FOTO Búrlivák Colin Farrell po 20 rokoch ukázal postihnutého syna: Pre neho som prestal piť

Pred dvadsiatimi rokmi sa Colin Farrell preslávil nielen úlohami vo filme, ale aj hýrením. Z niekdajšieho hollywoodskeho mača je dnes oddaný otec. Vôbec prvý raz otvorene prehovoril o svojom staršom synovi so špeciálnymi potrebami, ktorého vychováva spolu s bývalou partnerkou, modelkou Kim Bordenave (52). Herec má ešte mladšieho syna Henryho (14) zo vzťahu s Alicjou Bachleda-Curuś (41).

Náznaky, že James je iný, boli od začiatku. Keď sa narodil, bol veľmi tiché dieťa. „Nevydával vôbec žiadne zvuky,“ opísal herec pre magazín People. Vtedy to bral, že svoje batoľa vyhral v lotérii. Lenže malý James sa nevedel neskôr ani posadiť, neplazil sa, nedokázal sa udržať na nohách. Keď mal rok a pol nesprávne mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu. Až o rok na to, sa zistilo, že trpí Angelmanovým syndrómom, zriedkavou neurogenetickou poruchou charakterizovanou strnulou trhanou chôdzou, neschopnosťou hovoriť, nadmerným smiechom a záchvatmi.

Colin priznal, že syn bol pre neho impulzom, aby sa zbavil závislosti od alkoholu a drog a postavil sa tomu čelom. „James mal asi 2 roky, keď som vytriezvel, a on bol veľkou súčasťou toho, že som odložil fľašku, pretože som nebol v stave byť otcom dieťaťa s takými náročnými potrebami,“ priznal. Colin sa nechce tváriť ako dokonalý otec, no o pokrokoch svojho syna hovorí s hrdosťou. Prvé kroky spravil tesne pred štvrtými narodeninami vďaka fyzioterapii. „Nikdy nezabudnem na výraz odhodlania na jeho tvári, keď kráčal ku mne. Urobil šesť krokov a ja som sa rozplakal.“ Dnes James zosilnel, má meter osemdesiat a fúzy. „Pracuje na sebe tvrdšie, ako kedy som musel na sebe pracovať ja, aby robil veci, ktoré sú pre ľudí bez kognitívnych problémov bežné.“ Vyzliecť si tričko mu niekedy trvá aj 90 sekúnd, no je to preňho obrovský úspech.

James bude mať o mesiac 21 rokov, a teda bude v Amerike formálne dospelý. To je dôvod, prečo sa herec rozhodol odhaliť súkromie. Na synovu počesť založil nadáciu na podporu dospelých ľudí s mentálnym postihnutím v ich nezávislosti. Herec sa desí toho, že ak by sa jemu, či Jamesovej matke nedajbože niečo stalo, musel by ísť do ústavu. „Chcem, aby sa k nemu svet správal s láskavosťou a rešpektom. Zaslúži si právo na väčšiu mieru individuality a autonómie vo svojom živote a byť integrovanou súčasťou komunity. Nie z dôvodu charity alebo toho, aby ľudia robili správnu vec, ale, aby sme sa učili jeden od druhého.“