PRVÝ ROZHOVOR Ivany Gottovej dva roky po smrti Karla (†80): PRAVDA o jeho POSLEDNÝCH CHVÍĽACH

Je o vás známe, že rozhovory neposkytujete. Prečo ste v tomto prípade urobili výnimku?

K rozhovorom som niekoľko rokov nemala dôvod. Nemala som na srdci nič, čo by som chcela verejne oznámiť. Po odchode z televízie Prima v roku 2015 som sa rozhodla, že sa chcem plne venovať rodine a starostlivosti o svojho chorého manžela. Ale myslím, že teraz nastal čas, aby som urobila výnimku a vyšla na chvíľu zo svojho súkromia. Dodržala som sľub, ktorý som dala svojmu drahému mužovi a dotiahla do finále okrem filmového dokumentu Karel tiež jeho autobiografickú knihu Moja cesta za šťastím. Preto som sa rozhodla dať rozhovor po mnohých rokoch. Ďalšie interview ale už neplánujem.

Kedy ste vlastne začali Karla Gotta vnímať?

Už od svojho najútlejšieho detstva. Poznalo ho každé malé dieťa, jeho piesne sa hrali všade. Teda aspoň u nás doma určite. Mamička si často prehrávala jeho dlhohrajúce platne. Pamätám si, že sme si ich púšťali každú sobotu k upratovaniu. Utierala som prach a spievala si s "Kájom" - Poď, pôjdeme 'na zem hľadať diamanty ... Keď som mala štyri roky, môj o dva roky starší brat po rozvode našich rodičov sníval o tom, aké by to bolo mať za otca práve Karla Gotta . Ani by mi napadlo, že si tohto speváka raz vezmem za muža! Bola som malé dievča a Karel muž v najproduktívnejšom veku, navyše s mnohými životnými skúsenosťami.

Vidíte - a nakoniec ste si k sebe našli cestu ...

Verím, že duša dávno dopredu vie, ku komu patrí. A keď príde ten správny čas, nájdu sa, je jedno, v akých telesných schránkach sa práve nachádzajú. Mnohí si kvôli nášmu vekovému rozdielu spočiatku klopali na čelo. Aj keď nám obom vždy záležalo na tom, čo si myslia ostatní, v tomto prípade sme mali svoju hlavu. Spriaznené duše sa jednoducho spoznajú, aj keď si niekedy jedna na tú druhú musí chvíľu počkať. Dôležité je, že sa našli a môžu byť zase spolu. Áno, hovorím zase. Verím, že smrťou sa život nekončí, verím v opätovné stretnutie.

Mal váš muž rovnaký názor?

Karel skôr pochyboval, ale s chorobou mnohé prehodnotil. Keď odchádzal, uveril, že sa stretne s tými, ktorí odišli pred ním a ktorých mal rád. A raz zase aj so mnou ... S láskou a pokorou som bola vďačná za každú chvíľu po jeho boku. Príchod choroby nás naučil, že nič nie je samozrejmé. Spoločne sme sa radovali z každého dňa, z každého okamihu. Žili sme prítomnosťou, ale aj minulosťou. Karlovou bohatou históriou. Vo chvíľach, keď mi pri písaní svojej autobiografie začal rozprávať o celom svojom dlhom a vrchovato naplnenom živote. Prial si, aby tu po ňom zostal nejaký darček pre jeho verných fanúšikov, a rozhodol sa knihe spomienok venovať toľko síl, koľko bude môcť.

Pokračovanie na ďalšej strane:

Kedy Karel Gott začal na svojej autobiografii pracovať?

Vlastne už v roku 2002, kedy o knihe začal diskutovať s Arnoštom Lustigom. Aj napriek snahe oboch strán ale nakoniec nedošlo k zhode. Na chvíľu vtedy Karel s prípravou knihy ustal, ale nie úplne. Stále sa k nej vracal, sem a tam si niečo niekam poznamenal. Intenzívnejšie sa k nej vrátil po roku 2015, kedy prekonal prvú závažné ochorenie. To umocnilo jeho potrebu na knihe zapracovať, spísať svoj príbeh.

Na sklonku života Karlovi Gottovi evidentne ubúdalo síl. Podarilo sa mu dotiahnuť do konca všetko, čo chcel?

Myslím, že áno. Pracoval na knihe až do posledných chvíľ, a to aj v čase, keď mu nebolo najlepšie. Mal vysoké teploty a zle sa mu dýchalo. Jeho celoživotná profesionalita, svedomitosť a láska k fanúšikom mu ale nedovolili odísť od nedokončenej práce. Ešte pár týždňov pred odchodom, aj keď už mal všetky kapitoly dokončené, ho občas napadali nejaké zaujímavosti, a tak v knihe vzniklo ešte niekoľko boxov navyše. Stihol si aj vybrať veľkú časť fotografií a nadiktovať mi k ním veľakrát vtipné popisky. Potom už mohol s pokojným svedomím odísť, pretože mi dôveroval, že zvyšok snímok už vyberiem za neho a knihu dokončím presne podľa jeho predstáv.

Prečo vychádza jeho autobiografia až dva roky po jeho odchode na večnosť?

Potom, čo som musela nájsť silu na organizáciu pohrebu a pietného rozlúčenia, som nemala niekoľko mesiacov energiu sa ku knihe vrátiť. Prvé dni a týždne som sa potrebovala venovať predovšetkým deťom, ktorým odišiel otecko a na ktoré som kvôli intenzívnu starostlivosť o manžela pred jeho odchodom nemala veľa času. Potom som sa ale vrátila k práci. Schvaľovala som dokumentárny film Karel a mnohokrát videla pôvodnú sedemhodinovou, ešte nezostrihané verziu. Bol to pre mňa vlastne určitý druh terapie, obklopila som sa na rok a pol Karlom úplne - denne som počula jeho hlas, videla všade okolo jeho fotografie, archívy, jeho texty...

Existujú témy, ktorým sa Karel Gott vo svojej knižke radšej vyhol? Alebo sa aj k tým veľa problematickým, často bolestivým, postavil čelom? Ak áno, ktoré témy to bola?

Jeho úprimnosť a otvorenosť ma samotnú prekvapili. Nebál sa hovoriť napriamo napríklad o svojej chorobe alebo odchode svojich rodičov. Rovnako tak chcel raz a navždy uzavrieť leta diskutované témy Anticharty či "cvičné" emigrácie.

Pokračovanie na ďalšej strane:

Nepochybne vám išlo o to, aby bol Karol tam hore s knižkou maximálne spokojný.

Karel mi pred odchodom sľúbil, že mi s knihou pomôže aj z neba. Myslím, že to dodržal. Cítila som, ako pri dohľadávaní a vyberaní zvyšné časti fotografií, tak pri grafických úpravách knihy bol po celý čas pri mne. Rovnako tak som ho vnímala, keď som za neho musela dokončiť niektoré nutné popisky k snímkam, ktoré by sa bez nich nezaobišli. Ako som ale už spomenula, väčšinu si ich ešte stihol sformulovať sám, čo čítatelia iste spoznajú vďaka jeho typickému humoru.

Čo plánujete ďalej?

Teraz chvíľu nič plánovať nechcem. Potrebujem sa po niekoľkoročnom ako súkromnom, tak pracovne náročnom období zastaviť a poriadne sa nadýchnuť. Chcem sa venovať predovšetkým dcéram, ktoré mi dospievajú pred očami a na ktoré som kvôli projektom spojeným s Karlom nemala poslednú dobu veľa času. Našťastie sú chápavé a tolerantné. Vedia, že som ich oteckovi dala sľub, že všetky projekty dotiahnem do konca. Tiež by som sa ale rada pozrela na nejaký pekný film a prečítala si peknú knihu. Po dlhej dobe inú ako Karlovu autobiografii Má cesta za šťastím, hoci je to kniha z mojich najobľúbenejších. Odpočinok občas samozrejme preložíme činnosťami súvisiacimi s ďalšími projektmi. Na jeseň chystáme s našou agentúrou Karel Gott Agency a distribútorom filmov, spoločnosťou Bontonfilm - kvôli epidemiologickej situácii už po niekoľkýkrát - slávnostnú premiéru nášho filmového dokumentu Karel a 7. októbra jeho uvedenia do kín. Následne 19. a 20. júna budúceho roka sa snáď konečne uskutoční v O2 aréne tiež niekoľkokrát odložená Pocta Karlovi Gottovi, ktoré sa zúčastnia plejáda skvelých spevákov a kamarátov. A čo bude potom, ukáže čas. Určite chcem starať o odkaz zosnulého manžela s rovnakou láskou, ako som až do poslednej chvíle starala o neho. Karel bol láska môjho života a na tom sa už nikdy nič nezmení.