Prečo ju vyšetrovala Eštébé?

Len nedávno ste podstúpili operáciu, keď ste mali podozrenie na nádor prsníka. Našťastie nešlo o zhubný nádor. Ako ste sa vyrovnali s touto negatívnou skúsenosťou?
S tým sa nedá celkom vyrovnať. Bola to skúsenosť, ktorá vám neskôr v živote pomôže k tomu, aby ste isté veci v živote prestali brať vážne. Táto diagnóza vytvára súvislosti, ktoré posúvajú hranice niekam úplne inde. Niektoré veci, ktoré boli predtým dôležité, už neboli. Vždy, keď si na to spomeniem, uvedomím si, že to bola asi najzávažnejšia vec, ktorú som musela riešiť. Môj život sa vďaka tomu stal veselším. Veľmi som sa bála...
Oslovili vás do tanečného projektu Let’s Dance 2. Čím vás tento projekt oslovil?
Oslovil ma hlavne tým, že pri ňom Zuzka Fialová pekne schudla. Nezanedbateľný je aj honorár, Viete, kedy mi kto bude platiť za tancovanie (smiech)?
Máte vzťah k tancu? Kedy ste naposledy tancovali?
Tancujem rada a väčšinou s mojimi kamarátkami z gymnázia. Kedysi sme sa partia kamarátok vybrali spolu a pretančili večer. To však bolo už veľmi dávno. Spoločenské tance veľmi netancujem, lebo nie sme tanečná rodina.
Do akej formy zábavnej relácie by ste sa asi nedali nahovoriť?
Neviem, pretože ma nikdy do žiadneho projektu neoslovili. Človek sa rozhodu j e , keď ponuku dostane, a je dosť veľa faktorov, ktoré rozhodovanie ovplyvňujú. Tanec nie je hercovi až taký vzdialený, takže to pre mňa nebolo ťažké rozhodovanie.
Vráťme sa do vašich tínedžerských časov. Chodili ste vtedy veľa tancovať?
Celá bratislavská generácia chodila do Stepsu. Do podniku som sa dostala na mamin občiansky! Vôbec nechápem, či boli slepí, alebo čo, keď ma naň pustili dnu. Podával sa tam alkohol a boli to staré dobré časy, keď sa iba pil alkohol a nebrali sa drogy.
Boli ste skôr rebelka alebo tichý domased?
Bola som veľmi aktívny človek. Od deviatich rokov som chodila do detskej rozhlasovej dramatickej družiny a tam som strávila skoro celé detstvo. Nakrúcali sme veľa filmov a inscenácií. Popritom som sa aj dobre učila. Pamätám si, že som chcela vždy všetko robiť – chodila som do tanečnej, na nemčinu, behať, na klavír. Neskôr som bola skôr rebelka. Keď som mala štrnásť rokov, sama som sa dala pokrstiť. To bolo za tvrdého komunizmu a nosila som krížik. Na gymnáziu, kam som vtedy chodila, nás bolo veľa veriacich. Bol to asi môj vnútorný odpor voči vtedajšiemu režimu. Riaditeľk a školy si ma pre ten krížik neustále predvolávala a chcela, aby som ho nenosila.
Ako reagovali na vašu rebéliu rodičia?
V rodine sme to akosi neriešili. Sme veriaci a bola to práve moja krstná mama, ktorá ma k tomu priviedla. Tajne som chodila aj ku kňazovi a dokonca som pre to bola na jednom tajnom výsluchu ŠTB. Výsluch?
To musel byť drsný zážitok...
Bolo to veľmi nepríjemné. Nevedela som, čo chcú a o čo im ide. Išla som do Talianska na výmenný pobyt a aj tam boli eštébáci. Pýtali sa ma na rôzne veci, aj to, či by som sa tam neobhliadla, čo tam ľudia robia. Mala som vtedy 16 –17 rokov a netušila som, čo odo mňa chcú. Bolo to niekedy v 1987, ak by sa mi to stalo skôr, účinok by bol asi oveľa tvrdší.
Vaša dcéra Ivanka bude mať šestnásť rokov. Keď sa v tom veku porovnáte, čo máte spoločné?
Časy sa zmenili a Ivanka má v súčasnosti oveľa viacej informácií, ako sme mali my. Boli sme oveľa detinskejší a mali sme veselý život. Videli sme, aký vplyv mal na ľudí komunizmus a to nás akosi spájalo. Nikto nebol taký, že by mal oveľa viacej peňazí ako ten druhý, a preto sme si nezávideli. Ivanka a jej rovesníci to majú oveľa ťažšie, pretože žijú v „džungli“ a musia sa v nej orientovať. Kapitalizmus priniesol pre mladých výhody, ale aj zodpovednosť. O svoju dcéru sa bojím, pretože je introvert a neviem si predstaviť, že sa bude musieť postarať sama o seba.
A čo muži? Akí boli, keď ste boli tínedžerka?
Vôbec neviem. Myslím si, že ľudia sa nemenia a ostávajú takí istí. Keďže aj muži sú len ľudia, ani oni sa nemenia. Keď má človek osemnásť, tak mu hormóny pracujú, mužov si človek viacej všíma a chce sa vydávať (smiech). Ja som sa vydala, kým som bola v rozpuku, ako 22-ročná. A muži? Nebudem si komplikovať už aj tak hektický život. Stretávam sa len s kolegami.
Prečo ste sa tak skoro vydali?
Z lásky, a pretože som sa musela.
Čím vás manžel Ivan (45) dokáže prekvapiť po toľkých rokoch?
Každý deň ma prekvapí tým, že sa našťastie vôbec nezmenil (smiech). Možno si ma len po tých rokoch viac obľúbil. Nedávno ma prekvapil tým, že mi doniesol krásny konferenčný stolík. To som nečakala. Z firmy k nám domov vždy niečo prinesie, potom odnesie (smiech). Dúfam však, že tento stolík nám zostane.
Ako sa vás pokúšali muži zbaliť?
Nespomínam si. Herci sa stále dokola stretávajú s tými istými ľuďmi. Mužov v mojom okolí poznám asi od deviatich rokov... Možno, že si nejaké balenie mužov ani nevšímam, alebo ma možno nikto nebalí... Naposledy asi pred desiatimi rokmi, keď som robila jeden magazín, ma jeden muž úlisne pozval na kávu. Teším sa z nového zákona o sexuálnom obťažovaní. Už budeme mať aj nástroj, ako sa pozvaniu na kávu brániť súdnou cestou.

Žiarlite na manžela?
Nechce sa mi. Vlastne ani nemám na koho. žijeme utiahnutý život. Nechodíme do spoločnosti a stretávame sa len s našimi známymi. Keby som ako herečka mala žiarlivého manžela, tak by som toto povolanie robiť nemohla. Ak Ivan aj niekedy žiarli, tak mi to nedá najavo.

Seriál Ordinácia v ružovej záhrade odštartoval druhú sériu. Spomínate si na najzaujímavejšie momenty?
Pre herca je vždy výzva, ak má čo hrať. Moja seriálová postava Kamila mala pekný vývoj a nás bavilo pohrať sa so situáciou. Divák čaká emócie a my sme mu ich chceli dať.
Na obrazovke ste prežili neveru. Ako by ste ju riešili v reálnom živote?
Zatiaľ som to musela riešiť len v kontextoch svojej seriálovej postavy. Seriál nie je život. To, čo divák vidí, je zhustená realita. Neveru si neviem predstaviť. Nikdy nehovor nikdy, ale neviem, ako by som to riešila. Keď som sa vydávala, prihliadala som na to, aby môj budúci manžel bol rodinne založený človek a mal konzervatívne názory na rodinu.
Spomínali ste, že do spoločnosti často nechodíte. Ako trávite voľný čas?
Máme byt v Kremnici, takže chodievame aj tam. Ak máme voľno, tak často chodievame lyžovať do Rakúska. Niekedy len tak sedíme v záhrade, popíjame kávu a robíme rozhovory (smiech).
Vraj nemáte kamarátky medzi herečkami?
Mala som veľmi dobré kamarátky, ako napríklad Dianu Mórovú či Ingrid Timkovú. Teraz sa občas stretnem s Helenou Kraičiovou a Gabou Dzuríkovou. Veľmi rada by som sa s nimi stretávala častejšie, ale nemám čas. Všetok voľný čas venujem rodine. Všetci sme veľmi dobrí kamaráti.
Určite ste zachytili škandál s bielym práškom, v ktorom sa nedávno zmietala Zuzana Fialová...
Neviem, čo si mám o tom myslieť. Neviem, či to je pravda, alebo nie... Skôr si myslím, že je to blbosť.
Ako je to s drogami v hereckých kruhoch?
Ja poznám len Dušana Cinkotu, aj Zuza mala kedysi problémy s drogami a nie je to nijaké tajomstvo. Keď sme boli na škole, dávali sme prednosť alkoholu (smiech). Drogy vtedy takto „nefičali“. Podľa mňa je to aj o tom, že človek chce nadmieru pociťovať stav blaženosti a šťastia.
Priznali ste sa, že ste podstúpili liposukciu. Chystáte sa aj na nejaké iné kozmetické úpravy tela?
Zatiaľ nie. Hneď, ako niečo podobné budem plánovať, tak to dám všetkým vedieť (smiech). Liposukciu som si nedala urobiť kvôli chudnutiu. Po operácii slepého čreva som mala škaredú jazvu, takže kvôli tomu.