Nočný kráľ z Bratislavy Furdík o nakrúcaní HRY O TRÓNY: Poviem vám to na rovinu...!

Rodák z Bratislavy Vladimír Furdík (48) pracoval s najväčšími filmovými hviezdami na množstve celosvetovo známych hollywoodskych hitov, no jeho tvár by ste často na obrazovke hľadali márne. „Pripravoval som slávnych, aby boli slávni,“ tvrdí Furdík, Furdo, ako ho prezývajú, totiž pracuje takpovediac v tieni – ako choreograf bojových scén, kaskadér či dablér. V Hre o tróny však tento talentovaný Slovák zažiaril naplno. Stvárnil Nočného kráľa, hlavnú zápornú postavu dnes už kultovej série, ktorá sa práve dnes skončila po ôsmich rokoch posledným dielom.

S milovníkom koní, otcom dvoch detí a milujúcim manželom Vladimírom Furdíkom, ktorý je teda v skutočnosti opakom sadistického a bezcitného vládcu nemŕtvych, sme sa stretli počas víkendu na bratislavskom hernom festivale Orange Y-Games 2019.

Vladimír Furdík počas svojej 35-ročnej kariéry spolupracoval s množstvom slávnych hollywoodskych hercov, Mark Strong ho chcel dokonca za osobného dabléra. Furdíka sa pozná, napríklad, s Russellom Croweom, Orlandom Bloomom, Channingom Tatumom, Denisom Quaidom či režisérmi Ridleym Scottom a Guysom Ritchiem. Pracoval na filmoch ako Dračie srdce, Eragon, Thor: Temný svet, Sherlock Holmes 2: Hra tieňov, Prometheus, Noe, Múmia: Hrob dračieho cisára, Robin Hood či bondovke Skyfall. V roku 2000 sa mu kaskadérčina takmer stala osudnou, keď utrpel krvácanie do hlavy na Malte a niekoľko hodín nebolo jasné, či vôbec prežije.

Napriek tomu s kariérou neskončil a dnes patrí medzi najlepších vo svojom obore. Slovák Vladimír Furdík, Nočný kráľ z Hry o tróny a kaskadérska šedá eminencia najväčších hollywoodskych hitov.

Furdík v akcii: V Game of Thrones mal na starosti najmä bojové scény.

Ako prežívate vyvrcholenie Hry o tróny, koniec jednej veľkej seriálovej éry?

– Konečne sa to končí!

Nebol to pre Vás zážitok?

– Pozrite sa, filmovačka je, svojím spôsobom, vždy to isté – či robíte dokument, malý film, celovečerný film, rozprávku. Ráno prídete na pľac a večer odídete. Ja som tam bol štyri a pol roka a chcel som už robiť aj niečo iné. Počas poslednej série som bol 11 mesiacov v kuse v Belfaste a Chorvátsku.

Ako by ste opísali nakrúcanie seriálu „z toho druhého konca?“

– Veľmi dobrá organizácia a jedno z najnáročnejších nakrúcaní, aké som kedy zažil. A to už robím filmy skoro 35 rokov.

Čím to bolo také náročné?

– Počasím a nočnými scénami, tie sa nakrúcali skoro 55 nocí a veľakrát sa opakovali.

Počasie je predsa faktorom aj pri iných produkciách.

– Choďte do Belfastu v januári, februári a marci, robte 55 dní nočné a potom uvidíte, že je to niečo úplne iné.

Ako teda počasie ovplyvňovalo prácu hercov?

– Nijako! Nakrúcalo sa, či pršalo alebo nie, išlo sa. Keď bolo -10 alebo -15 pod nulou.

Ako vyzeral Váš denný režim?

– Podľa zmluvy som mal pracovať 10 hodín denne. Hodina bola cesta na pľac, hodina cesta späť. Niekedy sa aj 2-3 hodiny „cezčasovalo“. O tretej poobede sme vyrazili na nakrúcanie a vracali sa o šiestej ráno. To boli tie nočné. Inak sme pracovali od ôsmej a končili o šiestej, siedmej, ôsmej...

Prečo ste si nechali masku Vašej postavy Nočného kráľa? Sentiment?

– To nie. Kalkulujem. Jedného dňa tá maska bude mať obrovskú cenu, pretože existuje len jedna na svete.

Plánujete ju teda predať?

– Pozrite sa, keď nejaký investor kúpi vzácny obraz, neplánuje ho predať. Má proste cenu, rozumiete.

Bolo ťažké tú masku získať? Neboli s tým problémy?

– Každá maska, ktorú som dostal, sa zničila priamo na mieste. Nedalo sa to dať inak dole z hlavy. Ono to v podstate ani nebola maska, skladalo sa to z viacerých častí, ktoré sa lepili na tvár. Ja som požiadal ľudí, ktorí mi to dávali dole, aby to spravili opatrne. Je to trochu natrhnuté, ale potom sa to dalo na takú polystyrénovú hlavu. Je to maska priamo zo scény, z tých štyroch dní nakrúcania, kedy ma Arya zabila, takže to má ešte hodnotu navyše.

Keď sme pri Aryii a smrti Nočného kráľa – na jeho osud čakali fanúšikovia niekoľko sérií. Ste spokojní s tým, ako to napokon dopadlo?

– Každú svoju prácu robím štýlom, že niekto si ma najme, ja ju odrobím a idem domov. Veľmi nad tým nepremýšľam. Ako viete, som kaskadér a k tejto úlohe som sa dostal dobrými výkonmi pred kamerou. Pôvodného herca (Richarda Brakea, pozn. red.) vymenili po piatej sérii a ja som robil šiestu, siedmu a ôsmu. Vždy počúvam ľudí, ktorí ma platia, a nepremýšľam, ako tá postava skončí. Ak to mám povedať narovinu, je mi to fuk.

Ani po tých rokoch ste si k tejto postave nenašli citový vzťah?

– Za ôsmu sériu som veľmi rád, aj za spoluprácu s režisérom Miguelom Sapochnikom. Veľmi dobre nakrútil záver Nočného kráľa, jeho nástup, s hudbou... som na to hrdý. A či mám nejaký emočný vzťah? Keď som si to pozrel, povedal som si: Wau, to je dobré. Ale že by ma to nejako bralo...

Názory fanúšikov, ktorí sú nespokojní s tým, ako bolo zničenie Nočného kráľa napísané, teda asi neriešite.

– Na začiatku nakrúcania za mnou prišli produkční a povedali mi, aby som pripravil scénu s bitkou, aj keď to v podstate ani nebola bitka. Nočný kráľ mal ísť cez bojisko a on ich mal jednoduchými spôsobmi likvidovať. Lenže potom, keď sa zrátala minutáž toho tretieho dielu, tak sa dostali skoro k 130 minútam. 50 minút teda museli vyhodiť, vrátane materiálov, kde Nočný kráľ bojoval. Dávalo to zmysel aj z historického hľadiska. Kráľ nikdy nebojoval. Zvyčajne stál na nejakom kopci a riadil to s generálmi. Keď Cortéz dobýval Ameriku a bojoval skoro tri dni s Inkami a Maymi. 20-tisíc vojakov a 30-tisíc indiánov mal za sebou proti 100-tisícovému indiánskemu kmeňu. Po dvoch či troch dňoch Cortézovi napadlo, že musia zabiť indiánskeho kráľa, aby to ukončili. Ani v Hre o tróny teda nemalo zmysel, aby kráľ bojoval.

Ani keď lietal na drakovi?

– Ale on mal iný plán, chcel zlikvidovať toho chlapca, Brana.

Nedúfali ste v trochu veľkolepejší koniec Nočného kráľa? Napríklad v bitke s Jonom Snowom?

– Tiež som si myslel, že tam bude nejaká bitka s ním. Ale ten seriál nie je o Nočnom kráľovi, je o kráľovstvách, o ich príbehoch. A tie sa musia ukončiť.

Uviedli ste, že scéna s herečkou Maisie Williams, ktorá stvárnila Aryu, bola veľmi náročná. Prečo?

– Bola zavesená na takých lankách a skákala na mňa z platformy. Ja som ju nevidel. Mal som sa otočiť a chytiť ju v lete za krk. Mám s takýmito náročnými scénami skúsenosti, tak som vedel, akú silu musím do tej ruky dať, aby mi neskočila do zovretia. Keď máte protipohyb, je to 20-30-kilometrová rýchlosť, a tie idú proti sebe. Môže sa teda stať, že sa zlomí krk. Musel som ju teda chytiť a ísť s rukou rýchlo späť. Ja by som to, kvôli bezpečnosti, nakrútil inak.

Ako inak?

– Dalo sa to nakrútiť tak, že vy toho človeka držíte, oni ho zozadu potiahnu, a potom vrátite kameru späť. Vyzerá to vo finále tak, akoby do toho letela.

Aká vládla počas nakrúcania atmosféra?

– Kaskadérsky tím, ktorý tam bol, poznám už 10 až 12 rokov. Väčšinou sú to Angličania, Bulhari, nejakí Česi a Slováci. Koordinátora kaskadérskych kúskov, môjho šéfa, som poznal ešte keď začínal ako kaskadér, takže sme tam mali veľmi dobré vzťahy.

Spomínate si na nejakú vtipnú príhodu z nakrúcania?

– Možno tá komunikácia s režisérom, keď som mal kráčať k Branovi a on odo mňa chcel, aby som chodil inak. Tak som sa ho pýtal: Ako inak? On mi odpovedal: nesmieš k nemu kráčať tak, že si nahnevaný alebo že si bojovník. Musíš tam ísť ako k niečomu, na čo sa tešíš. Je tam niečo, čo chceš. Musíš byť absolútne uvoľnený. To kráčanie sme opakovali veľakrát. Ešte k tomu som musel ísť rovno, lenže tam bolo všade blato, ktoré sa kĺzalo. Vždy som sa pošmykol, ale možno to vystrihli, a tak to nie je vidno.

 Vo svojom portfóliu máte filmy ako Thor: Temný svet či Dračie srdca. Čím bola Hra o tróny iná?

– V podstate iná nebola. Každý film je taký istý, iné to možno bolo len v tom, že sme mali viac času na prípravu. To bola veľmi veľká výhoda.

Čo pre vás bolo ťažšie: byť hercom alebo kaskadérom?

– Hercom.

A viete, že som to trochu čakal po predchádzajúcej odpovedi o kráčaní? Čo je na tom pre Vás najťažšie? Ako kaskadér predsa riskujete zdravie...

– Ja som teda v Hre o tróny texty nemal, nie som herec, nemám za sebou ani hereckú školu. Tie im závidím, tam sa vyhrajú. Teraz, napríklad, nakrúcam seriál Zaklínač. A keď vidím Henryho Cavilla, aký je na konci dňa vyčerpaný, lebo musí vedieť tie dlhé obsiahle texty a medzitým musí aj bojovať, lebo nechce používať dabléra... keby som som si mal predstaviť, že musím plynulo povedať tri A4-ky textu, asi by som do toho nešiel.

Spomínali ste prácu na seriáli Zaklínač z produkcie Netflixu. Očakávania sú, podobne ako pri Hre o tróny, veľké, keďže ide o seriálovú adaptáciu slávnej románovej fantasy série od poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowského. Akým spôsobom sa na snímke podieľate?

– Pripravujem hlavne bojové scény.

Čo nám zatiaľ môžete o tejto pripravovanej novinke povedať?

– Očakávam, že to bude kvalitne postrihané a postprodukcia bude kvalitná, je to totiž dosť postavené na vizuálnych efektoch.

Pri porovnaní náročnosti s Hrou o tróny to hodnotíte ako?

– Ako som už povedal, tam nám dali viac času. Tu sme ho mali menej.

Pracujete ešte na nejakých projektoch?

– Momentálne nie.

Všimol som si však, že za peniaze posielate – ako Nočný kráľ – blahoželania k narodeninám a podobne. Je to výnosný biznis?

– Nahovoril ma na to jeden herec z Hry o tróny asi pred pol rokom, aby som si stiahol aplikáciu a prihlásil sa tam. Lenže to nie je len o narodenináých, ale aj o smutných veciach. Niekto, napríklad, chce, aby som pre niekoho, kto je v nemocnici a pre koho som obľúbenou postavou, zaželal skoré uzdravenie. Sú tam aj drsnejšie veci. Matka prišla o syna, prvý rok bude bez neho a chcela ku Dňu matiek, aby som jej niečo povedal. Sú to teda aj dosť osobné veci. Áno, robím to, ale nie som si istý, či to ešte dlhšie zvládnem... svojím spôsobom ma to vyčerpáva. Ale je pravda, že to robím.

Robíte to teda skôr pre peniaze alebo pre tú emočnú stránku?

– Ťažko povedať. Na túto otázku nemám odpoveď.

Ste teraz skôr v Česku, kde žijete, alebo „za veľkou mlákou“? Ako po Hre o tróny vyzerá váš kariérny život?

– Je taký istý ako predtým. Niekto ma najme, idem na film. A to je všetko.