Pocisková, Vinczeová, Žgravčák a ich MRAZIVÉ spovede: Akou formou nás kontaktovali duchovia?

Naše známe tváre sme sa opýtali tieto tri otázky:

1. Blížia sa Dušičky. Trávite tieto sviatky iba spomienkami na tých, ktorí tu už nie sú, alebo si to na druhej strane užijete aj na nejakej halloweenskej párty?
2. K Halloweenu patria aj horory. Ste milovníkom tohto strašidelného žánru? Ak áno, ktorý horor je pre vás ten naj?
3. Veríte na duchov? Ak áno, máte aj nejakú mrazivú skúsenosť?

1. Na párty chodievajú iba moje deti, ktoré ju majú väčšinou v škôlke a v škole, vďaka nim aj tento sviatok nejako evidujem, inak som Halloween mala spojený viac-menej najmä s Dušičkami a s tým, že si idem uctiť všetkých svätých. Deti sa však tešia, že sa môžu prezliecť za strašidlá a okrem toho robievame iba takú ulicovicu, kde spoločne vyrezávame tekvičky.
2. Nie, osobne sa neznášam báť. Mám v živote dosť strachov, načo si ešte pridávať, neznášam horory ani ich nevyhľadávam. Naposledy som ako malá videla Votrelca, to mi stačilo, keď som ešte pol roka nevedela spať.
3. Verím. Mám spomienku na jedno vyvolávanie duchov u mojej babky na východe ako dieťa, keď sa nám triasli všetky skrinky v izbe, odvtedy som už nič podobné radšej neskúšala.

1. Nechodievam na halloweenske párty, ale mám rád atmosféru Halloweenu. Je to jediné obdobie v roku, keď je moja priateľka ochotná pozerať so mnou strašidelné seriály. Ale iba také trochu strašidelné.
2. Áno, mám rád horory. Osobne mal na mňa asi najväčší dojem film Candyman, ktorý som videl ešte ako dieťa, potajomky. Nemal som to robiť. Najviac ma zasiahla hudba, ktorú pre tento film zložil Philip Glass. Do dnešného dňa ma z nej mrazí.
3. Neverím na duchov, ale ako správny skeptik som otvorený možnosti, že existujú.

1. Tento sviatok ma predovšetkým motivuje na celkové stíšenie a na spomienky. Predovšetkým na mojich rodičov, ktorí tu už s nami nie sú. Vlastne si ani nespomínam, či som niekedy bola na halloweenskej párty.
2. Hororom som nikdy poriadne nerozumela. Aj keď mám vo svojom okolí ľudí, ktorí sa radi a dobrovoľne boja, ja sa radšej smejem a preferujem stav harmónie. Asi mám dostatok adrenalínu aj v bežnom živote, tak ho nemám potrebu zvyšovať prostredníctvom strašidelných filmov.
3. Nie som si istá, či sa moja skúsenosť týka duchov, ale opakovane sa mi stalo, že sa so mnou prišli „rozlúčiť” moji blízki, keď opúšťali tento svet. Boli to situácie, ktoré sa nedajú vysvetliť a popravde som po tom ani nepátrala, prijala som to ako formu útechy, a to mi umožnilo trochu ľahšie prekonať obdobie smútku.­

1. Každý rok mávame susedskú halloweensku akciu pre deti. Poobliekame sa do strašidelného oblečenia, nakúpime sladkosti pre deti a vyrábame tekvicové príšery alebo rôzne bizarnosti. Po minuloročnej akcii nám kečup na kovovej bráne poničil farbu, ale zombie mali u susedov úspech.
2. Wednesday som si po dcére obľúbila aj ja.
3. Na duchov verím v takej tej konzervatívnej podobe. Že sú s nami v ťažkej alebo dôležitej chvíli naši blízki, ktorí nás chránia, posielajú energiu alebo s nimi máme sny, aby nás niečo naučili o nás samých.

1. Na mojich milovaných, o ktorých som prišla, spomínam celoročne, nielen jeden deň v roku a rovnako im aj zapálim sviečku. Na Dušičky to však spravím tiež. Som z generácie, ktorá má rada aj Halloween so všetkým, čo k tomu patrí. Už teraz mám doma halloweensku výzdobu – pavučina, tarantule, čierna farba a už mám za sebou aj na môj vkus desivý výlet, prespala som v Draculovej izbe vo Vigľaši… No a tento rok som sa zhostila aj usporiadania halloweenskej párty a pozvaní sú ku mne moji kamaráti. Podmienka je, samozrejme, prísť v maske.
2. Hororom sa vcelku vyhýbam. Nerada sa bojím. To však neznamená, že ma z času načas nejaký horor nezaujme, najmä o nadprirodzených javoch. Základné pravidlo je, nepozerám ich nikdy sama.
3. Verím na duchov. A mrazivých historiek mám viac. Jednu teda vyberiem. Raz v noci, keď som išla spať, som počula lupnutie, ako keď nahadzujete ističe. Pozrela som sa inštinktívne smerom ku skrinke v predsieni, na ktorú som mala z postele výhľad. Videla som ženskú ruku s dlhými nechtami, ako ističe zapína a vypína – opakovane aj s tým známym zvukom. Zľakla som sa a okamžite som zažala svetlo. Po ruke (ani majiteľke) ani stopa, keď som však vošla do kuchyne, dať si vodu, videla som na rúre aj mikrovlnke vynulovaný čas, čo znamenalo, že v byte naozaj elektrina vypadla.

1. Podľa mňa zosnulí blízki zostávajú v spomienkach a myslím na nich počas celého roka, nielen na Dušičky. Halloweensku párty si občas dáme so susedmi. Ak sa nám podarí dať sa dokopy, tak si také niečo zorganizujeme. Nie je to každý rok, ale zopár ich už bolo.
2. Horory milujem, vo filmovej i v knižnej podobe. Dlhodobo je pre mňa jednotkou americká verzia filmu Nenávisť a potom európske horory – napríklad britský Citadel alebo španielska séria REC.
3. Duchárske horory sú fajn, ale na duchov pri najlepšej vôli veriť nemôžem, aj keď, keby to fungovalo ako v našom novom seriáli Duch, bolo by to super.

1. Halloween vnímam skôr ako pamiatku zosnulých. Je to obdobie, keď spolu s rodičmi chodievamie po cintorínoch a pripomíname si ľudí, ktorí tu s nami už nie sú. Halloweensku výzdobu nerobievame.
2. Medzi milovníkov hororov, strašenia a desu rozhodne nepatrím. Dobrovoľne pozeraním takéhoto žánru by som sa tomu rozhodne nevystavovala.
3. Strašidelné zážitky skôr nemám. Alebo ich tak nevnímam.

1. Dušičky alebo Halloween sú pre mňa dni, keď hlavne večer rád navnímavam atmosféru, ktorá koluje medzi ľuďmi. Ľudia sa potichu prechádzajú pomedzi pulzujúce plamienky sviečok a všade vládne pokoj, pretože všetci spomíname na našich milovaných, ktorí nás opustili. Sú to magické dni. Výzdobu v našej domácnosti nijako nepreháňame, nie je to podobné Vianociam. S priateľkou si v tomto období radi vyrežeme tekvicu, je to taká oddychová aktivita na večer, a potom na terase pri jej svetle rozjímame.
2. Určite nie som fanúšikom hororového žánru, nikdy ma to veľmi nechytilo. Avšak je pár filmov, ktoré majú v popise, že sú horor a mám ich rád, alebo ma príjemne prekvapili. Za všetky spomeniem ten, čo som videl naposledy a bol to príjemný zážitok. Je to film NOPE od režiséra Jordana Peela. S priateľkou máme takú tradíciu, že každý rok si v tomto období pozrieme rozprávku The Nightmare Before Christmas, ktorá má halloweensko-vianočnú atmosféru.
3. Mám pocit, že na duchárske veci som bol senzibilnejší, keď som bol menší. Dokonca boli momenty, keď som si myslel, že počujem kroky zosnulej starej mamy a raz som si myslel, že som kútikom oka videl čerstvo zosnulú prastarú mamu. Či sa tie veci naozaj stali, alebo sú len výplodom mojej vtedajšej fantázie, to už zostane navždy tajomstvom.

1. U nás je to taký mix. Aj sviečky ideme zapáliť, aj tekvicu vyrezávame, gaštany pečieme a všetci máme radi animák Coco. A ja sa venujem kuchyni, kde tekvicujem.
2. Ani náhodou! Zimnýkoval – Nehororoval! Pre mňa sú strop Adamsovci. Ale tohto roku sa teším na pokračovanie seriálu WEDNESDAY.
3. Kdežeeee! Neverím a ani ma to nelákalo. Asi preto, že babka bola vedúca v dome smútku a tam som mal tieto veci reálne.

1. Pre mňa sú Dušičky na prvom mieste spomienkou na zosnulých. Nemám rodičov a zomrelo už aj veľa blízkych. Je to čas, keď chodím častejšie na cintorín a spomínam... Halloween párty môže byť fajn, ale mne je úplne cudzia.
2. Úprimne, nemám rada hororový žáner, lebo potom mám pocit, že sa všade niečo deje, aj keď je to len niekde v hlave. Nesledujem ich, je v nich veľa krvi a strašidelných efektov, hudba…  nemám to rada.
3. Osobne nemám žiadnu skúsenosť s duchmi. Duše zosnulých potrebujú pokoj a myslím, že je potrebné im ho dopriať. Predsa sa hovorí „odpočívaj v pokoji...“ a bolo by dobré toto želanie rešpektovať.

1. Nič proti halloweenskym párty nemám. Majú svoje čaro a aj svoju miestnu tradíciu, ale nechodievam na také. Asi ma nikto nepozýva, alebo by som v aktuálnom rodinnom nastavení asi ani nešla. Na svojich zosnulých blízkych myslievam pravidelne. Dokonca sa mi o nich aj sníva.
2. Horory vôbec nesledujem, nerobí mi to dobre. Po vzhliadnutí Blair witch project som ako 18-ročná spala u mamy v posteli.
3. Nemám skúsenosť, ale nebudem ani tvrdiť, že neverím. Neviem, ako to je...

1. Skôr sú to spomienky na blízkych, ktorí už nie sú s nami. Mňa, ako staršiu generáciu, Halloween trošku obchádza, ale nemám nič ani proti týmto zvykom. Veselé strašenie alebo párty v maskách, prečo nie... Myslím, že dušičky, ktoré sme mali radi a už tu nie sú, by mali radosť, že si život užívame.
2. Horory veľmi nepozerám, ale odporúčam si na Dušičky pozrieť film Coco.
3. Pre istotu poviem, že na duchov verím, aby ma nestrašil nejaký, ak mi tu náhodou pozerá cez plece, čo práve píšem. Ale nemám žiadnu skúsenosť.

1. Ja osobne mám rád asi všetky sviatky v roku. V každom si viem nájsť niečo, čo má niečo do seba. V období Dušičiek chodím na rodinné hroby, porozprávam sa a zaspomínam si na tých, ktorí už nie sú medzi nami. A je zaujímavé, že vtedy mi neprekáža hocijaké počasie. Môže byť krásne slnečno, alebo aj depresívne zamračené. Má to svoju osobitú atmosféru. Chodievali sme aj do jedného hotela na Orave, kde celý víkend prebiehala pravá halloweenska atmosféra, či už to bolo vyrezávanie tekvíc, alebo večerná halloweenska párty. Dokonca raz sa nám stalo, že vonku bola taká víchrica, že strom spadol na elektrické vedenie a vypadol prúd v celom okolí na 3-4 hodiny a halloweenska párty pokračovala pri sviečkach... Bolo to kúzelné a tá pravá atmosféra.
2. Ale áno, mám rád zimomriavky po celom tele, aj keď sa dá povedať, že to cielene nevyhľadávam. A medzi tie, pri ktorých som mal parádnu husinu po celom tele, patria napríklad Tí druhí, The Ring, Shinning...
3. Neviem, či verím práve na duchov, ale verím, že niečo medzi nebom a zemou existuje a nie sú to zrovna iba parašutisti.

1. Čo sa týka Dušičiek, samozrejme, na tie, čo tu už nie sú, spomínam s rodinou. Ak je čas a nachádzame sa v krajoch, odkiaľ pochádzame, tak tam sa, samozrejme, na hroby zapáliť sviečku chodieva, ak to nevyjde, sviečku zapálime aspoň doma večer. Takže toto určite robíme a v prvom rade spomíname na našich blízkych, ktorí tu už s nami nie sú. Pre našu rodinu to zmysel má. Spomíname počas celého roka, ale taktiež v tento deň.
2. Horory u mňa vôbec nie. Horory nemám rád, nevyhľadávam ich, ani ich nejakým spôsobom nesledujem. Uznávam, že dokážu pracovať s emóciami, kto to má rád, nech si to užije a sleduje to, ale mne to nejakým spôsobom nepriľahlo k srdcu a vôbec nič mi to nehovorí.
3. Ja tomu verím. Naši pohanskí predkovia pochovávali zosnulého až na tretí deň, má to zmysel a historický význam. Podľa starých učení sa duša lúči so svetom živých, trvá to dva dni a na tretí je možné nebožtíka pochovať. Som presvedčený, že to takto funguje, už dva- alebo trikrát sa mi stalo v čase zaspávania, že som počul hlasy. Neberiem to ako niečo strašidelné, ale ako niečo milé, intímne, čo sa stane iba s blízkym človekom. Teší ma, že by to takto mohlo fungovať, istým spôsobom sa človek dokáže na chvíľu rozlúčiť s blízkym človekom. Je to síce smutné, možno to niektorých ľudí vystraší, ale ja to beriem pozitívne.­