Ako sme sa dozvedeli z okolia herečky, pani Eva Krížiková zomrela v doobedňajších hodinách v nemocnici v Malackách, kde bola hispitalizovaná zhruba mesiac. Previezli ju tam zo seniorského zariadenia z Jabloňového po tom, ako sa jej zhoršil zdravotný stav. Odišla pokojne, v spánku. 

Eva Krížiková (†85) s milovanou rodinou.
Zdroj: Archív NMH a SND

Eva Krížiková sa pred rokmi stiahla do ústrania a zostala žiť v dome pri bratislavskom Slavíne, ktorý kedysi obývala s manželom, rovnako slávnym hercom Františkom Zvaríkom. Po jeho smrti, (v auguste 2008, pozn.red.), zdravotne chradla, fyzicky aj psychicky. Slávna herečka odišla žiť do luxusného seniorcentra na Záhorí, kde jeden deň vyjde zhruba na 46 eur. Na výber tam mala z jedno- až trojlôžkových izieb, bonusom bola pekná záhrada i kaplnka. Herečka tam bola pod neustálym dohľadom zdravotníkov. Sociálni pracovníci zase seniorom vymýšľajú spoločenský program. 

 

 

Rodina sa s pani Evou Krížikovou rozlúči v úzkom kruhu. Česť jej pamiatke!

Herečka s dcérou Barborou.
Zdroj: Archív NMH a SND

Kto bola Eva Krížiková

Eva Krížiková sa narodila v Bratislave 15. júla 1934. Vyrastala v Rači. Už v detstve ju bavil spev, často verejne vystupovala. Začala študovať herectvo na konzervatóriu v triede profesora Jozefa Budského.. Počas jej štúdia zrušili odbor herectva a poslucháčov presunuli do priestorov okresného Domu kultúry, ktorý sídlil v tej istej budove ako Slovenské národné divadlo (SND). Eva Krížiková tak získavala prvé divadelné skúsenosti. Po skončení štúdia odišla na rok do Armádneho divadla v Martine, no napokon v roku 1954 zakotvila v SND natrvalo.

Na jeho doskách vytvorila vyše 90 postáv. Na začiatku kariéry to bola Vierka v hre Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Svoj talent uplatnila v inscenáciách Tanec nad plačom (Peter Zvon), Inkognito (Ján Palárik), Vejár (Carlo Goldoni), Play-Back (Mikuláš Kočan). Za prelomovú označila kritika jej postavu Xénie v kompozícii hier Maxima Gorkého V predvečer. Fakt, že je rovnako zdatná aj v dramatickej polohe, potvrdila Eva Krížiková v Shakespearovom Kráľovi Learovi či v inscenácii Jána Soloviča Zvon bez veže.

Foto Krížikovej z čias jej najväčšej slávy nájdete v galérii >> 

VIAC SA DOČÍTATE V ZAJTRAJŠOM VYDANÍ DENNÍKA PLUS JEDEN DEŇ!

Dcéra herečky Krížikovej odhalila tajomstvá svojho slávneho deda Zvaríka: Zdvihol sukňu a šup >>

Prvý raz sa pred kameru postavila vo filme Lazy sa pohli (1951) režiséra Paľa Bielika, išlo však o drobnú rolu. Oveľa väčší priestor jej dal ten istý režisér vo svojej známej komédii V piatok trinásteho (1953), čo bol prvý film dokončený vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Krížíková v ňom spolu s Františkom Dibarborom hrala súrodencov trpiacich pod prísnym dohľadom ich čerstvo penzionovaného a konzervatívne založeného otca (Ondrej Jariabek).

Už o dva roky nasledovala ďalšia populárna komédia Štvorylka z dielne režisérov Jozefa Medveďa a Karola Kršku. Po poviedkovej satire Čert nespí (Peter Solan, František Žáček, 1956) mala Eva Krížiková príležitosť zahrať si Vierku, kolegyňu nešťastného Jožka Púčika, aj na striebornom plátne. Film Statočný zlodej na motív známej hry nakrútil v roku 1958 režisér Ján Lacko. O rok neskôr sa opäť s Paľom Bielikom stretla pri nakrúcaní vojnovej drámy Kapitán Dabač.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE >>