho, že poškodil vo svojej ordinácii röntgenový prístroj, len aby ho nemusel odovzdať súdruhom.

Keďže Marte nedovolili ďalej študovať, nastúpila do Poděbradských sklární. Privyrábala si ako speváčka v kapele. V roku 1961 sa dostala do finále súťaže Hledáme nové talenty. Spievala v divadlách a roku 1964 odišla do Prahy, kde nastúpila v divadle Rokoko na miesto Evy Pilarovej. Jej prvý hit sa volal Loudá se půlměsíc (1965). O rok už bola strieborná na Bratislavskej lýre s piesňou Oh, baby baby spolu s Helenou Vondráčkovou. V tom istom roku zvíťazila aj v ankete Zlatý slávik. Zo šoku až omdlela. Zlatého slávika získala aj v nasledujúcich troch rokoch. V roku 1968 skončila zlatá v Bratislavskej lýre s piesňou Cesta. Spolu s Vondráčkovou a Václavem Neckářem tvorili úspešné trio Golden Kids.

No prišiel roku 1969 a Marta dostala na 20 rokov stopku. Dôvodom bola pornografická fotomontáž, ktorú narafičila na speváčku tajná polícia. Marta kritizovala vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste roku 1968. Podpisom Charty 77 sa jej stíhanie a sledovanie ŠtB ešte stupňovalo.

Trápenie prežívala aj v súkromí. Jej prvý manžel režisér Jan Němec († 79) riešil psychické problémy alkoholom. Marta vo svojej knihe Láska z času bezčasí priznala, že na ňu strieľal, vraj chcel len vystrieľať do stropu jej monogram a raz na ňu vytiahol sekeru. Nečudo, že v roku 1971 potratila v ôsmom mesiaci tehotenstva. Mŕtve dievčatko v sebe nosila ešte týždeň, až potom, jej ho lekári vyoperovali. Po komplikovanej operácii dokonca prežila klinickú smrť. Rozviedla sa s ním o rok, keď mu prišla na neveru.

Z druhého manželstva sa jej síce narodila dcéra Kateřina, no ani život s režisérom Janom Moravcom (81), ktorého si vzala v roku 1974, nebol ideálny. Vydržali spolu 7 rokov. Marta v pamätiach napísala, že mal celý čas milenky. Nezhody vyvrcholili, keď sa Moravcovi narodila nemanželská dcéra Markéta. Moravec na manželku dokonca donášal ŠtB.

Keďže nemohla spievať, Marta pracovala ako referentka zásobovania Výstavby sídlišť v Prahe. V decembri 1988 po dlhom čase vystúpila na verejnosti na demonštrácii pri príležitosti 40. výročia vyhlásenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, kde zaspievala československú hymnu. V 89-tom v čase Nežnej revolúcie spievala z balkóna budovy Melantrich na Václavskom námestí Modlitbu pro Martu a tiež hymnu. Vystupovala aj na ďalších manifestáciách.

Marta mohla konečne slobodne vystupovať. Nasledovala reedícia jej albumu Songy a balady. Koncertovala v Lucerne. Dodatočne jej dali Zlatého slávika za rok 1970, ktorého výsledky boli sfalšované. Počas života sa jej dostali aj vyznamenania za jej angažovanosť. V roku 2015 prekonala infarkt. O dva roky spevácku kariéru ukončila a žije v ústraní. Prestala si farbiť vlasy. Spoznáte ju so šedinami?