DEJEPIS ÚCHYLIEK A HRÔZY 1: Cisár TIBERIUS - OHAVNÉ, koho nútil cicať svoj pohlavný úd!

Tiberius Claudius Nero sa narodil 16. novembra v roku 42 pred Kr. V rokoch 14 po Kr. – 37 po Kr. bol druhým cisárom Rímskej ríše. Bol to nevlastný syn cisára Augusta. Výchova v cisárskom paláci z neho spravila poriadneho Rimana, ktorý vynikal poslušnosťou, lojálnosťou, ale i tvrdosťou. Dlhé roky slúžil Rímu ako vojak. Keď sa vrátil do Ríma, bol slávny a bohatý. Oženil sa s Vipsaniou, ktorú miloval a splodili spolu dieťa. Cisár Augustus ho však donútil Vipsaniu zavrhnúť a vziať si jeho (cisárovu) dcéru Júliu. Ich manželstvo však nebolo šťastné a po smrti ich jediného dieťaťa sa ich vzťahu zmocnila nenávisť. Po nejakom čase ho cisár vymenoval za svojho nástupcu, a tak sa stal v roku 14 nášho letopočtu vládcom impéria. 

Zo začiatku sa správal ako zodpovedný panovník, ktorý miluje svoj ľud a dodržuje republikánske tradície. Tiež opovrhoval podliezaním, dával senátu široké právomoci a dokonca odmietal aj takú poctu, akou bol napríklad titul imperátor. Z ničoho nič však v jeho správaní nastal obrovský zlom. Za zvláštnych okolností zomrel na vojenskej výprave jeho adoptívny syn Germanicus a po krátkom čase zomrel i jeho vlastný syn a následník trónu – Drusus.

Pokračovanie na ďalšej strane

Neskôr sa ukázalo, že oboch otrávil člen cisárovej ochranky, Seian, a dostal na to od Tiberia príkaz. Ďalšími ľuďmi na jeho šialenom zozname smrti boli všetci potenciálni následníci trónu. Bolo zjavné, že cisár trpí panickým strachom z toho, žeby mohol byť na tróne nahradený. Tohto využil spomínaný člen ochranky a začal mu podsúvať vymyslené informácie o svojich nepriateľov, aby sa ich mohol cez cisára zbaviť. Tiberius bol natoľko vystresovaný myšlienkou, že ho nikto nemá rád a pokúšajú sa ho odstrániť, že sa rozhodol opustiť Rím. Odsťahoval sa na jeho obľúbený ostrov Capri a odtiaľ riadil impérium písomnými rozkazmi, ktoré sa postupom času zmenili iba na rozsudky smrti.

Každý, koho sa Tiberius rozhodol zbaviť, bol pred smrťou kruto mučený, nehľadiac na to, že mnohokrát šlo o ženu či dieťa. Ak žena, ktorá mala byť zabitá, bola pannou, kat ju musel zbaviť panenstva pred vykonaním rozsudku, pretože podľa starého zvyku panna nemohla byť popravená. Mučeniu väzňov si cisár s obľubou pozeral. Následne nechal mŕtvoly hádzať z útesu. Tiberiovi sa na nádhernom ostrove údajne najviac páčilo to, že na zle prístupnom ostrove nemohol nikto pristáť bez jeho vedomia. Mal so sebou len malú družinu, ktorá pozostávala z blízkeho priateľa – astrológa Thrassyla, senátora Nervu a skupiny gréckych filozofov. O tom, čomu sa v ústraní venoval, majú historici rôznorodé informácie. Podľa niektorých prepadol v samote na Capri orgiám, aké nemali obdoby. Tieto tvrdenia majú základ v diele historika Suetonia, ktorý napísal De vita Caesarum. 

Pokračovanie na ďalšej strane

V knihe venovanej Tiberiovi Suetonius píše: „V samote na Capri zmyslel si zriadiť lokál na ukájanie tajných rozkoší, do ktorého pozháňal zo všetkých strán množstvo dievčat a chlapcov a vynálezcov perverzného pohlavného obcovania, ktorých nazýval ‚spintrie‛.  Tu smilnili pred ním trojmo spárení a on pohľadom na to divadlo dráždil svoju vyhasínajúcu žiadostivosť. Izby boli rozmiestnené na rôznych stranách a vyzdobené obrazmi a sochami predstavujúcimi najoplzlejšie výjavy a pózy. Do každej izby dal knihy Elefantidy, aby každý mal vzor pre rôzne spôsoby pohlavných rozkoší, ktoré požadoval. Aj v lesoch a hájoch vymyslel miesta rozkoše: v jaskyniach a dutinách skál ponúkala sa mládež oboch pohlaví v rúchu paniskov a nýmf. Preto ho už verejne prezývali Caprineus, využívajúc tak meno ostrova na slovnú hru. Pripisujú mu však ešte horšie nehanebnosti, z ktorých sa vám zdvihne žalúdok. Mal vraj vycvičených chlapcov najútlejšieho veku – volal ich rybičkami – ktorí sa mu pri plávaní tmolili medzi nohami, oblizovali ho alebo zľahka hrýzli. Vraj si dával cicať aj pohlavný úd alebo prsné bradavky, nemluvňatám, síce už odrastenejším, avšak ešte neodstaveným od pŕs matky. 

Povráva sa aj to, že raz sa dal natoľko uchvátiť krásou chlapca nesúceho kadidelnicu, že sa nevedel zdržať a sotva sa skončili náboženské obrady, odviedol chlapca nabok a hneď na mieste ho sprznil spolu aj s jeho bratom, ktorý hral na flaute. Potom im dal obom zlámať nohy, pretože si navzájom vyčítali svoje zneuctenie. Tento pomätený cisár sa dožil takmer osemdesiatky, zomrel 16. marca roku 37 na spomínanom ostrove Capri.