JURAJ ŠIMKO: Pil som prvú ligu

O vašej minulosti sa toho veľa nevie...
Študoval som v Prahe DAMU. Neskôr som pracoval aj ako asistent réžie, kamery, s pár ľuďmi som založil divadlo Prak, s Petrom Lipom som hrával tiež. S divadlom sme pochodili naozaj celý svet. Mali sme vtedy peniaze, tak sme si doma po mestách prenajímali rôzne kultúrne domy a hrali sme. Začiatkom 90. rokov som skončil s divadlom. Občas som síce hrával, ale len výnimočne. Začal som podnikať a na divadlo som už nemal čas.

V čom podnikáte?
Mám farmaceutickú firmu.

Farmácia je na míle vzdialená herectvu...
Dostal som sa k tomu úplnou náhodou. Po revolúcii som spolu s nejakými kamarátmi mal isté kontakty a chceli sme začať podnikať, no nevedeli sme, ako na to. Divadlo aj platy boli o ničom. Okrem toho, s divadlom som pochodil celý svet a už sa mi nechcelo tráviť časy v hoteloch. Postupne sme sa remeslu priučili a takto to išlo. Podnikáme už sedemnásť rokov, ale v tejto brandži to nie je vôbec jednoduché.

Ako ste sa dostali k Paneláku?
Do Paneláka si ma zavolali možno aj preto, lebo sa s Bártom trochu podobáme. Rola sa mi hrá dosť ťažko, pretože nie som typický otec. Vlastné deti mi nikdy otec nehovorili a sám som sa cítil byť skôr atypickým rodičom. Dcéram som bol skôr kamarát. Možno je to tým, že som bol veľmi mladý, keď sa narodili. Mal som len 22 rokov. Napriek tomu si myslím, že z mojich dvoch detí, Jeny (32) a Emy (21), vyrástli dobrí ľudia.

V seriáli nebol váš vzťah so synom vždy ideálny...
Veru nebol. A opäť sa naruší. Budem po ňom totiž chcieť, nech urobí nejaký podvod, aby som mal viacej peňazí. Rozídeme sa v zlom... Teraz som ho ja naviedol na tie chodníčky. Svojho seriálového syna musím pochváliť, lebo je veľmi fajn. V novinách o ňom píšu kadečo, ale on je jeden citlivý a príjemný človek a herec. V podstate celý štáb je super. Zaujímavé je, že s mojou seriálovou dcérou Katkou Brychtovou som v predstavení hral veľmi zábavný milenecký pár.

Čo vaša seriálová manželka? Tá zase od vás chcela peniaze...
Ľudia okolo štyridsiatky a päťdesiatky sa cítia sami a zoberú sa. Možno chcú lásku a možno peniaze. To bol asi aj tento prípad. Nikdy som niečo takéto nezažil v reálnom živote. Nie som ženatý, žijem aj bývam sám. Moja bývalá manželka Jana je skvelá a sme kamaráti. Dokonca sa stretávam aj s jej manželom.

Kedy ste sa rozišli?
Ja som sa s ňou rozišiel, lebo som pil a nevedel som, dokedy to u mňa potrvá. Nechcel som jej zničiť život, preto som ju opustil. Bolo to už dávno, pred 15 rokmi. Pil som totiž prvú ligu.

Aj ste boli na liečení?
Nie, sám som prestal. Mal som motiváciu – deti. Zo začiatku to bola zábava, neskôr som už musel piť, čo bolo horšie. Odišiel som na dedinu, prikázal som mame nech mi navarí slepačiu polievku a tri dni som sa detoxikoval. Bolo to peklo a nikomu to neprajem. Veľa kamarátov mi zomrelo na alkohol... Boli to časy úletov, podnikali sme, viac sme sa stretávali a alkohol išiel ruka v ruke. Nikdy som to nečakal a myslel som si, že budem žiť usporiadaným životom, akým žili moji rodičia...

S bývalou manželkou aj deťmi máte usporiadané vzťahy?
Áno, našťastie som to ukočíroval. S deťmi aj manželkou máme dobré vzťahy. Nikdy som jej, napríklad, neplatil alimenty. Vždy sme sa vedeli dohodnúť. Dokonca aj naše vnúča chodíme spolu kočíkovať.

A momentálne žijete s niekým?
Áno, už 15 rokov mám vzťah, ale nežijeme spolu. Partnerka si kúpila byt a odsťahovala sa, takže sa teraz navštevujeme.

To znie prinajmenšom zvláštne...
Býva tam zatiaľ len mesiac, tak uvidíme. Pre mňa je to tiež zaujímavé (smiech).

Nad druhou svadbou ste nepremýšľali?
Ale áno, deti však nemôžeme mať. Ja aj ona sme už žili v manželstve. Ak by k tomu došlo, tak by to nebol problém.

Uvidíme vás okrem Paneláka aj v inom seriáli?
Niečo sa pripravuje, ale o tom ešte pomlčím... Priznám sa však, že dosť veľa filmov som prešvihol tým, že som pil. Povedal som, že som chorý a neprišiel som.

Filmy:
Neďaleko do neba (1987)
Anjel milosrdenstva (1994)
Na krásnom modrom Dunaji (1994)
Holčičky na život a smrt (1996)
Nebo, peklo... zem (2008)
Nedodržaný sľub (2009)