Režisér Peter Jackson: Pán hobitov

Keď vlani koncom novembra prišla do kín prvá časť Hobita s podtitulom Neočakávaná cesta, spôsobilo to medzi fanúšikmi Petera Jacksona hotový ošiaľ. Kvôli premiére v austrálskom Wellingtone boli niektorí diváci ochotní stráviť čakaním v nepríjemnom počasí pred kinom dlhé hodiny, len aby boli čo najbližšie svojmu „milášikovi“, keď príde osobne uviesť svoju novinku.

Desaťtisíce ľudí dojato vzdychli, keď z čiernej limuzíny vystúpil režisér s dcérou Katie a mávajúc prešiel po červenom koberci. „Dokončili sme to na poslednú chvíľu,“ prezradil prítomným.

Nebola to však pre nich žiadna novinka. Hobit sa odkladal niekoľko rokov, medzičasom dokonca zmenil režiséra – pôvodným mal byť Guillermo del Toro a Jackson sa mal podieľať iba na scenári a produkcii. Ktovie, možno si Torov netrpezlivý útek od projektu vymodlili Jacksonovi obdivovatelia.

Navyše, keď sa na jeho réžiu Novozélanďan konečne odhodlal, praskol mu vred a prvá klapka sa opäť odložila. Nakrúcať sa definitívne začalo koncom marca 2011. Že ale stálo za to čakať, sa potvrdilo aj tentoraz. A nielen divákom. Na svoje si prišli i tvorcovia.

Len za prvý víkend utŕžil Hobit v amerických kinách takmer 85 miliónov dolárov a stal sa tak najziskovejším filmom uplynulého roka v krajine. Nič na tom nezmenil fakt, že kritika sa tentoraz netvárila až tak nadšene, ako pri predchádzajúcich Jacksonových snímkach, okrem iného mu vytýkala, že na plátno vraj pretavil z knihy každú pomlčku a čiarku.

Peter Jackson môže byť Tolkienovi naozaj vďačný. Veď práve vďaka sfilmovaniu Tolkienovej nesfilmovateľnej trilógie sa z neho stal rešpektovaný filmár, ale aj boháč. Tri diely Pána prsteňov zarobili Jacksonovi vyše šesť miliárd dolárov.

Priniesli mu sedemnásť Oscarov, a tiež členstvo v elitnom klube siedmich režisérov, ktorým sa podarilo získať cennú sošku za film, réžiu a scenár za jediný film – v jeho prípade za Návrat kráľa. A bolo to práve za kvalitne spracovanú trilógiu, za čo mu anglická kráľovná v roku 2009 za prínos udelila titul Sir.

Naozaj úctyhodné na chlapíka, ktorý nemá žiadne filmové vzdelanie a začínal s nezávislými sci-fi horormi, v ktorých sa nešetrilo krvou a tými najbláznivejšími spôsobmi zabíjania.

Svoje prvé snímky nakrútil Jackson ešte ako decko – na 8-milimetrovú kameru, ktorú jeho rodičom, anglickým emigrantom, podarovali známi. Filmovanie ho pohltilo natoľko, že sa v šestnástich vykašľal na školu a odišiel do miestneho denníka vypomáhať ako fotolaborant, aby si zarobil na filmárske vybavenie.

Na svojom prvom ozajstnom filme pracoval dva roky. Hororová sci-fi komédia z roku 1987 o mimozemšťanoch, ktorých pristanú na Zemi, aby z ľudí urobili potravu, sa volala Bad Taste – Vesmírni kanibali.

Trvala niečo cez deväťdesiat minút a bola presne v duchu jeho vzorov. Humor prevzal od Monty Pythonov, triky od Raya Harryhausena, slávneho odborníka na špeciálne efekty, ktorý stojí za všetkými geniálnymi produkciami od tridsiatych do šesťdesiatych rokov - vrátane Jacksonovho najobľúbenejšieho filmu King Kong z roku 1935.

„Latexové masky mimozemšťanov som vyrábal v maminej rúre. Doma sa vtedy jedli iba párky,“ spomína Jackson na obeť, ktorú na oltár kinematografie priniesla jeho rodina. „Nakrúcal som cez víkendy, pomáhali mi kamaráti. Zadarmo.“

Film dokončil len vďaka finančnej injekcii z Novozélandskej kinematografickej komisii a osobnej intervencii jej výkonného riaditeľa Jima Bootha. Keď neskôr z komisie odišiel, stal sa producentom Jacksonových filmov. A Bad Taste? Hneď po nadšenom prijatí na festivale v Cannes, kúpilo premietacie práva dvanásť krajín.

Ktovie, či ako veľmi sa na tom podieľal fakt, že sa narodil na Halloween, ale v rovnako krvavom duchu sa niesli aj ďalšie dva Jacksonove filmy – bábková satira na zábavný priemysel Meet the Feebles – pri jej nakrúcaní sa zoznámil so svojou manželkou, scenáristkou Fran Walshovou, s ktoru tvorí scenáristický i manželský pár dodnes – a extrémne smiešna, ale aj extrémne krvavá hororová komédia o zombíkoch Braindead – Živí mŕtvi.

„Je to doteraz najlepší Jacksonov film,“ napísal o nej vtedy David Stratton z magazínu Variety. „Niektorí budú zdesení z krviprelievania, ale ten film nebol robený pre nich.“

Hoci sa Nebeské stvorenia zvyknú označovať za zásadný prielom v Jacksonovej tvorbe, nie je to celkom pravda. Zmenil sa síce spôsob spracovania, ale téma v podstate zostala. Skutočný príbeh dvoch osamelých dievčat, ktoré sa zblížili natoľko, až to ich rodičom začalo byť nepríjemné, sa stal na Novom Zélande v päťdesiatych rokoch. Keď sa ich pokúsili od seba odtrhnúť, rozhodli sa dievčatá zavraždiť matku jednej z nich – tak, že jej rozmlátili hlavu kameňom. Krvi a „čudnosti“ tu teda bolo opäť dosť.

„Ten prípad fascinoval Nový Zéland štyridsať rokov, bol to najslávnejší kriminálny prípad krajiny, ale nikto ho nedokázal prerozprávať sympaticky. Zlé alebo bláznivé – to bol spôsob, akým sa na dievčatá pozerali,“ vysvetľoval v roku 1994 režisér, prečo sa pre túto tému rozhodol.

Film sa stretol s veľkým ohlasom, dokonca bol nominovaný na Oscara za scenár. Za zmienku stojí, že jedna zo skutočných aktériek, Julie Hulmová, ktorá pod menom Anne Perryová žila vo Švajčiarsku ako úspešná autorka detektívok, sa po jeho zhliadnutí rozhodla odhaliť svoju totožnosť a po prvý raz prehovoriť o prípade.

Zaujímavosťou je tiež, že film bol prvou veľkou úlohou Kate Winsletovej, ktorá si zahrala jednu z vraždiacich tínedžeriek. Partnerkou jej bola Melanie Lynskeyová, ktorá sa neskôr preslávila ako Rose zo seriálu Dva a pol chlapa.

V roku 1997 získal Jackson práva na sfilmovanie Tolkienovho diela, ktoré obdivoval do detských liet. Zvyšok príbehu je už chronicky známy. Pán prsteňov ho preslávil - a v neposlednej miere aj jeho milované rodisko.

„Nový Zéland nie je malá krajina, ale veľká dedina,“ povedal v jednom rozhovore s láskou silný lokálpatriot. Nový Zéland mu tú lásku už viackrát oplatil. Filmové lokácie mu často prenajímajú za smiešnu sumu, alebo ich „dostane“ rovno zadarmo. Možno to však je aj preto, že Novozélanďania dobre vedia, že sa im to vyplatí. Napokon, hobiti niekoľkonásobne zdvihli v krajine príjmy z turistického ruchu.

Mimochodom, Jackson je zbožňovaný nielen Novozélanďanmi. Pre jeho príjemný prístup ho majú radi aj herci. „Čítal som nedávno rozhovor, kde viackrát zaznelo, že ak na pľace nepanuje napätie a stres, nie je možné docieliť dobrý výsledok. Že iba nervozita a nahnevanosť z hercov dostane emócie, a to najlepšie. Neveriacky som pozeral, pretože to rozhodne nie je a nikdy nebude môj štýl práce. Hovoril som si – čo je toto za nezmysel? Keď človek pracuje so štábom osem mesiacov, tak by mali tvoriť zohratý a priateľský tím a nie vytvárať nepriateľskú atmosféru,“ povedal pre denník Guardian.

Nuž, iste aj preto sú „jeho ľudia“ ochotní opakovať jednu a tú istú scénu do úmoru. Jackson je totiž až chorobný perfekcionista a je o ňom známe, že scény nakrúca z viacerých pohľadov a niekoľkokrát. Na jediný záber neváha minúť celé hodiny. A keď už sa zdá, že je dokonalý, podotkne: „Zbehnime to ešte raz – pre šťastie.“

„Mám ho rád, lebo má skvelý zmysel pre humor,“ hovorí o Petrovi Jacksonovi jeho kolega Bryan Singer, režisér filmov X-Men či Zvyčajní podozriví.

„Spomínam si na naše prvé stretnutie. Nakrúcal som na Novom Zélande snímku Superman sa vracia a náhodou som natrafil na Petra a jeho ženu Fran. Peter tam práve robil King Konga. O tretej ráno nám napadlo, že urobíme internetový žartík.

Napísali sme, že Peter je veľmi unavený a tak že budem režírovať namiesto neho. King Kong bol potom niekoľko rokov na internetovej databáze filmov IMDb.com uvádzaný pod mojím menom!“ smeje sa Singer. „A to je na ňom zábavné – neberie veci príliš vážne.“

No, ako ktoré. Keď sa doňho pred pár rokmi novinári pustili, že vyzerá ako jeho bachratí trpaslíci, držal prísnu diétu. On sám to okomentoval: „Bol som už unavený z toho, že som neustále tučný. Tak som vymenil hamburgery za jogurty a musli.“ Výsledok? Mínus tridsaťpäť kilogramov. Je len príznačné, že táto veľká zmena sa udiala počas nakrúcania remaku jeho najobľúbenejšieho filmu King Kong v roku 2005.

„Videl som ho hádam stokrát. Keď King Kong spadol na záver z Empire State Building, strašne som plakal. Už ako decko som sníval, že ho znovu urobím,“ vraví vždy, keď sa ho na King Konga pýtajú. Filmom bol vraj taký posadnutý, že raz mame rozstrihal kožuch, aby si mohol vyrobiť opičí kostým.

Mimochodom, za svojho King Konga dostal honorár dvadsať miliónov dolárov plus dvadsať percent zo zisku – teda dvakrát toľko ako za celú tolkienovskú trilógiu - a stal sa tak najlepšie plateným režisérom v histórii.

Iste to teda nie je pre vylepšenie finančnej situácie, že podobne ako Alfred Hitchock, aj Peter Jackson si rád zahrá vo svojich vlastných filmoch. V Braindead sa objavil ako asistent zamestnanca márnice, v Nebeských stvoreniach ako tramp, ktorý sa pokúsi pobozkať Kate Winsletovú.

V Prízrakoch je cyklistom, ktorý narazí do hlavnej postavy, v rozličných úlohách sa mihol aj v každom dieli Pána prsteňov. Mimochodom, našli ste ho aj v Hobitovi?

Rodák z Nového Zélandu pravidelne láme rebríčky návštevnosti. Začínal ako režisér nízkorozpočtových hororových komédií, dnes si môže dovoliť zapýtať 130-miliónový budget. Minimálne toľko mal stáť jeho posledný film Hobit: Neočakávaná cesta, ktorý sa stal najziskovejším filmom uplynulého roka. Jackson sa preslávil sfilmovaním trilógie Pán prsteňov, ktorá získala 17 Oscarov a zarobila šesť miliárd dolárov.