Slovenské národné divadlo tento rok šokovalo: Nahota, sex a krv

Gorilí sex v hre Oblaky, znásilnenie matky synom v Coriolanovi či súlož v inscenácii Konečná stanica túžba mal byť len začiatok. Nikdy v histórii sa tak nediskutovalo o tom, čo sa na našej prvej scéne odohráva, ako v poslednom období.

Machata, Kvietik či Dibarbora si za svojej éry vystačili s „obyčajným“ herectvom a národ ich miloval. Súčasným divadelným hviezdam to zrejme nestačí, bizarným repertoárom im preto pomáha dramaturgia.

Poprední členovia SND tak bežne kľajú ako pohani, obnažujú sa - nielen duševne -, na javisku súložia, zakrvavení sa oddávajú kanibalským rituálom, prdia, grgajú i nadávajú na aktívnych politikov. Ide najmä o to, aby verbálne aj vizuálne provokovali?

Diváci bývali zmätení, pobúrení i rozčarovaní už v minulosti, keď na doskách SND nenašli dostatočne decentnú zábavu. Stalo sa už tradíciou, že tvorcovia vyzliekali Tomáša Maštalíra v inscenáciách Anna Kareninová, Rozhodcovia či Tak sa na mňa prilepila, bez šiat svietil aj na plagátoch tragédie Herodes a Herodias.

Zvykali si, že inak noblesný František Kovár musel v mnohých inscenáciách prevetrať svoj šťavnatý slovník vulgarizmov, príkladom je hra Pohania, kde jeho postava akoby zázrakom prestane na scéne vulgárne hrešiť. Na ceste však už bola Aischylova tragédia Oresteia.

Herečka Zuzana Fialová: Prečo jej tolerujú výstrelky?

O čo viac sa na antickú hru diváci tešili, o to viac sa im v priebehu večera otáčal žalúdok. Mrazivé scény, ktoré vyzneli ešte reálnejšie než pri pozeraní hororového filmu, sa nedali nevšimnúť. Kto dobre nevidel, morbídne zvrátenosti pre istotu snímala kamera a premietala na plátno.

Herecké idoly zrazu chladnokrvne vraždili iných, posedávali nad mŕtvolami, ochutnávali krv, konzumovali ľudské vnútornosti. Robo Roth sa vyžíval v tom, ako si po tvári rozotieral krv, krvilačný Ján Koleník znásilňoval dcéru svojej milenky a pochutnával si na ľudských ostatkoch.

Zovšadiaľ sa na diváka valila krv a obscénnosť. Nečudo, že predstavenie si vyslúžilo hneď niekoľko prívlastkov - Krvák, Krvavý kúpeľ či dokonca Brutálny masaker v SND. Slovenské národné divadlo však posúvalo umenie do ešte absurdnejšej roviny. Inscenáciou Malomeštiakova svadba od Bertholda Brechta, ktorá mala premiéru túto jar.

Provokatívna hra rozdelila publikum na dve časti. Staršia generácia, ktorej sa nezdalo grganie, prdenie, sex či vykonávanie potrieb na javisku hodné prvej scény, odchádzali zo sály predčasne. Tí mladší tvrdili, že uraziť sa mohli len tí, o ktorých hra v skutočnosti bola. Teda malomeštiaci.

Dramaturgička činohry SND Darina Abrahámová sa však postavila na ich stranu. „Rozhodne si o nich nemyslím, že sú to malomeštiacke husi, ktoré zagágali…“ tvrdila s tým, že ju negatívne reakcie mrzia, pretože divadelní kritici vynášali slovenské stvárnenie svetoznámej hry do výšin.

Medzi laikmi však vyvolalo vlnu nevôle a nadšené neboli ani legendy slovenského divadelníctva. Pohoršený Štefan Kvietik vulgarizmy nazval „zrkadlom doby“, Juraj Kukura sa ohradil, že musia mať zmysel a nielen cieľ vyvolať škandál, dnes už nebohý režisér Jozef Bednárik tvrdil, že je umnejšie vyjadrovať sa v metaforách, ale doba si asi žiada surové, naturalistické divadlo.

Keď sa už zdalo, že naša prvá scéna nemá čím šokovať, odpremiérovala začiatkom novembra pôvodnú slovenskú inscenáciu Karpatský thriller. Nič podobné sme na javisku dovtedy nevideli. Hra z pera bývalého novinára Eugena Gindla, ktorý vychádzal zo svojej skúsenosti, odhaľuje korupčné prostredie na Slovensku v deväťdesiatych rokoch.

„O desať, pätnásť rokov to tu bude presne také isté, ak nie horšie. Lebo tu bude jeden mutant vedľa druhého. Mečiarov mutant, Dzurindov mutant, toto bude jedna krajina mutantov,“ zaznie okrem iného na divadelných doskách.

V hlavnej úlohe investigatívnej novinárky exceluje Zuzana Fialová spôsobom, že divákom začína splývať divadelná realita s tou skutočnou. Podľa jej vlastných slov jej scenár pri prvom čítaní pripomínal telefónny zoznam plný neemočných dialógov, ale keď sa jej novinári spýtali, či sa nebojí žalôb, reagovala slovami, že za takúto inscenáciu pokojne pôjde aj do basy.

„V Nemecku a v iných krajinách, ktoré majú demokraciu dlhšie ako my, by s tým problém nemali. Ale ako prvá lastovička to nie je zlé. Ak by sme však v tomto trende mali pokračovať, určite by to malo byť ostrejšie, údernejšie a odvážnejšie,“ vyjadrila sa.

Politikov však provokačná isncenácia nechala chladnými, chýry o nej si ešte rýchlejšie našli cestu do slovenských finančných kruhov. Nepozdávala sa im záverečná, mimochodom, pre diváka mimoriadne silná modlitba.

„Vy finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, buďte k nám milostivé. Prosíme vás, kradnite iba toľko, aby sme mohli aj my dýchať a žiť. Vy finančné skupiny, ktoré vlastníte tento štát, odpustite nám, že chceme žiť a dýchať vzduch, ktorý patrí vám," hovorí sa v nej.

"Prosíme vás, múdro nám vyberajte poslancov, ministrov, premiérov a prezidentov, ktorých budeme voliť, aby sme sa nemuseli hanbiť za ich smrad," pokračuje modlitba.

"Vy finančné skupiny, ktoré rozkrádate tento štát, kradnite s mierou, lebo inak vstaneme z kolien, vezmeme kamene, železné tyče a nože, zbúrame vaše múry, zabijeme vaše ženy a deti, ich krvou postriekame vaše mercedesy, rozbijeme sklá vašich úradov a všade nastolíme chaos, krutosť a strach," hovorí sa v modlibe ďalej.

Diskutabilná pasáž nahnevala najmä známeho finančníka Patrika Tkáča. Nepáčilo sa mu, že s výrazom „finančné skupiny“ narábajú v inscenácii ako so synonymom zla.

„Som vrcholový predstaviteľ jednej približne z piatich slovenských spoločností, ktoré novinári a občania Slovenska takto nazývajú. Takže autor, herci a v konečnom dôsledku aj vedenie Národného divadla hovoria aj ku mne,“ odkázal režisérovi hry Romanovi Polákovi a hlavnej predstaviteľke Zuzane Fialovej.

„Ľudia typu pani Fialovej a pána Poláka majú skutočnú moc. Majú možnosť hovoriť k ľuďom napríklad aj prostredníctvom Národného divadla a pomenúvať problémy spoločnosti. V skutočnosti majú finančné skupiny pramálo spoločné s problémami pomenovanými v hre," zapojil sa finančník do diskusie, ktorá sa podľa všetkého ešte zďaleka nekončí.

"Pani Fialová, pán Polák, predstavte si aspoň na chvíľu, že sa mýlite. Nedá sa to dokázať. Ale právo vás zjavne nezaujíma, lebo odsudzujete bez súdu napriek prezumpcii neviny. Aj keď uznávam, do určitej miery v duchu spoločenskej objednávky. Takže, ak sa mýlite, mám právo verejne žiadať lynčovanie vašich rodín? Je toto cesta? Zabíjať bez súdu, z neznalosti, z povrchnosti?" dodal.