Vypadnutý farmár Mišo: V hre som mal najbližšie k prasaťu a našiel som si FRAJERKU cez internet

Ako prvý farmár si sa dostal do Chalúpky. Koho ďalší príchod ťa najviac potešil a, naopak, rozladil? 
„Vyslovene ani nie, že by ma niekto potešil. Mňa skôr tešilo, keď niekto prišiel a doniesol ,prískočné´, pretože vtedy sa obdobie hladomoru na chvíľu skončilo. A popravde, Nikola ma zo začiatku iritovala. To som vedel, keď prišla, že budem musieť asi preplávať jazero na druhú stranu brehu (smiech), ale potom, s odstupom času, keď som videl tých ľudí, ako reagovali, ako sa správali, som ju pochopil. Teraz nemôžem povedať, že by som jej niečo zazlieval.“

Ty si pôsobil ako flegmatik. Prečo si sa potom s mnohými tak často hádal?
„Ja som si tam išiel vždy svoje. Chcel som si držať nejaký komfort, spraviť si robotu a ,dajte mi všetci pokoj´. Keď to niekto narúšal, vznikali konflikty.“ 

Prečo si sa prihlásil na Farmu?
„Prihlásil som sa z recesie a vidiny zisku. Kamarát ma do toho tak ,štengroval´, až som si povedal, že do toho pôjdem. Vypísal mi prihlášky, všetko povybavoval a povedal som mu, že keď vyhrám, preplatím mu svadbu - keď už si si pokazil život v takom mladom veku, tak ti to aspoň preplatím, nech nemáš manko hneď na začiatku. Tľapli sme si a išli sme do toho. No len, žiaľbohu, nevydalo. Takže teraz si musím zobrať hypotéku a zaplatiť mu to tak či tak (smiech).“

Čo ti na farmároch najviac prekážalo?
„Ja som tých vzťahov veľa nemal, pretože som sa dištancoval. Ale najviac ma zarážali tie situácie, keď poza chrbát kuli pikle. A tie ich skupinky... Oni si mysleli, že sa to človek nedozvie alebo ich človek nevidí, najprv to skúšali na jedného, potom na druhého. Prišlo mi to falošné, zúfalé a trápne.“

Pokračovanie na ďalšej strane

S kým si si vybudoval najbližší vzťah?
,,Posledný týždeň to bol Roland. Ten ku mne najviac inklinoval. Prasa, čo som cvičil. Ale čo sa týka ľudí, uznával som ich podľa priorít. Najprv sa mi zdalo, že Noro by mohol byť jeden z nich. Ale potom sa ukázal ako falošný človek. Snažil sa tam gazdovať spravodlivo, tváril sa, že kope za jeden tím, a potom som sa dozvedel, čo všetko robil poza chrbát.“

Koho si si v hre vážil?
„Dve ženy boli u mňa top ľuďmi. Anka a Xénia. A v živote to býva tak, že keď sú baby takéto pekné a sympatické, väčšinou majú úplne iné povahy. Takže to bola naozaj čerešnička na torte. Pekné, sympatické, pracovité baby, čo uznávajú hodnoty. A potom sa k nim pridala aj Katka. Nahradila Nora v mojej top trojke na Farme.“

Čo ti dalo účinkovanie v tejto šou?
„Účinkovanie na Farme mi nedalo nič. Ale po Farme som dostal niečo viac - takže to predsa len malo nejaký zmysel. Už nemám polopriateľku, ale priateľku. Prišiel nový vzťah. Dali sme sa dokopy cez internet. Zapáčil som sa jej, stále mi písala na Instagram a už sme spolu. Určite je to viac ako výhra na Farme. Je to veľmi šikovné dievča.“

Čo ju na tebe upútalo ako prvé?
„Tak asi rozprávanie to nebude, to by ma kopla do zadku (smiech). Ale zaimponovali jej moje oči. Zároveň sa netajím tým, že sú mi blízke veci okolo lesa a zvierat, mám rád poľovníctvo, rybačky - a tej dievčine je to sympatické. Paradox je, že ja som čistý dedinčan a ona čistý mešťan. Má však blízko k týmto veciam.“

Stihol si ju zoznámiť aj so svojimi koníčkami?
„Už som ju zobral aj na posed. Najviac ma na nej dostalo to, keď som ju zobral na poľovačku, originál chlapskú poľovačku. A tam som mal vždy zlé skúsenosti s babami. Sedím, mierim na zviera - že konečne bude mäso na obed - a keď idem vystreliť, začne ma triasť, že nestrieľaj. A to nie je sranda, keď s tou flintou šermuješ hore -dole! No a táto baba... Podržala mi veci, hovorí mi, upokoj sa, mier, strieľaj. Klobúk dole pred ňou!“

Máš teraz nejaké väčšie plány? 
„Nemám žiadne veľké plány. Upozorňujem, že nie som jednoduchý, ale skromný človek. Určite by som však chcel mať nejaké zvieratká, bavia ma stavby, elektrina. Ale keby som zapasoval nejakému producentovi, prečo nie? Ak by potrebovali nejakého blbca z lesa, čo im bude pasovať do scenára, nech mi zavolajú. Keby som skúsil kasting do nejakej telenovely niekde v Mexiku, možno by som sa ujal rýchlejšie ako na Slovensku. Uvidíme...“