Vdovec Rychtář o dni, keď si Iveta Bartošová vzala život (†48): Ráno bola úžasná a smiala sa

Majiteľ bezpečnostnej agentúry Josef Rychtář sa krehkej Ivety ujal po rozchode s talianskym šľachticom Domenicom Martuccim. Nasťahoval si ju do svojho domu a dokonca sa kvôli nej rozviedol s manželkou Darinou. Nikto nevie, čo sa odohrávalo za zatvorenými dverami ich domu, ale na prvý pohľad bola speváčka úplne v jeho moci. Mnohí boli dokonca presvedčení, že ju Rychtář týra, čo ona sama však nikdy nepotvrdila. Počas natáčania reality šou Iveta však vyšlo najavo, že všade možne schovávala alkohol, brala silné lieky a tu a tam sa na jej tvári objavili najrôznejšie modriny a podliatiny. A keď sa za Rychtářa v septembri 2013 vydala, po pol roku, presne v deň jeho narodenín, 29. apríla, spáchala samovraždu ukrutným spôsobom. Ľahla si na koľaje…

Vdovec Rychtář išiel na 10. výročie jej úmrtia položiť kvety na miesto, kde si vzala život. Potom, rovnako ako každý rok, prišiel aj na cintorín. „Ako som trávil tento deň? Človek ho musí tráviť normálnym spôsobom. Samozrejme, nejde to bez spomienky na Ivetku, lebo tento deň je nielen teda môj narodeninový, ktoré som nikdy predtým neoslavoval, ale aj najkrutejší. Oživili sa mi spomienky z 29. apríla 2014, keď sa Ivetka rozhodla k nešťastnému kroku, ktorý urobila. Išiel som na cintorín a opäť sa mi otvorili všetky tie rany. Je to veľmi smutné. Veľmi tu chýba, všetko by som urobil pre to, keby som to mohol zvrátiť. Ale, bohužiaľ, je to tak, ako to je. Aj keď to Ivetka urobila na moje narodeniny, naozaj som ich nikdy predtým neoslavoval. Alkoholu neholdujem. A aj keby to Ivetka neurobila, bol by to pre mňa všedný deň, akurát, že by tu bola aj ona,” prezradil nám Rychtář.

„Neviem na ňu zabudnúť, nechala vo mne veľkú stopu. Žijem tak, že ak sa na mňa pozerá zhora, aby sa za mňa nemusela hanbiť,” pokračoval a vzápätí si zaspomínal na osudný deň spred 10 rokov. „Pamätám si to presne na minúty. Ráno sme vstali, dali sme si čaj, Ivetka ma nútila piť čaj, lebo káva škodí zdraviu. Zapálili sme si cigaru a povedal som jej, že musím ísť na políciu kvôli Macurovi, ktorý ju prenasledoval a mal som s ním konflikt. Ešte som jej povedal, že keď sa vrátim, pôjdeme na obed. Súhlasila. Tešil som sa na to, čo nás čaká. Vrátil som sa domov, no Ivetka nebola doma. Išiel som ju hľadať k rybníku, telefón mala na stole. Potom som počul húkať sirény a následne polícia zverejnila tú krutú správu. Je to smutné, no človek s tým nič neurobí. Je to ľudská bezmocnosť,” pokračoval.

„Odvtedy žijem s niekoľkými otázkami. V ten deň mi ešte nechala namaľovaný obraz s venovaním a list na rozlúčku, kde nebola žiadna zmienka o tom, čo ju viedlo k nešťastnému kroku. V to ráno bola úžasná, smiala sa. Žiadny náznak rozrušenia som na nej nevidel, ani smútok, nič! Keby som si niečo všimol, opýtal by som sa, čo jej je. Ale žiadne signály som nevidel,” hovorí.

Nie je žiadne tajomstvo, že vdovec mal od smrti manželky urnu s jej popolom doma. Zmenilo sa niečo odvtedy? Našla svoje posledné miesto konečne v hrobe? „Ivetku som si nechal doma, lebo ma k tomu viedli okolnosti, ktoré nastali – a to vzťah Artura, ktorý sa nikdy k  mame nesprával správne. Za tie 4 roky, čo som strávil s Ivetou, som nevidel, žeby ju objal, dal jej pusu. Týmto mu však nechcem krivdiť. Ten vzťah syna a mamy tam nikdy nebol. A ďalší motív, že mám urnu stále doma, je to, že ma ranilo, že v deň pohrebu sa usmieval so spolužiakmi, čo ho vyfotili. Keby prejavil trúchlenie, pochopil by som to. A ešte neprišiel na rozlúčku do krematória. Ani jej rodina – sestra, brat sa k nej nesprávali dobre. Preto som im tú urnu nedal, lebo si to nezaslúžia. Ak by ju aj Artur chcel, nevyhovel by som mu, ale nikdy ma za tých 10 rokov ani o to nepoprosil. Aj som si myslel, že ma Artur bude kontaktovať, no nič sa neudialo, ani sa ma nikdy neopýtal na jej posledný deň,” dodal.