Do Druhej šance ste pribudli v 2. sérii. Tým, že po večeroch hráte v divadle, mali ste o ňom nejakú vedomosť? Vedeli ste, do čoho idete?
Zaregistrovala som, samozrejme, prvú sériu, snažím sa robiť si prehľad o tom, čo sa vysiela v televíziách a aká je hraná tvorba. Takmer vždy si niečo pozriem zo všetkého, čo sa vysiela. A videla som aj nejaký diel z prvej série Druhej šance ešte predtým, ako som tušila, že sa ocitnem v druhej.
V seriáloch zvyčajne hrávate milé osôbky, teda kladné postavy, ale tu ste v úplne opačnej situácii. Postupne sa síce „vyvrbujete“, ale prvý dojem je záporáčka.
Áno, pre diváka je to asi záporná postava, ale myslim, že už ju trochu spoznal aj z iného uhla a pochopil, že v skutočnosti nie je taká, ako sa javila zo začiatku. Ku každej postave pristupujem ako k pozitívnej, aby som sa s ňou dokázala zžiť, alebo mala jej uhol pohľadu na ňu samu. Nemyslím si, že hrám iba pozitívne postavy, ale možno to tak vnímate z pozície, že v poslednej dobe som v tých televíziách hrala pozitívnejšie roly ako v Oteckoch a predtým v Búrlivom víne. V minulosti som si zahrala oveľa negatívnejšie postavy, než ako pôsobí rola Diany v Druhej šanci.
Neváhali ste, či rolu prijať z hľadiska diváka? Tí si pomerne rýchlo stotožnia herca s postavou...
Viem o tom, ale dúfam, že diváci ma poznajú dosť dobre aj v iných rolách, takže z tohto strach nemám; Diana má svoju pravdu a svoje spôsoby, snaží sa čo najlepšie pracovať vo svojom odbore. Niektoré jej prejavy síce vyznievajú menej empaticky alebo nepríjemne, ale ja ju aj z istého uhla pohľadu chápem a verím, že ju pochopia aj diváci. To ma od roly neodradilo, práve naopak, tešila som sa, že je to niečo iné, v čom ma doteraz videli. Baví ma hrať rôzne charaktery, a tiež, keď môžem zakaždým inak vyzerať, napríklad účes, či kostým. V tomto smere sa veľmi teším aj na seriál Dunaj, keďže ide o dobovku, takže ma divák uvidí výrazne inú ako inde. Ale zatiaľ viac prezradiť nemôžem.
S chuťou som si prečítala knihu manžela Na toto vás nikto nepripraví/Zápisky otca. Okrem iného v nej píše, že bol do vás na prvú šupu, odkedy vás videl hrať v Radošinskom naivnom divadle. Použil dokonca spojenie – nedostupná Monika. Naozaj ste boli nedostupná a odháňali nápadníkov?
Napísal, že preňho nedostupná, čiže to bol jeho pocit a ja neviem, na základe čoho si to myslel. Ja som sa po rokoch dozvedela, že som na nejakých chalanov pôsobila nedostupne, ale neviem, prečo si to mysleli. Ja som to tak nevnímala a bolo pre mňa prekvapením zistiť, že mal o mňa niekto záujem, prejavil mi ho totiž málokto. Takže podľa mňa nebol problém v mojej nedostupnosti, ale asi v ich hanblivosti
A čo ten Jaro? Stačilo vás úplne obyčajne pozvať na kávu? Uspel by?
No to už nezistíme, čo by bolo vtedy dávno, v každom prípade, keď už sme sa neskôr zoznámili, tak iskra prebleskla jednoznačne veľmi rýchlo a po nejakom čase vzájomného spoznávania sme spolu začali chodiť. Všetko je tak, ako má byť.
Doktor Fabián dostal v seriáli druhú šancu. Potrebovali ste ju niekedy aj vy? Dostali ste ju?
Neviem povedať, či som v živote vyslovene dostala nejakú výraznú druhú šancu... V istom zmysle môže byť každý deň vnímaný ako druhá šanca, keď sa môžeme zakaždým nanovo rozhodnúť, akí budeme, ako sa zachováme, aký postoj k čomu budeme mať. Ale aj mne sa stali občas nečakané situácie, ktoré sa mohli skončiť zle.
Napríklad?
Spomínam si na také vtipné príhody, keď som lietala paraglajding a pristála nechtiac na vleku alebo na strome a našťastie sa nestalo nič vážne.
Vy a paraglajding? Tak to som netušila. Ako ste sa k nemu dostali? Čím ma ešte prekvapíte?
Odmalička ma to lákalo, otec lietal na rogale a mňa vždy priťahovali výšky, lezenie po skalách a túžila som aj letieť. Paragliding mi prišiel ako super spôsob, tak som absolvovala výcvik a získala pilotný preukaz. Chcela som to spoznať, zažiť. Skúsila som si aj bungeee jumping a skočila som v Tatrách zo skokanského mostíka priviazaná lanom o nohy, ale všade som dbala na bezpečnosž a bola opatrná. Horšie môzu skončiť skôr nečakané veci. To bolo skor pri inom voľnom pade, a to, keď ma ako 4-ročnú katapultovali z obrneného transportéra. (Smiech).
Dávate druhé šance aj vy?
Dávam. Niekedy som ich dávala hlúpo zbytočne. Ale ja si myslím, že dávať druhú, tretiu, štvrtú, piatu šancu je za určitých okolností dobré. Občas sa stane, že to už nemá zmysel, tú hranicu musí nájsť každý sám. Musela som sa na vlastnych ranách naučiť, kde je múdre mať hranicu, za ktorú už nechcem zájsť.
Možno jednou z vašich šancí od osudu bolo aj stretnutie s manželom, ktoré sa udialo v klube, kam ste vy nechodievali. Veríte na osud? Že ak treba, dostane vás tam, kam potrebuje?
Áno, verím, že to musel byť osud. Skutočne som nikdy nezvykla chodiť na nejaké žúrky, po podnikoch ani na diskotéky. Nemala som vlastne ani študentský život, lebo od 2. ročníka gymnázia som bola naplno v divadle, mala som veľa roboty, predstavení, od 10-tich rokov som účinkovala v televízii a vo filme. Takže ja som veľmi nechodila von, bolo to skôr výnimočné. Samozrejme, stávalo sa, že sme po divadle zostali posedieť, alebo som sa stretla s kamoškami, ale nebola som vyslovene nočný tvor. Od rána do neskorého večera ma čakala práca a štúdium, keďže som vyštudovala popri práci dve vysoké školy.
VYCHUDNUTÉ FOTKY JARA BEKRA V GALÉRII >>
Časť peňazí z predaja knižky pôjde na jednorodičov. Viete si predstaviť, že by ste sa ocitli v podobnej situácii? Vy máte manžela, ktorý sa o rodinu stará, venuje sa jej a ako priznal, veľmi rád upratuje, lebo nemá rád bordel.
Ten nápad podporiť n.o. Jeden rodič je jedna z vecí, ktoré na Jarovi milujem, lebo má veľké srdce a spolupracuje s viacerými charitami. Poznám veľmi veľa jednorodičov a viem, aké je to nesmierne náročné a zaslúžia si podporu a pomoc od ľudí ako je v Jeden rodič, ale aj systémovú podporu od štátu.
Tešíte sa na Vianoce? Na čo najviac?
Milujem Vianoce, to všetko okolo nich, ten čas rodiny spolu pri stromčeku, to voľno, kedy vám nik nezavolá pracovne, iba priateľsky, kedy čas stojí a je vám krásne a čarovne ako v detstve. Prajem všetkým pokojné a šťastné sviatky!
