Seriál Sľub vrátil Skrúcaného do socializmu: TUZEX bol magický obchod, kde bol úplne iný vesmír

Pán Skrúcaný, po rokoch ste prijali pozvanie do markizáckeho denného seriálu z 80. rokov. Čím vás oslovila ponuka do Sľubu?
– Asi najviac tým, že ide o dobový seriál. Hrám v ňom typického predstaviteľa bývalého režimu, súdruha predsedu MNV (miestneho národného výboru). Je dobré pre staršiu generáciu si trochu zaspomínať a nostalgicky sa vrátiť do mladosti a mladšej generácii ukázať, že aj takto sa žilo a že to bolo vtedy dosť pokrivené. Ľudia boli slušní, dobrí, zlí ako aj dnes, ale ten systém krivil ľudí a je dôležité si z toho zobrať ponaučenie.

Na čo najkrajšie si spomínate z tých čias?
– Bolo to obdobie mojich štúdií na Vysokej škole múzických umení. Úplne sa mi vtedy zmenil život. Začal som vnímať oveľa viac kultúru, spoločnosť. Kvázi, toto berte s rezervou, dobývali sme svet. Išli sme rovno zo školy úplne naplno pracovať. Či už do divadiel alebo my niektorí do takzvaného šoubiznisu, vtedy sa tomu ešte tak nehovorilo. Bola to taká prudká akcelerácia, že mnohým z nás sa vtedy zatočili hlavy a niektorým trvalo zopár rôčkov, kým si to v tej hlave zrovnali.

Na čo, naopak, nerád spomínate z 80. rokov? Čo by ste už nikdy nechceli zažiť z tých čias?
– Asi na pretvárku. To, že ste chceli ísť do zahraničia a mali ste obmedzené finančné prostriedky. A keď sme išli naspäť, tak nás ešte kompletne prešacovali. To je len jeden fragment z mnohých. Už by som nechcel ani to, že doma sa rozprávalo inak ako vonku. Tiež by som už nechcel to, že sme museli vychovávať deti tak, aby v škole všetko nehovorili. Jednoducho, všetko bolo úplne pokrivené a je to veľké memento, aby sme sa náhodou do tých čias nevrátili.

Je niečo, čo by ste z toho obdobia preniesli do toho dnešného?
– Určite áno – a to medziľudské vzťahy! Vtedy bolo oveľa viac času na blízkych, svoju rodinu, známych. Dnes sa všetci neustále naháňame za niečím a niekam. Bola to zároveň nevýhoda, a v niečom výhoda, že si boli všetci akoby rovní. Nikto nikomu viac-menej nezávidel, ľudia mali viac voľného času. Pamätám si, že stretávania rodín a blízkych boli oveľa častejšie, ako je tomu dnes. Človečina sa v tomto zmysle akosi vytratila.