Zbohom, Martin Ťapák (†88): Najbližší sa rozlúčili s legendou filmu!

Posledná rozlúčka s hercom, scenáristom, tanečníkom, choreografom, divadelným a filmovým režisérom Martinom Ťapákom sa uskutočnila v piatok 6. februára v historickej budove Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

So skvelým režisérom sa prišli do historickej budovy SND rozlúčiť najbližší aj priatelia. Nechýbal jeho syn Marek Ťapák, ktorý so cťou prijímal kondolencie, jeho bývalá manželka Zuzana Ťapáková či kolega Štefan Skrúcaný. Na rozlúčke bolo približne 150 smútiacich.

Syn Marek Ťapák počas verejnej rozlúčky so slávnym otcom
Foto: ROBO HOMOLA/Plus JEDEN DEŇ

Počas príhovoru priblížili hosťom Martinov život, narodil sa ako piate z ôsmich detí. Už v mladosti ochotníčil v divadle. Jeho život bol mimoriadne bohatý na zážitky i vnútorný rozmer.

Spolupracoval so SĽUK-om, vytvoril viac ako 20 choreografií, no zažiaril aj ako herec a tanečník. Aj Lúčnica mu poďakovala za spoluprácu. Rozlúčku okrem príhovorov sprevádzali folklórni speváci či hra na husliach. Počas hudobného sprievodu premietali režisérove fotografie z mladosti.

Na záver sa mu v príhovore poďakovali za všetok prínos do slovenskej kultúry. Posledný potlesk pre Martina Ťapáka bol absolútne standing ovations. Opona sa zatiahla.

Rozlúčka s Martinom Ťapákom sa niesla vo folklórnom duchu.
Foto: Pluska.sk/di

Martin Ťapák zomrel v nedeľu 1. februára v skorých ranných hodinách vo veku 88 rokov v Bratislave.

Herca Ťapáka smrť otca veľmi zasiahla: Ako som sa s ním rozlúčil

„Na môjho otca si budem spomínať len v tom najlepšom, pretože bol pre mňa veľkou autoritou a človek s obrovskou dušou, talentom, mierou pre krásu a čestnosť. Bol síce riava, ale na druhej strane bol veľmi spravodlivý a svoju robotu miloval a obetoval pre ňu všetko,“ zaspomínal si utrápený syn Marek, ktorý sa o otcovej smrti dozvedel od svojej sestry.

Martin sa narodil 13. októbra 1926 v Lieseku, študoval na bratislavskom konzervatóriu. V roku 1956 skončil choreografiu na VŠMU. V rokoch 1945-1950 pôsobil ako herec a asistent réžie Činohry SND. V rokoch 1950-1958 bol choreografom a režisérom SĽUK-u, v rokoch 1959-1961 Laterny magiky v Prahe a od roku 1961 režisérom Slovenského filmu v Bratislave.

Po hereckých začiatkoch v divadle a vo filmoch sa stal režisérom. V centre jeho pozornosti stáli ľudové tradície. V roku 1969 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1988 titul národný umelec.