Spoznávate ich? Známe tváre televízneho spravodajstva z rokov 1970 – 1990

V časoch, keď som objavila svet žurnalistiky, som mala sladkých osemnásť. A viete čo? Pri stretnutí s bývalými kolegami som mala pocit, že sme sa ani veľmi nezmenili. To len roky ubehli akosi prirýchlo. Čo vy na to? Spoznávate tváre televízneho spravodajstva, ktoré sa vám prihovárali pred „nežnou“ z obrazovky?

Ako redaktorka a moderátorka HRTN a Aktualít vtedajšej ČST na Slovensku pôsobila nielen v Bratislave, ale prihovárala sa z celoštátneho vydania TN. V roku 1983 nasledovala manžela Ľubora, tiež moderátora a redaktora vtedajšej ČST, do Moskvy. Po revolúcii jej hlas roky znel na rozhlasových vlnách. Dostala ponuku venovať sa oblasti kultúry na Úrade Bratislavského samosprávneho kraja. Pracuje tiež v Ruskom kultúrnom centre, publikuje v týždenníkoch Šarm a Báječná žena.

V televízii odpracoval 29 rokov, najskôr ako asistent kamery, potom bol kameramanom, redaktorom a zahraničným spravodajcom v Bulharsku. Dva roky robil poradcu pre médiá prezidentovi Zväzu priemyslu SR, následne až do odchodu na dôchodok pracoval v Národnej banke Slovenska. Bol jej prvým hovorcom, neskôr vedúcim tlačového oddelenia. V NBS sa podieľal na realizácii dôležitých projektov, akými bol vznik novej slovenskej meny, ozdravovanie komerčných bánk a prípravy na vstup SR do Európskej únie a do eurozóny.

Pracoval ako redaktor ČST od roku 1977, posledné dva roky (1988 – 1990) ako korešpondent ČST v Moskve. Po roku 1990 sa stal majiteľom reklamnej agentúry. Od roku 1993 je importérom motocyklov známej značky. Otec moderátorky Ivety Malachovskej má štyri vnúčatá a dve pravnúčatá, s ktorými dnes s radosťou trávi voľný čas.

V HRTN robil od marca 1969 až do júna 1990 a celý čas pracoval na zahraničí. Potom odišiel do printových médií, pracoval v denníkoch a od roku 2001 bol v štátnej službe. Najskôr na Ministerstve školstva SR, od júla roku 2003 až do konca decembra 2009 v Kancelárii prezidenta SR (Odbor zahraničnej politiky). Od januára 2010 je na dôchodku a venuje sa článkom o zahraničnej politike a písaniu kníh na podobnú tému.

Patrila medzi prvé hlásateľky Československej televízie na Slovensku. Dlhé roky pôsobila ako hlásateľka televízneho spravodajstva v HRTN, po odchode sa venovala úprave dialógov pre rozhlas, dabing. Dvadsať rokov načítavala knihy pre nevidiacich, spolu asi 500 literárnych diel. Jej hlas znel aj v kinách, 24 rokov nahrávala žurnál. Za svoju prácu bola ocenená Zlatým krokodílom ČST.

Do spravodajstva ČST nastúpila v roku 1972, počas trvania spoločného štátu chodila čítavať hlavné správy do Prahy. Od roku 1989 robila večerné spravodajstvo až do roku 1998, keď nastúpila do rozhlasu. Do STV sa vrátila ako vedúca vydania v spravodajstve, kde pracovala až do roku 2012. Od roku 2002 spolupracuje s Fakultou masmediálnej komunikácie v Trnave. Jej manžel Ladislav Pilz (71) začínal ako hlásateľ, neskôr pracoval ako režisér spravodajstva až do prepúšťania v roku 2003.

Od roku 1973 pracovala ako redaktorka, neskôr moderátorka a vedúca vnútropolitickej redakcie v Hlavnej redakcii televíznych novín STV až do roku 1992. Po odchode z STV svoje novinárske skúsenosti využila vo viacerých redakciách, dodnes sa venuje publikačnej činnosti.

V HRTN pracoval od roku 1981 najprv ako redaktor domáceho spravodajstva, neskôr ako moderátor hlavnej spravodajskej federálnej relácie Televíznych novín, ktorá sa vysielala z Prahy a súčasne na slovenskom okruhu moderoval spravodajsko-diskusnú reláciu Aktuality. Neskôr moderoval federálne vysielanú reláciu 24 hodín vo svete. Z televízie odišiel v roku 1991.

Venoval sa podnikaniu a neskôr čiastočne nadviazal na svoju pôvodnú profesiu právnika. Po účinnosti zákona o mediácii sa od roku 2004 začal venovať alternatívnym riešeniam sporov, predovšetkým mediácii. V oblasti interkultúrnej mediácie pracuje pre Radu Európy v Štrasburgu, Arbitrážnu komoru v Miláne, Svetové mediačné fórum. V roku 2008 založil Mediačné centrum STV. Najnovšou aktivitou je zriadenie Mediačnej kancelárie pri Magistráte hl. m. SR Bratislavy.

V televízii pracoval 25 rokov, z toho 5 rokov ako výjazdový spravodajca v Rakúsku. Neskôr pôsobil na pozícii zástupcu šéfredaktora HRTN. Za reláciu 24 hodín vo svete dostal v roku 1976 najvyššie televízne ocenenie Ústrednej redakcie Televíznych novín Zlatý krokodíl. Po odchode z HRTN v roku 1990 pôsobil v denníku Národná obroda, až kým ho nezrušili. Chvíľu ešte robil pre Národnú banku. V súčasnosti si užíva zaslúžený dôchodok.

V televízii bol od roku 1974 do 2003, takmer 30 rokov. Začínal ako programový hlásateľ (1974 – 1975), potom pôsobil ako redaktor, komentátor a moderátor federálnych TN a národných TN. Celé roky zároveň redakčne pripravoval a moderoval reláciu Kredit, ktorá sa venovala ekonomike. V závere televíznej kariéry pracoval ako vedúci vydania TN. V súčasnosti je na dôchodku, takmer 10 rokov robí ako recepčný.

V ČST pracoval od augusta 1977 do marca 1990 ako redaktor, režisér dokumentu, vedúci redaktor vnútropolitickej rubriky, moderátor Aktualít a moderátor i komentátor federálnych TN v Prahe. Niekoľko rokov potom pôsobil v podnikateľskej sfére v súkromných spoločnostiach. Bol poslancom NR SR a tiež Federálneho zhromaždenia ČSFR.

Bol hovorcom a šéfom marketingu Slovenského zväzu ľadového hokeja, dva roky šéfredaktorom spravodajstva komerčného rádia. Od roku 2008 do 2011 bol generálnym riaditeľom STV. Napísal detskú rozprávkovú knihu, chalupárči, venuje sa vnúčikom a dokončuje rukopis biografickej knihy.

Televízny hlásateľ, moderátor, ale aj ako športový komentátor (komentoval napríklad ME vo volejbale). Pracoval vo vnútropolitickej rubrike, po prepustení z televízie robil PR manažéra vo firme a pracoval aj v oblastí realít. Už ako dôchodca robil v taxislužbe, teraz chalupárči na Záhorí.

V televízii pracovala od roku 1971, od roku 1976 v spravodajstve. Venovala sa kultúrnej publicistike. Pripravovala reportáže a uvádzala mnoho významných kultúrnych podujatí, moderovala Aktuality.

Po odchode z STV sa stala tlačovou tajomníčkou Slovenského národného divadla a súčasne hlavnou manažérkou Bratislavských hudobných slávností. Dostala ocenenie Zlatý krokodíl, francúzska a talianska vláda jej udelila vyznamenanie Rytierka umenia a literatúry a Rytierka Rádu hviezdy spolupatričnosti s Talianskom.