TEMNÁ MINULOSŤ spisovateľa Ľuda Ondrejova: Týchto ŽIDOV poslal na SMRŤ do koncentračného tábora
31. 1. 2025, 5:50
Celý svet si pripomenul 80. výročie oslobodenia Osvienčimu. Pani Lýdia Piovarcsyová pochádzala zo slávnej rodiny Steinerovcov. Jej rodičov deportovali v lete 1942 do koncentračného tábora, kde obaja v priebehu mesiaca zomreli. List s udaním slovenskej vláde poslal známy spisovateľ Ľudo Ondrejov. Je priamo zodpovedný za smrť šestnásť členov rodiny Steinerovcov, ktorí zahynuli kvôli nemu v koncentračných táboroch v rokoch 1942 - 1944.
Zdroj: archív
Zdroj: tv markíza
Zdroj: wikipedia
Galéria k článku
27. januára si Osvienčim a svet pripomínali 80. výročie oslobodenia nacistického koncentračného tábor Auschwitz – Birkenau. Tento deň bol zároveň Medzinárodným dňom obetí holokaustu. Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodili oddiely Červenej armády 27. januára 1945, keď ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do táborového komplexu, v ktorom sa nachádzalo viac ako 8000 zúbožených väzňov. Počas tohto roka si pripomíname aj 80. výročie od konca II. svetovej vojny. O nacistických zverstvách pred rokmi prehovorila aj pani Lýdia.
,,Môj otec vlastnil antikvariát v centre Bratislavy nesúci meno našej rodiny – Steiner. Bol založený už v roku 1847. Knihy v ňom vyhľadávali učenci a univerzity takmer z celej Európy. Mama pomáhala otcovi v obchode. Bývali sme na druhom poschodí domu, v ktorom sa na prízemí nachádzal antikvariát. Rodičia iba zišli po schodoch dole a už boli v práci," začala rozprávanie 87-ročná pani Lýdia pred pár rokmi v relácii Reflex.
Zdroj: tv markíza
Lýdia Piovarcsyová prišla o rodičov v koncentračnom tábore.
,,V roku 1942 arizoval antikvariát spisovateľ Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík). Pamätám si ho ako vysokého vychrtlého chlapa, čo nosil dlhý kožený kabát, podobne ako gestapáci, mal špicatú tvár a bol to strašný alkoholik. Všetky peniaze z kasy vybral vždy na alkohol. Spočiatku dovolil mojim rodičom pracovať v antikvariáte. Urobil to čisto z vypočítavosti, Židov nenávidel," opísala pani Lýdia spisovateľa, ktorého deti kedysi dávno v škole preberali a čítali povinne jeho Zbojnícku mladosť či Africký zápisník. ,,Nevedel si totiž poradiť s fungovaním obchodu. V júni 1942 napísal list slovenskej vláde, že si už neželá, aby moja matka a otec aj s jeho bratom naďalej robili v predajni. Bolo to v období, keď už vypravili veľa transportov so Židmi. Rodičov deportovali v lete 1942," zaspomínala si na hrozné obdobie pani Lýdia, ktorá bola v tom čase malé 9-ročné dievčatko.
Čo presne sa v liste písalo, si prečítajte na ďalšej strane
Pokračovanie na ďalšej strane
Strana
1/2
Pokračovanie na ďalšej strane