Autor Holokoulí Mads Larsen o feministkách: Už sú spokojné

Erotika a sex… Vďačná téma čo svet svetom stojí. Nórsky spisovateľ Mads Larsen debutoval pred desiatimi rokmi románom Holokoulí a čo sa stalo, bol tak trochu šok pre autora aj pre čitateľov.

Ženy naňho na ulici pľuvali a feministky knihu verejne pálili. Kritika bola viac než kontroverzná. Jedno ale kniha splnila. Pomohla mladým mužom a ženám užiť si viac sex. V tomto autor zaznamenal naozaj úspech.

A ešte v niečom. Spoločnosť časom pripustila nerovnováhu medzi pohlaviami v oblasti nadväzovania vzťahov a príležitostí k sexu. Román Holokoulí sa stal kultovým. Práve vychádza v češtine aj u nás.

Keď ste v roku 2003 vydali román Holokoulí, kniha pobúrila Nórsko. Počítali ste s tým, keď ste ju písali a dávali na knižný trh?

- Áno, očakával som, že to vyvolá veľkú kontroverziu. Myslím, že bolo veľkým šťastím, že to bola moja prvá kniha, lebo mala zatiaľ najväčší vplyv na ľudí okolo mňa. Tie ďalšie knihy sú podľa mňa lepšie a lepšie napísané, ale nemajú až taký dopad.

Dôvod, prečo som očakával, že to bude kontroverzné bol ten, že knižka hovorí o vzťahoch medzi mužmi a ženami, čo je jedna z najdôležitejších vecí v ľudskom živote. Keď som sa rozprával s čitateľmi, s kamarátmi, ktorým som to dal prečítať, reagovali na to silno emotívne.

Pozitívne aj negatívne, ale hlavne, mnohí ľudia nemohli uveriť, že to, čo opisujem, sa naozaj deje. Že medzi mužmi a ženami to tak naozaj funguje.

Kto mal viac výhrad, muži či ženy?

- Verejná mienka bola kontroverzná, muži zväčša knihu oslavovali, že je skvelá, pretože nikto predtým tieto veci nepomenoval tak ako ja, ženy mali väčšinou výhrady.

Ako novinár ale viete, že aj zlá reklama je reklama…

- Áno, invektívy neberiem osobne.

Je to autobiografická kniha?

- Veľa vecí, o ktorých v knihe píšem, som, pochopiteľne, zažil sám. Ale ako celok je to pretavenie mojich životných skúseností a zážitkov môjho okolia. S odstupom času musím povedať, že keď som bol mladý, neočakával som, že sa veci dejú tak, ako píšem v románe. Samého ma potom šokovalo, ako to funguje.

Je to čosi ako učebnica sexu?

- Povedzme. (smiech)

Asi vás potom rozladilo, keď prišli negatívne kritiky.

- Hlavne ma prekvapila tá miera hnevu. Ten išiel hlavne od ľavičiarskych feministiek, ktoré vtedy v Nórsku považovali ženy za obete. Ja som ale v knižke ukázal, že zeny vo vzťahu aj v sexualite je dominantná. Že nie je obeťou, ale rovnako ako muž participuje na výbere sexuálneho aj celoživotného partnera. Akurát že to tak nie je vidieť.

Ak však opisuje, že žena je dominantná v sexuálnej oblasti, myslím si, že prve naopak, feministky mohli byť spokojné…

- Oni sú spokojné teraz, po desiatich rokoch.

Za tých desať rokov zmenili myslenie a názor?

- Feminizmus ako ideológia mal veľký úspech a vplyv na zmeny v životoch žien. Feminizmus ako hnutie zmenil to, že ženy začali voliť, viac zarábať. Dokonca v západných krajinách žena do veku tridsať rokov, kým sa nerozhodne, že bude mať rodinu, zarába viac ako muži.

Potom, keď má rodinu, zarába menej. Toto kedysi takto nebolo. A tie ľavičiarske feministky, ktoré na moju knihu reagovali najsilnejšie, akoby neboli pripravené vidieť, že už to nie je tak ako v minulosti. Dnes už skutočne väčšina prijala knižku s tým, že naozaj sa veci dejú tak ako ich opisujem.

Napriek tomu sa myslím, že rok 2003, keď kniha vyšla neznamenal stredovek, ale modernú súčasnosť, tak ma prekvapuje taká ostrá kritika erotiky.

- Ono to je tak, že vo väčšine prípadov, keď som sa stretol s ľuďmi zoči-voči, aj niektoré ľavičiarske feministky pripustili, že mám pravdu. Ale verejnú diskusiu je veľmi ťažké zmeniť zo dňa na deň.

A nebolo to všetko len tým, že takúto otvorenú knihu napísal muž a nie nejaká feministka?

- Áno, určite. Som presvedčený, že keby to napísala žena, bolo by to prijaté úplne inak. Ale popravde, neviem si predstaviť, že by to napísala žena.

Ako knihu prijala vaša rodina? Isto sa ich dotkli negatívne kritiky.

- Moje staré mamy knihu nečítali, no čítali na ňu recenzie. Zatelefonovali si a dohodli sa, že nebudú mať na to žiadny názor, pretože je to generačná záležitosť. Boli rady, že som vydal knižku, tým to končilo. Moja mama a sestra to brali inak. Hoci tiež to pre ne bolo ťažké, lebo debaty o sexe sú doteraz "ošemetné", fandili mi. No popravde, ani sme sa o tom veľmi nerozprávali.

Čo si vy sám myslíte o sexualite medzi ženou a mužom. Je podľa vás naozaj žena dominantná? A nie je problém náhodou v pasivite mužov?

- Ja netvrdím, že žena je dominantná, vravím len, že má väčší výber. Nevidím ženy ako dominantné a mužov ako bojazlivých či pasívnych. Podľa mňa spôsob ako sa k sebe správame, keď si hľadáme partnera, je výsledkom historického vývoja.

Kedysi sa žena musela viac chrániť pred stykom, pretože za omyly viac platila. Mohla otehotnieť, keď nemala dobré postavenie, prácu, potrebovala niekoho, kto sa o ňu postará. Sex sa stal devízou.

To vytvorilo dojem, že žena je pasívna. Existoval model, že žena čaká a muž dobýva. Muži ale stále dobývali a dobývajú. Žena si potom vyberie. Dnes sa úlohy zmenili, žena môže tehotenstvu zabrániť, môže pracovať, nepotrebuje, aby sa o ňu niekto staral.

Napriek tomu akoby stále fungoval starý model. Keď sa pozriete na homosexuálnych partnerov, medzi lesbičkami a gayami neexistuje priamo definovaná úloha. Neštylizujú sa do úlohy slabšieho a silnejšieho.

Čo pre vás znamená erotika?

- Podľa mňa je erotika taký ženský koncept. Ženy vnímajú erotiku úplne inak než muži. Hlavne preto, že ženy majú oveľa väčšiu možnosť vyspať sa s viacerými partnermi. Ich fyziologická sexuálna podstata je komplikovanejšia, hlbšia. Viac preciťujú orgazmy. Ženská erotika ako taká je väčšia, širšia, hlbšia a krajšia.

A mužská erotika?

- Tá je jednoduchšia. Muži sa zaoberajú skôr tým, ako sa dostať k sexu.Istá americká štúdia sa zaoberala sexualitou ľudí okolo štyridsiatky. Pýtali sa ich, čo si myslia o svojom sexuálnom živote.

Väčšina žien videla svoj sex z pohľadu, čo im bolo ľúto, že urobili. Že napríklad išli do postele s niekým príliš rýchlo alebo s nepravým mužom. Že si nevychutnali dvorenie. Ale nevadí im to až tak veľmi, pretože ženská sexualita sa vyvíja do vysokého veku.

Ukazuje sa, že žena dosiahne svoj sexuálny vrchol v štyridsiatke, zatiaľčo muž v osemnástich. Mužov zas podľa štúdie mrzelo najviac to, čo neurobili. Žena teda môže svoju erotiku rozvíjať, u muža to skončí hneď.

Nie to trochu prehnané?

- ja tvrdím, že sexualita nie je len o hormónoch ale skôr o skúsenosti.

Kedy ste mali prvý sex?

- (smiech) Začal som sexuálne žiť, keď som sa presťahoval zo severu Nórska do Osla. Býval som na priváte s chalanmi, ktorí boli sexuálne veľmi aktívni. Najviac sexuálnych skúseností a schopností ako komunikovať so ženami som získal okolo tridsiatky.

Vtedy som bol aj najviac sexuálne aktívny. Na svoj prvý sex si pamätám, bol som mladý, bolo to s priateľkou a bol to celkom normálny sex.

Čo je pre vás na žene najsexuálnejšie?

- Mám veľmi rád svalnaté ženy. Moja manželka je kulturistka, vyhrala množstvo svetových súťaží.

Takže prvé si na žene všímate svaly?

- (smiech) Áno! Páčia sa mi svalnaté lýtka!

No, veď každý má nejakú úchylku…

- Áno. Ale viem, že to voči ženám nie je veľmi pekné, uvedomujem si to. Keď sa moji kamaráti pozerajú na prsia, ja si všímam lýtka. (smiech)

Čo pre vás znamenajú ženské prsia?

- Páčia sa mi aj malé aj veľké prsia. No nemá to pre mňa nejaký špeciálny význam. keď som bol mladší, vravel som, že by som chcel priateľku s malými prsiami a cez víkend, keď chcem sexovať, by mohla mať väčšie.(smiech)

A ako to dopadlo?

- Moja manželka má veľké prsia. No teraz je mi to už jedno. Prsia pre mňa nie sú všetko.

Dnes veľa žien prichádza o prsia pre rakovinu. Ako vnímate tento problém? Ukazuje táto kniha, že erotika a sexualita je o iných veciach než len o prsiach?

- Myslím si, že jedna z najhorších vecí pre ženy a mužov je, že sme chytení v istých "nálepkách" a stereotypoch, kde je veľmi limitované, čo sa vyžaduje od žien a čo od mužov. Muži majú mať peniaze, postavenie a ženy majú byť krásne a mať veľké prsia.

Ja dúfam, že moja kniha ukáže, že to tak vôbec nie je. Že z hľadiska dlhodobého partnerstva na tom nezáleží. A keby sme toto "nálepkovanie" dokázali zmeniť, všetci by sme sa rozhodne sexuálne oslobodili.

Aj vy si myslíte, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše?

- Podľa mňa to tak vôbec nie je. Opäť je to len "nálepkovanie". Škodlivý stereotyp, ktorý rozdeľuje ženy a mužov. No keď sa na ľudí pozrieme z individuálneho hľadiska, medzi mužmi a ženami nie je až taký veľký rozdiel vo veciach, ktoré v živote hľadajú.

Aký vplyv mala podľa vás kniha Holokoulí na vašich čitateľov?

- Mojim cieľom bolo práve oslobodiť mužov a ženy od takýchto predsudkov. Žena, ktorá sa vyspala s viac ako tromi mužmi, mala v Nórsku nálepku prostitútka.

Nová generácia Nórov, dnešní dvadsiatnici, ktorí majú prístup k internetu, informáciám a debatám o sexe celkovo, ktorá mala štrnásť, keď vyšla moja kniha, je úplne iná. Ženy aj muži, hoci sú obmedzení tým, čo sa od nich očakáva, majú vlastne rovnaké túžby. Tieto vykonštruované úlohy nám vo svojej podstate ubližujú.