Redaktor Viktor Serebryakov je doma z Ukrajiny: Cesta bola DESIVÁ! Ľudia po sebe hádžu KAMENE

Štáb televízie Markíza od uplynulej stredy dokumentoval dianie na Ukrajine priamo v teréne. Viktor Serebryakov s kolegom Matejom Džadoňom mali pôvodne ísť iba na pár dní monitorovať situáciu v meste Mariupoľ, ktoré bolo síce v blízkosti "republík" na Donbase, no plne pod kontrolou Ukrajiny. Po invázii Ruska do Ukrajiny sa však ocitli v obkľúčení okupačnej armády. Po pár dňoch v meste, ktorého okolie sa snažili ovládnuť ruské vojská, sa rozhodli pre návrat domov. Tam cestovali lietadlom, no cestu späť museli absolvovať v aute, naprieč rozbombardovanou krajinou. Po ceste sa pravidelne hlásili a priamo z miesta konfliktu divákom sprostredkovali život Ukrajincov po napadnutí Ruskom.

Ďalšou zastávkou sa im stalo mestečko Alexandria. V piatkových Televíznych novinách sa s nimi v priamom prenose spojili moderátori. Viktor v živom vstupe povedal, že z miestnych ľudí čoraz viac cítiť pesimizmus a zúfalstvo. Všade je napäté ticho a ľudia sa pripravujú na to, že noc strávia v úkrytoch. „Od prvej chvíle nám bolo podozrivé, že je tu až také napäté ticho. Keď sme sa zastavili asi v jedinej otvorenej reštaurácii, čašníčke sa výrazne triasli ruky, preto sme sa dali do reči a opýtali sme sa, aká je tu atmosféra. Oni nám vysvetlili, že toto mesto sa nachádza blízko vojenských skladov a všetci obyvatelia očakávajú, že v noci budú pod paľbou ruských vojakov, preto budú musieť stráviť noc v úkrytoch. Ďalší muž nám povedal, že na Ukrajine sa už začínajú rabovačky, niektorí údajne berú samopaly, prezliekajú sa za policajtov, zastavujú autá, vykrádajú šoférov... čiže všetky tieto informácie vplývajú na psychiku ľudí,“ povedal Viktor s mierne trasúcim sa hlasom a ďalšie vety dokončil už iba s ťažkosťami.

„My sme dnes natáčali aj na železničných staniciach a tam je situácia naozaj pesimistická. My sami sme mali slzy na krajíčku. Bolo veľmi ťažké vidieť, ako ľudia vo veľkých húfoch, v tisícoch utekajú a snažia sa dostať do vlakov. Majú pobalený celý svoj život v tých kufroch a otcovia sa veľakrát… prepáčte… a otcovia sa lúčia so svojimi manželkami a deťmi a snažia sa nejako vyrovnať s touto situáciou,“ vyhŕkli mu slzy. V tom momente s Viktorom plakal nejeden divák. Spomienka na železničné stanice plné žien a detí, ktoré sa snažia dostať do bezpečia napriek tomu, že v krajine zanechávajú svojich mužov, redaktora totálne zlomila. Sám je totiž otcom malej dcérky Alethey, ktorá sa jemu a jeho partnerke, moderátorke Michaele Kickovej, narodila v októbri 2020. Nie div, že pri predstave, že by mal takto on opustiť svoju milovanú rodinu, to emočne nezvládol.

V sobotu večer sa už obaja nachádzali asi 300 kilometrov pred Užhorodom. O Viktora mala pochopiteľne veľký strach aj jeho partnerka, keďže v nedeľu ráno vyšli informácie, že v sobotu postrelili dvoch dánskych novinárov, ktorí priamo na Ukrajine – blízko ruských hraníc – informovali o tamojšom dianí. Novinár Stefan Weichert a fotograf Emil Filtenborg Mikkelsen písali pre dánske noviny Ekstra Bladet. Dvojica sa v čase incidentu nachádzala v meste Okhtyrka v severovýchodnej časti krajiny. Obaja mali na sebe nepriestrelné vesty. Noviny Ekstra Bladet informovali, že oboch previezli do nemocnice a „sú mimo ohrozenia života”. 

"Do Užhorodu sme prišli krátko po siedmej hodine ráno, vrátili sme auto do požičovne a na odporúčanie odišli rovno na hraničný priechod Veľké Slemence," priblížil Viktor pre Markízu. O ich strastiplnej ceste z Ukrajiny na Slovensko následne porozprával vo večerných Televíznych novinách.

,,Bolo mimoriadne ťažké vybrať tú cestu už v čase, keď sme vyrážali z ukrajinského mesta Mariupoľ, hovorilo sa, že cesta môže byť životu nebezpečná. Mnohí hovorili, že si radšej počkajú, kým bude bezpečnejšie. Každý deň sme sledovali mesto, do ktorého sme mali ísť, či je bezpečné a či je ostreľované a takmer každé sa objavovalo na tom zozname miest, ktoré sa ocitlo pod paľbou, takže sme museli ísť veľkou okľukou, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu. Nie vždy sa to však podarilo, niekedy sme prišli na koniec cesty, kde bol zbombardovaný most, upozornili náš na to miestni, že tým smerom ani nemáme pokračovať. A v meste, v ktorom sme boli a obyvatelia sa báli o muničný sklad, bol napokon zbombardovaný. Veľkým problémom boli hlavne zápchy, tie sa vytvárali na dlhé hodiny. V sobotu sme mali problém, že za štyri hodiny sme sa pohli iba o tri kilometre. Dostalo sa to do takého stavu, že kolega v zápche už jednoducho zaspal za volantom, lebo sa to vôbec nehýbalo. To napätie medzi Ukrajincami, tým, že stoja hodiny a hodiny v zápchach, stúpa. Prejavilo sa to v jednej situácii, kedy muž z jedného auta jednoducho vystúpil spolu s jeho spolucestujúcimi a začali blokovať pruh v opačnom smere, aby ich nikto nemohol predbehnúť. Mal pri sebe svoju vlastnú ručnú zbraň a každému, kto sa pokúsil obísť kolónu, aby ju predbehol, sa vyhrážal, že ich zastrelí. A vo chvíli, keď nejaké auto predbehlo celú tú kolónu, nabral si do vreciek kamene, aby mohol obhadhovať každé auto. Takže to napätie medzi ľuďmi bolo veľmi silné."