To by ste o ňom nepovedali: Moderátor Dodo Kuriľák má drahú bokovku!

Každý má úchylku. V prípade Jozefa „Doda“ Kuriľáka z markizáckeho Telerána je ňou hudba. Láska k nej mu z vreciek ťahá stovky eur, on napriek tomu horlivo nahráva s kapelou Bratislava Hot Serenaders (BHS). Jedenásťročné vystávanie za mikrofónom v muzikálnom retrotelese zavŕši štvrtým CD. Už len nájsť toho, kto mastný účet preplatí.

Kuriľákov nevtieravý hlas registrujú poslucháči najpočúvanejšieho rádia a tvár diváci markizáckeho Telerána. Už menej je známe, že sa mieša so zvukmi „hot jazz“ kapely BHS.

„Čaro tejto hudby som objavil v detstve počas sledovania Filmov pre pamätníkov. R. A. Dvorský, Oldřich Nový, František Krištof Veselý, Nataša Gollová, Adina Mandlová. Ich prejav, kultivovanosť a muzikalita presvedčia asi každého. A to neraz popri veľmi ťažkých životných osudoch,“ vysvetlil Šarmu uhladený rodák z Košíc a nečudo, že jeho prvá práca bola práve v opernom zbore.

Osobnú realizáciu aj hobby našiel v hlavnom meste. Bratislava mu učarovala tónmi, ktoré šírila rovnomenná kapela serenádami. Tie si pred rokmi vypočul v hľadisku na vianočnom koncerte BHS. Okamžite vedel, že sa medzi muzikantov musí dostať.

„Zatelefonoval som na vrátnicu kultúrneho domu, zistil, kedy skúšajú, dostal číslo na manažéra, od neho zasa kontakt na lídra Juraja Bartoša. Prišiel som sa ukázať na skúšku, zaspieval jednu z ich repertoáru a po niekoľkomesačnom skúšaní som mal prvé vystúpenie,“ opisuje Dodo svoje začiatky. A s výnimkou niekoľkomesačného štúdia angličtiny v Austrálii spieva už jedenásty rok.

Ku koloritu kapely, ktorá nahrala melodickú skladbu Jaj, Zuzka, Zuzička s Milanom Lasicom, patrí aj špecifické oblečenie. Otrhané džínsy či rozgajdané tričká na vystúpenia nepatria. Vyžaduje sa distingvovanosť a z nej prameniaca škrobená móda.

„Mám štyri páry topánok, jedny ručne šité na mieru, šesť koncertných košieľ, klobúk len jeden a smokingy tiež len tri. Zámerne ,len‘, lebo napríklad šéf Juraj Bartoš ich má spolu s oblekmi na mieru, podľa starých strihov, ušitých asi pätnásť,“ ráta. Kapele šije smokingy krajčír na Slovensku, ale látku na ne mnohokrát hľadá po celej Viedni. Tie najnovšie sú šité podľa francúzskej módy z rokov 1938 – 1939. Košele, topánky a doplnky si kupuje každý sám.

„Je to hobby, vyžiť by som z toho určite nemohol. Navyše, vybrané vstupné z profilových koncertov nám hradí priestory a opravy hudobných nástrojov. Tieto peniaze teda idú do spoločného banku, nie na honoráre,“ vysvetľuje Dodo.

Napriek finančným suchotám majú muzikanti dosť šťavy na ďalšiu prácu. Jej ovocím má byť v poradí štvrté CD, ktoré sa rodí so zaujímavým peňažným krytím. „Všetci v celom orchestri sme perfekcionisti, rola každého člena je kľúčová. Nájsť sponzorov pre tento žáner je ťažké, takže najprv nahrávame za svoje, až potom hľadáme sponzorov. Ak sa nájdu rýchlo, do konca roka by cédečko mohlo byť na svete,“ vyratúva Kuriľák. Komplikácií je viac.

„Nie je jednoduché dať dokopy zoznam skladieb a dohodnúť si termíny nahrávaní, nehovoriac o tom, že aranžmány k jednotlivým skladbám a noty pre jednotlivé nástroje sa píšu z počúvania nahrávok. A to dokážu len niektorí členovia orchestra,“ dodal napriek všetkému večný optimista.

Smoking – 1 000 eur (3 kusy – 3 000 eur)

Košeľa s doplnkami – 300-400 eur (6 kusov – 1 800-2 400 eur)

Topánky – 100 eur (4 páry – 400 eur)

Klobúk – 40 eur (3 kusy – 120 eur)

Švajčiarske hodinky spred roku 1930 – (cenu doplníme) eur

Spolu: 5 450 eur