Recitátorská depresia rozhádala porotcov

„A čo je to za druh poézie? Je to seriózna alebo humor?“ Vyzvedal hneď v úvode porotca Ján Kraus. „Seriózna poézia,“ povedal rozhodne Mikuláš. „Viete, že tu je to riskantné?“ Opýtal sa neodbytný Kraus. „Viem, bol som na to upozorňovaný od všetkých!“ Nedal sa mladý umelec.

Po namáhavom úvode nasledovalo nezvyčajné recitátorské vystúpenie sprevádzané tónmi pochmúrnej melódie. Jediná ženská zástupkyňa v porote bola z Mikulášovho prejavu zjavne nadšená, pretože so zatajeným dychom sledovala každé slovo, každý pohyb, ktorý mladík na doskách javiska urobil. Naopak pre Jara Slávika bolo depresívne vystúpenie od začiatku nezaujímavé, možno až trápne. Celý čas mal sklonenú hlavu. Ku koncu to už nevydržal a stlačil povestný „bzučiak“ za čo si vyslúžil buchnát od Lucie Bílej. Na záver vystúpenia sa recitátor rozcítil natoľko, že sa mu po tvári rozkotúľali slzy smútku.

„Ja len chcem povedať, že mám strašne rada mužov, ktorí sa neboja plakať...,“ povedala Lucka na Mikulášovo rozcítenie. „Mám hrozne rada mužov, ktorí sú citliví a ktorí sa neboja povedať mi „mám ťa rád“ aj pred ľuďmi,“ pokračovala vo svojom hodnotení. „Mne sa vaše vystúpenie veľmi páčilo, ste ohromný človek a vo vnútri máte krásnu dušu.“ Uzavrela. „Ja teda nezdieľam ten pocit, aký mala Lucie z vášho prejavu. Dokonca mi to neprišlo ako vyznanie nejakých citov, skôr ako výčitka a pomerne s veľkou dávkou zloby. Asi z nejakého nešťastného vzťahu so ženou, ale to je súkromná vec...,“ zhodnotil otvorene Ján Kraus.

Básnik Mikuláš sa svoj osobitný prejav snažil obhájiť slovami: „Túto báseň som napísal, keď som nemal najlepšie psychické obdobie, ale vďaka takýmto básňam som teraz šťastný, pretože to, čo sa objavuje v nich sa už neobjavuje v mojom živote...“ Ján Kraus mu k tomuto úspechu zablahoželal a len zo zvedavosti sa opýtal: „Prečo si myslíte, že z toho, že ste sa uzdravili mám mať teraz depresiu ja?“