Herečka Judita Hansman: Manžel mi je neverný
28. 8. 2009, 14:00

Diváci ju poznajú zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade ako psychicky narušenú Magdu Slávikovú. V práci si dokáže vyčistiť hlavu a nemyslieť na manželovu neveru ani na to, že jej dcéra odišla na rok do Ameriky. JUDITA HANSMAN (42) nám otvorene porozprávala o svojom živote.
Diváci vás spoznajú najmä vďaka postave Gigi z Odsúdených. V seriáli nebude núdza o bitky medzi vami a Gabikou Dzuríkovou. Stalo sa, že ste si nechtiac ublížili?
Mali sme scénu, v ktorej ma Gabika škrtí. Vymysleli sme si to pekne, ale nemali sme veľa času na nácvik a Gabika ma tak priškrtila, až mi úplne zatlačila ohryzok dovnútra.
Boli ste v detstve bitkárka?
Príšerná! Ja si nespomínam, ale mama mi hovorila, že som si vždy dokázala obhájiť svoje práva. Aj silou. A keď niekto niekomu ubližoval, bola som schopná ho dotĺcť. Aj keď to bol o dva metre vyšší chalan.
Niektoré herečky v seriáli sa líčia, čo trochu kazí dojem reálnosti. Nepadli v tomto smere nejaké výčitky zo strany tvorcov seriálu?
Osobne som v base nikdy nebola. Stačilo by mi len na pár minút vidieť, ako tam tie baby fungujú. Tvorcovia tam boli a tvrdia, že všetky sú prehnane nalíčené. Čierne oči, čierne obočie, zafarbené vlasy, vraj pôsobia drsne.
Okrem seriálov vás živí aj Prešporské divadlo a Divadelní spolek Frída v Brne. Máte k Česku blízky vzťah?
Moja mama je z Čiech, a práve keď sa stretla s mojím otcom, žili v Českom Krumlove. Otec je Slovák a slúžil tam na vojne. Tam som sa narodila a neskôr, keď sa otvorili železiarne, sme odišli do Košíc.
Z vašej dcéry Rebeky (16) sa tiež vykľula cestovateľka.
Odišla na rok do mestečka Ukiah v Oregone. Žije tam 255 obyvateľov, tak som si povedala, no zbohom, ale vraj škola, na ktorú chodí, má senzačné programy. Takže tam chodia decká z celého okolia.
Čím by ste boli, ak nie herečkou?
Do osemnástich rokov som bola aktívna volejbalistka a bola som presvedčená, že sa tým budem živiť. Až kým sa fínska protihráčka nerozhodla, že mi vykĺbi rameno a podarilo sa jej ho zlomiť. Tá ruka sa už nikdy nedostala do takej pohyblivosti, aby som mohla hrať na vysokej úrovni. Bola som z toho veľmi nešťastná. Začala som plávať, aby som si to dala trochu do poriadku, a dostala som sa k vodákom.
Pár rokov ste robili aj učiteľku.
Skončila som športové gymnázium a išla som učiť dedinské deti, ktoré nikoho nerešpektovali. Prvý deň mi kolega ukázal vŕbu a povedal, že si tam mám odfakliť prútik, lebo ho budem potrebovať. To som odmietla a stálo ma to mesiac nervov, kým sa deti naučili rešpektovať ma.
Učenie vás bavilo, no aj tak ste s tým sekli.
Riaditeľ školy bol nesmierny blbec, s tým pánom sa nedalo komunikovať. Večne som platila pokuty, pretože som nedodržiavala sylaby, ktoré boli podľa mňa nezmyselné a zastarané. Tak som odtiaľ odišla a robila som v amatérskom divadle, odtiaľ ma vzali do Prešovského divadla, kde som pobudla dve sezóny.
Potom ste išli na VŠMU.
Ale nechcela som, pretože som hrávala a myslela som si, že už som herečka. Ale našťastie Kvetka Stražanová, ktorú považujem za strojkyňu svojho šťastia, mi povedala, nech si okamžite zbalím kufre a idem. Povedala, že škola ma možno nič nenaučí, ale aspoň sa tam zoznámim s ľuďmi.
Televízni diváci vás poznali ako psychicky narušenú Magdu Slávikovú z Ordinácie. Asi s ňou veľa spoločného nemáte...
Tá postava sa vyvinula do takej podivnej osoby. Bola to žena, ktorá mala v živote zlú skúsenosť sama so sebou, ale bola natoľko silná, že sa dokázala zo svojich problémov vyhrabať. Čo je trochu paralela so mnou. Naozaj sa držím toho, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Ak sa mi niečo stane a mám pocit, že to nepredýcham, tak si poviem, že ľudia majú omnoho väčšie problémy.
Hovoríte o nevere vášho manžela režiséra Ivana Hansmana?
Uvedomila som si, že som asi nedôverovala správnemu chlapovi. Udiali sa medzi nami veci, ktorým nerozumiem a musí ich vyriešiť on.
Znamená to, že žije na striedačku s milenkou a s vami?
Už je to štvrtý rok, čo žijeme síce spolu, ale v takomto podivnom stave. Nemyslím si, že spolu nevieme fungovať, ale už nebudem tvrdiť, že je to môj najlepší kamarát. Povedala som si, že vydržím, a keď sa Rebeka vráti z Ameriky, uvidíme, čo bude ďalej. Rozhodnúť sa musí on.