Spoveď Marfy z Mrázika:Zakazovali sa jej maľovať, aby bola škaredá! Pri pohľade na seba plakala

Rozprávková Marfa sa narodila 5. októbra 1943 nedaleko ruského mesta Ufa. Neskôr sa presťahovala s matkou Elizavetou, ktorá pracovala ako biochemička, do Moskvy. Bez otca. Michail Čurikov vyučoval na poľnohospodárskej fakulte a zúčastnil sa aj bojov počas druhej svetovej vojny. Podľa všetkého sa s Elizavetou rozišiel krátko po tom, čo Inna prišla na svet.

Už ako malá školáčka si Inna zmyslela, že bude slávnou herečkou. Podobné myšlienky má síce mnoho detí, ale roky išli a Inna sa k svojmu snu upínala stále pevnejšie. V 12 rokoch dokonca dostala prvú filmovú úlohu v dráme Matka. Potom ale prišiel šok. Pri skúškach na slávnu hereckú školu pohorela. Komisia ju vyradila pre nedostatok talentu. Inna začala strašne plakať, takže sa nad ňou profesori zľutovali a nakoniec jej doporučili aspoň herecké učilište. A práve tam ju objavil známy rozprávkový režisér Alexandr Rou. Inna neskôr spomínala, že ju do Mrázika vybral aj preto, že sa na konkurze priznala, že dokáže zubami lúskať orechy. Režisérovi sa to natoľko zapáčilo, že ju zaradil do filmu. Dievča bolo najprv nadšené, pretože dostala prvú veľkú rolu. Veľmi skoro však prišlo vytriezvenie.

Neprekážal jej ani tak fakt, že má hrať zlú a rozmaznanú dcéru, ale skôr to, ako vyzerala. ,,Pamätám sa, že som si pred natáčaním chcela upraviť riasy. Prišiel ale režisérov asistent a prehlásil: ,,V žiadnom prípade, to nerob, ty musíš byť omnoho škaredšia než hlavná hrdinka." Podľa toho som aj vyzerala. V skutočnosti som bola omnoho krajšia!" Dokonca sa hovorí, že keď sa prvýkrát uvidela v zrkadle ako Marfuša, rozplakala sa a chcela utiecť z natáčania. Nakoniec to neurobila, ale trvalo mnoho rokov, než našla odvahu a chuť sa na rozprávku pozrieť.

Náročné bolo aj samotné natáčanie. V okolí Moskvy nebol žiadny sneh, takže sa štáb presunul do Murmanska za polárny kruh. ,,Vyzeralo to tam skutočne ako v rozprávke, ale ten mráz bol strašný," uviedla Inna. V pamäti jej utkvela aj scéna, keď sedí pod stromom obklopená jedlom a čaká na Mrázika. Mala jesť jablko, ale vtedy v širokom okolí žiadne nebolo, a tak jej režisér dal cibuľu. „Musela som sa do nej zahryznúť a predstierať, že ide o náramnú pochúťku. Po tvári mi ale stekali slzy," prezradila herečka. Rovnako tak vo fľaši, z ktorej si Marfuša odpíjala, nebolo mlieko, ale iba zakalená voda. Príjemný nebol ani záber, kde sa Marfuša topí. Inna sa musela ponorť do jezera plného pijavíc. Slávna je aj záverečná scéna, kde je svadobná tabuľa Ivana a Nastenky. Stoly boli plné skutočného jedla, ale režisér ho nechal postriekať petrolejom, aby štáb neujedal.

Inna mala počas natáčania iba dvadsať rokov, ale proti predstaviteľke Nastenky, Natalii Sedychovej, išlo o skúsenú harcovníčku. Natalia mala iba 16 rokov a pôsobila veľmi zakríknuto, hlavne pri scénach so suverénnym Eduardom Izotovom, ktorý hral Ivana. Inna sa snažila filmovú nevlastnú sestru niečo naučiť, ale márne. „Bola to baletka, krehká a tichá. Eduarda navyše platonicky milovala. Pokúšala som sa ju naučiť hovoriť hlasnejšie a trápila ju hlasovým cvičením, ale bez úspechu. Bola stále jemná a nežnučká," spomínala Inna.Hotová rozprávka sa najskôr stretla iba s vlažným ohlasom. Filmová legenda sa z nej stala až postupne a dodnes je vo svete omnoho populárnejšia než v zemi svojho vzniku.

Ktovie, či by sa navždy stala ženou jednej úlohy, keby nestretla osudového muža svojho života, o deväť rokov staršieho režiséra Gleba Panfilova. Stala sa jeho manželkou a múzou. Obsadzoval ju takmer do všetkých filmov a vďaka tomu sa z nej stala výnimočná filmová aj divadelná herečka. Od roku 1985 sa pýši titulom národná umelkyňa.