Šimkovičová ODROVNALA divákov: ŠOKUJÚCA DEBATA s Maigom v živom vysielaní! To mysleli vážne?

Martina Šimkovičová síce býva v Rakúsku, no pracuje v Bratislave v internetovej televízii Slovan. Moderuje spravodajsko-vzdelávací servis spolu s majiteľom Petrom Kotlárom, ku ktorému má mať aj v súkromí dosť blízko. Do svojej relácie si každý deň pozývajú rôznych zaujímavých hostí. Niektorým len telefonujú, iní prídu do ich štúdia osobne. Takým bol aj Ibi Maiga, ktorý sa u nich na debatu zastavil ešte pred svojím odchodom do Afriky. A ako to u nich v štúdiu býva zvykom, ani jeden z nich nemal opäť rúško. Úvodná debata sa začala hneď zvesela: „My sme pozitívni všetci traja,” poznamenal Kotlár, ktorý to myslel ako žart. „Byť pozitívny znamená, že sme chorí?” ozval sa Maiga a všetci sa začali schuti smiať. Aj keď... zabávať sa na tom v súčasnosti, keď chorých rekordne pribúda, nemocnice kolabujú a rastie aj počet úmrtí, veľmi na smiech nie je. No tam sa to iba začalo.

„Ibi, usmievaj sa čo najviac, to je dôležité, lebo zuby sú aspoň vidieť, keďže  hlava sa stráca na tej stoličke,” pokračovala naladená Šimkovičová a Kotlár nezaostával. „Ibi, ty by si na testovanie mal chodiť v noci, že? Oni by nevedeli, kam s tou paličkou,” smial sa a Ibi len vypúlil oči: „Ja ťa napadnem, lebo toto je už rasizmus,” poznamenal Maiga s úsmevom a následne začal filozofovať o tom, ako si treba vážiť čo i len to, že sa ráno zobudíte. No prekvapenie nastalo vo chvíli, keď sa začali rozprávať o tom, aký dôležitý je v týchto časoch úsmev. „Moja dcéra mi nedávno povedala, mami, ty si taká pekná, keď sa usmeješ a teraz je také zvláštne obdobie, že musíme nosiť tie rúška a my potom nevidíme, ako sa ľudia tvária. Má sedem a vidí naozaj tú pravdu. Deťom to chýba a ani ony rúška nechcú mať! A aby si schovával tento tvoj úsmev, Ibi, za rúškom, tak to by bola naozaj obrovská škoda,” frflala Martina nad nosením rúšok.

„Ja ho nechcem schovávať, lebo pripravuje ľudí o veľa vecí. Keď prídem medzi ľudí a usmejem sa a som veselý, tým dávam ľuďom energiu. Keď sa na človeka úprimne usmievaš, aj ja mám úsmev na tvári. Poviem to úprimne... Ja  rúško nechcem mať. Nosím ho len na tie miesta, kde je to povinné. V obchode si ho dám, no chcem odtiaľ čím skôr vypadnúť. Nevnímam to ako niečo prirodzené. Moja otázka znie. Tie rúška mi viac dávajú alebo mi viac zoberú zo života? Nad tým rozmýšľam. Chcem voľne dýchať! Všetky moje orgány potrebujú kyslík. A keď si dám rúško, tak nedostanem 100 % kyslík,” pohoršoval sa Ibi, ktorý by si možno mohol uvedomiť, že koľkých práve rúška ochránili a aj to, že nosením rúšok ochraňujeme nielen seba, ale aj svoje okolie. Hlavne teraz, keď je situácia už viac ako vážna.