RETRO MÓDA za socializmu: Kto chcel byť IN, musel si ušiť alebo... Čo sa pašovalo z Nemecka?
17. 11. 2020, 9:00 (aktualizované: 15. 7. 2024, 20:41)

Zdroj: archív
Jednotné obliekanie, snívanie o džínsoch či bláznivé výstrelky. Aj takto možno charakterizovať módu v časoch socializmu. S módou to u nás pred rokom 1989 nebolo jednoduché. A nemali to ľahké ani ženy, ktoré sa chceli pekne obliecť. Preto si dámy šili trendové kúsky samy.

Zdroj: archív

Zdroj: archív

Zdroj: archív
Galéria k článku
Počas 40-ročného vládnutia socializmu sa najväčším problémom stala práve uniformita. Ľudia sa od seba v obliekaní príliš neodlišovali, keďže v obchodoch bolo možné kúpiť len málo typov tovaru. Móda bola nedostatková, objavovali sa len sériové konfekcie, tie isté modely len v iných veľkostiach. V televízii a v časopisoch sme síce videli herečky a speváčky v najnovších módnych výstrelkoch, no v obchodoch ste ich nedostali. Zohnali ste ich vtedy, ak ste mohli nakupovať v Tuzexe za bony alebo vycestovať do východného Nemecka po skutočné trendy kúsky.
Zdroj: archív
Pionierska móda za socíku.
Modely herečiek zo seriálov a filmov, ktoré sa v obchodoch nevyskytovali, si ženy začali šiť doma ručne. A vznikla tzv. Burda móda. Časopis Burda prinášal západnú módu v strihoch a ženy neváhali ani minútku, aby si ich zadovážili. Podobného razenia bol neskôr časopis Dorka. Remeslo krajčírok sa v týchto rokoch naozaj vzmáhalo. A medzi vášnivé krajčírky patrila aj speváčka Beáta Dubasová.
Rozhovor s Beátou Dubasovou na ďalšej strane
Ako ste vnímali módu za bývalého režimu?
Mám vyštudovanú odevnú priemyslovku, takže som si veci väčšinou ušila sama. Šilo sa podľa módnych časopisov. Tých však nebolo veľa. Zo zahraničných bola Burda, ktorá sa požičiavala, lebo sa dala zohnať len v jednom stánku zahraničnej tlače, a aj to po známosti. Vždy prišlo len pár kusov a všetci sme boli netrpezliví a každý deň vyzvedali, či už prišla Burda. Potom bol ešte časopis Móda, Eva, Dievča, Dorka.
Takže inšporiráciu ste brali hlavne odtiaľ?
Bola taká doba, že keď sme v časopise videli ženy oblečené napr. v áčkovej krátkej sukni s gombíkmi, tak ju o pár dní malo 99 % žien. A bolo úplne jedno, či mala nohy štíhle, dlhé, krátke, krivé, či silnejšie. Jednoducho to nosili všetky, lebo to videli v časopise. Občas na burze platní v Medickej záhrade, kde sme chodievali, sa dal zohnať aj časopis Bravo, kde boli nastylovaní speváci zo Západu, a tak sme sa nimi inšpirovali. Zohnať v obchodoch sa však tieto kúsky nedali, tak si ich ženy vyrábali aj šili samy.
Socializmus bola doba, keď sa mnohé veci pašovali.
Presne tak. Muzikanti, ktorí hrali niekde na Západe, donášali rôzne veci, nielen hudobné nástroje, ale aj platne, časopisy, oblečenie a topánky. Potom sa len zisťovalo, kto čo priniesol a už sa tajne predávalo.
Zdroj: archív
Beata Dubasová bola vždy perfektne nahodená.
A čo to bolo?
Parádne kapsáče, džínsy, košele, farebné kožené bundy... Lebo to tu nik nemal. Odevné závody šili vo veľkých kolekciách a v obchodoch bolo množstvo sivých kabátov rovnakého strihu vo všetkých veľkostiach. A najmä my ženy sme chceli byť iné. Takmer v každej domácnosti mali šijací stroj. Dnes to vidím tak, že v tomto sa doba vracia. Znovu sa začína ceniť ručná práca, kreativita a začalo a opäť šiť, prešívať, háčkovať či štrikovať.“
Rodičia nemali šancu vám niečo podpultové priniesť?
To veru nie. Pochádzam zo severovýchodu Slovenska, zo Stropkova. Chodili sme maximálne do Poľska na rifle a do Prešova alebo Vranova nad Topľou do Tuzexu. Všetci sme však zháňali bony. Kto nemal bony, nemal džínsy.
Šperky ste si tiež vyrábali?
Áno, aj tie. V tomto som bola veľmi kreatívna. Často som si v železiarstve či galantérii kupovala rôzne kovové retiazky, cvočky, krúžky, koráliky, stužky... ktorými som si potom zdobila koncertné kostýmy. Zobrala som si dlhú bielu šnúrku z lyžiarskej topánky, omotala okolo krku a šperk bol na svete.
Aj trvalá bola poriadny výstrelok tých čias.
Trvalú na hlave mal v 80. rokoch takmer každý a, samozrejme, neobišlo to ani mňa. Aj keď mám svoje vlasy kučeravé, a keď mi na ne ešte kaderníčka urobila trvalú a melír, tak som mala na hlave doslova barančeka. Trvalú, melír a vlasy postupne zostrihané však nosili aj muži. A ešte keď mali aj náušnicu v uchu, tak všetci vedeli, že to bol muzikant hrajúci v zahraničí. V tom čase na tú tému vznikol aj môj hit Účesy.
Mohlo by vás zaujímať: