Pavel Bruchala otvorene o odchode z Markízy: Odísť som chcel už rok!

Pavel Bruchala po trinástich rokoch zmenil farbu televízie. Nielen o dôvodoch, ktoré k tomu viedli, ale aj o svojich televíznych začiatkoch porozprával v rozhovore pre týždenník Šarm.

Onedlho nastúpite do novej televízie, no predsa len, spomeňte si na začiatky v tej doterajšej…

Do Markízy som nastúpil ako študent VŠMU a vtedy ma oslovila pani Machačová, ktorá mala na starosti moderátorov v televízii a zároveň učila na našej škole techniku hlasu. Pozvala ma na neoficiálny kasting, kde sme boli asi štyria, a hneď po prvom kole mi ponúkli miesto moderátora v Teleráne. Pamätám si, že som slušne odmietol s tým, že študujem herectvo, a chcel by som radšej robiť nejakú zábavnú reláciu. Odchádzal som z Markízy veľmi hrdo, že som dokázal odmietnuť ponuku z najsledovanejšej televízie, no, samozrejme, s tým rizikom, že sa mi už v budúcnosti nemusia ozvať. Po roku však robili nový kasting a opäť ma pozvali...

To ste už putovali rovno do živého vysielania po boku Andy Timkovej. Ako ste sa vedľa nej ako mladé ucho cítili?

Posmelilo ma to, že som bol medzi štyrmi, ktorých si vybrali z osemtisícového davu. Hľadali totiž partnerov k už zabehnutým moderátorkam Ivete Malachovskej, Kvete Horváthovej, Andy Timkovej a k Jarovi Bučekovi v relácii Doma s Markízou. Mojou moderátorskou partnerkou sa stala Andy. Bola to úžasná škola života. Živé vysielanie má svoje čaro a mal som ho veľmi rád. Samozrejme, práve počas neho má moderátor „šancu“ urobiť chybu, ktorá sa už nedá vrátiť späť, na dúfam, že ja som ich veľa neurobil.

Dlho ste sa tam však neohriali…

Nie, pretože po štyroch mesiacoch sa vedenie televízie rozhodlo, že Doma s Markízou bude moderovať opäť jeden moderátor. A tak z tých štyroch, ktorých si na začiatku kastingu vybrali, som nakoniec zostal v televízii iba ja a Martina Horná, teraz Mečiarová, a obom nám ponúkli Teleráno. To už som vedel, že odmietnuť nemôžem, lebo ďalšia ponuka nepríde. Poradil som sa s pánom Hubom a pani Vášáryovou, ktorí ma vtedy učili na VŠMU, či by mi to povolili. Povedali mi, že ak to nenaruší moje štúdium, nemajú s tým problém.

Neodhovárali vás od moderovania s tým, že je to začiatok konca herectva?

Áno, zažil som aj také situácie. No oni dvaja určite nie. Vtedy skôr panoval všeobecný názor, že herec, ktorý je v televízii aj ako moderátor, asi nevie dobre hrať. Nesúhlasím s tým. Nie každý herec totiž môže byť moderátorom, o čom sme sa veľakrát presvedčili. A platí to aj opačne. Myslím si, že keď chcete byť moderátorom, musíte to mať v sebe. Musíte mať v sebe prirodzenosť, slovnú zásobu a, samozrejme, musíte sa vzdelávať a byť inteligentný. Pred kamerou je totiž hlúposť oveľa výraznejšia. Pekná, ale prázdna tvárička nestačí a, žiaľ, to teraz vidíme veľmi často. Dnes veľa moderátorov nevie pracovať s hlasom, nevedia, čo je spisovná slovenčina, spodobovanie a podobne. Veľmi si vážim svojich pedagógov na vysokej škole, ktorí ma učili správne sa vyjadrovať. Dostal som tú šancu a som za ňu vďačný. Aj zo stránky prirodzenosti mi dala VŠMU veľmi veľa, pretože nie je nič horšie ako afekt. Či už u herca, alebo u moderátora.

Možno trošku krivdíte mladým, lebo nespisovné výrazy, čechizmy či spievanie sú, žiaľ, časté aj u vašich starších kolegov.

Áno, je to pravda. Aj mne sa občas podarí urobiť chybu, veď to je normálne. No niekedy mi je ľúto, keď počujem a vidím svojich kolegov, ktorí ani po mnohých rokoch pôsobenia v médiách netušia, že rozprávajú nespisovne. Dnešní mladí moderátori maju veľkú výhodu, lebo pre nich je už angličtina pomaly „domáci“ jazyk, no nesmú zabúdať na to, že stále žijeme na Slovensku. Ale našťastie to už pochopili aj kompetentní v televíziách a opäť, tak ako na začiatku, sa začalo s moderátormi pracovať na ich výraze a spisovnosti.

Keď ste končili vysokú školu, boli ste už mediálne známy a na rozdiel od svojich spolužiakov, a bojím sa povedať, že aj profesorov, ste zarábali oveľa viac. Nedali vám to, ako sa hovorí, vyžrať?

Keď som stretol kolegov v dabingu, občas mali poznámky typu: No čo, ty hviezda, ty musíš mať peňazí, čo? A boli to možno práve tí, ktorí veľmi túžili byť na obrazovke, lenže televíznych hereckých príležitostí vtedy nebolo. Áno, zmenil sa mi štandard, zarábal som slušné peniaze, ale to pre mňa nikdy nebolo najdôležitejšie. Nakoniec, posledné mesiace som vôbec nemohol vyskakovať a nemyslím si, že preto som bol menej šťastný.

Mnohí sa vám vysmievali, keď ste moderovali Zlaté vajce, hovorili, že je to trápna relácia a že ste to vzali iba pre peniaze…

V prvom rade musím povedať, že som žiadnu províziu z predaja žrebov nemal, čo si niektorí zrejme mysleli. Mal som fixný plat za moderovanie a bol som spokojný. A takisto som každému hovoril, nech si to osobne vyskúša, ak si myslí, že je jednoduché moderovať takúto reláciu. Videli by, aké je náročné pracovať s bežnými ľuďmi, ktorí boli prvýkrát pred kamerou a boli poriadne vystresovaní. Bol som veľakrát nielen ako moderátor, ale aj ako psychológ. No miloval som túto prácu. Tí ľudia mi dávali veľkú silu a satisfakciu za to, čo robím. Často mi povedali, že si žreby kúpili iba pre to, aby ma videli naživo. Nosili mi rôzne milé darčeky, domáce syry, vajíčka, obrusy... Krásne obdobie to bolo!

Bruchala v súťažnej šou Zlatý dážď.
Foto: TV Markíza

Úspech sa na Slovensku neodpúšťa, pocítili ste to aj v televízii?

Nuž občas sa to stalo. V rokoch 2004 a 2005 som získal cenu TOM v kategórii najobľúbenejší moderátor. Dovtedy to vždy získal iba niekto z Televíznych novín... Mne sa to podarilo ako moderátorovi Telerána, respektíve Zlatého vajca. Bolo tak trochu komické zažiť situáciu, keď mi pri druhom TOM-ovi istý vysokopostavený človek v Markíze povedal: „Hm, vy máte dvoch TOM-ov, ja iba jedného...

Je to ten človek, ktorý si vás zavolal neskôr ako šéf na koberček pre to, že ste mali na sebe v Teleráne džínsy?

Je to jedno, kto to bol. No pre tie džínsy som prišiel o celoročné odmeny. Jednoducho si niekto z pozície moci potreboval niečo dokázať… Pre mňa sú to už malichernosti a nikomu neželám nič zlé. Ani jemu.

Na Pavla Ruska, ktorý tieto zvláštne opatrenia zaviedol, však všetci spomínajú, paradoxne, veľmi dobre. Pracovne starí moderátori hovoria, že bol aj poriadok, aj zábava.

Aj ja na neho spomínam v dobrom. Boli sme vtedy nová televízia a ja chápem, že Rusko chcel, aby moderátori pôsobili seriózne, nie ako vagabundi z ulice. A naozaj to bolo skvelé obdobie. Tvorivá kamarátska atmosféra, ľudia si navzájom vážili jeden druhého. Vtedy sa nemohlo stať, aby som napríklad išiel po chodbe a nepozdravil staršieho kolegu, čo je teraz, žiaľ, bežné. Aj mne sa raz, keď som nastúpil do televízie, stalo, že som nechtiac nepozdravil paniu z manažmentu, lebo som ju nepoznal. Potom som zistil, že sa to riešilo, tak som išiel za ňou, predstavil sa, zoznámil sa a ospravedlnil. Zobrala to s úsmevom.

Prečo podľa vás mal Rusko taký nos na osobnosti? Od jeho odchodu totiž do Markízy žiadne nepribudli.

Viete, že sa nad tým takisto často zamýšľam? Jednoducho, mal na to talent. Pán Rusko mal naozaj nos na ľudí, ktorí mali vyžarovanie. Odkedy tam totiž nie je, prišli nové tváre, ktoré sú už vlastne staré tváre, no pre mňa nemajú žiadnu iskru. Môže to byť naozaj pekná tvárička, ale nič viac. A to je problém. Divák si potom nemá prečo vytvoriť vzťah k takej osobe ani k programu a v konečnom dôsledku ani k televízii.

Pre viacerých moderátorov je vrcholom televízne spravodajstvo, vy ste nikdy nemali ambíciu dostať sa tam?

Nie, nikdy to nebola moja méta. Ja som väčšmi inklinoval k zábavným programom. Aj v Teleráne som sa snažil robit zábavu, lebo si myslím, že ten, kto si ráno zapne televízor, potrebuje pozitívnu energiu a dobrú náladu. Azda sa mi to občas podarilo. Vidíte, nakoniec som skončil vo veľmi serióznej relácii, akou bol Reflex. Ale bola to pre mňa rovnako úžasná príležitosť a škola, za ktorú ďakujem. A veľakrát som mal pri nej slzy na krajíčku… No mojou ambíciou nikdy nebolo byť slávny. Veď povedzme si úprimne, byť slávny na Slovensku je dosť komické, keď vezmeme do úvahy počet obyvateľov a veľkosť krajiny v porovnaní s celým svetom...

Nepociťovali ste už po ôsmich rokoch v Reflexe stereotyp?

V každej práci sa po dlhšom čase prejaví istý druh stereotypu, čo je úplne prirodzené. Reflex sa však vyvíjal aj z obsahovej stránky a prispôsoboval sa záujmom divákov. Viete však, čo je paradox? Hoci sa všetci sťažujú, že nepotrebujú sledovať iba tragické a smutné príbehy, práve tie sú najsledovanejšie…

Bruchala s už bývalou kolegyňou Martinou Mečiarovou
Foto: TV Markíza

Televíziu Markíza opúšťate po trinástich rokoch. Prečo?

Lebo som potreboval zmenu. Cítil som to tak. V Markíze sa veľa vecí zmenilo a už dávno nie je tou Markízou, akou bola. Je to na jednej strane prirodzený proces, keďže všetko naokolo sa mení, no isté veci by podľa mňa mali zostať. A to je napríklad slušnosť a vďaka.

Prekážal vám nový majiteľ?

Absolútne nie. Mne pán Settele vôbec neprekáža, práve naopak. On s mojím rozhodnutím odísť z Markízy nijako nesúvisí. Je to veľký profesionál a má veľké skúsenosti s fungovaním televízií v Európe. No začali mu odchádzať dôležité kľúčové tváre a pre vedenie Markízy by to malo byť veľkým ponaučením, aby si uvedomili, či majú správnu politiku váženia si ľudí vo firme. To bol totiž jeden z hlavných dôvodov, prečo som začal uvažovať o tom, že nemusím byť doživotne len tvárou Markízy. Na televíziu, ktorá mi dala pred rokmi príležitosť, nebudem nikdy nadávať, ale som dospelý človek a mám istý názor na veci. Vidím, čo sa zmenilo, a vidím, že nie všetko je správne...

Povedzte konkrétne.

Nechcem to veľmi rozoberať. Nie je to v mojej kompetencii. Isté veci sa vo mne zbierali. Napríklad som si všímal, že niektorých mojich kolegov televízia prezentuje stále, mňa minimálne. Niekto je nonstop v každom džingli Markízy, ja roky nie. Na jednej strane vám vedenie televízie hovorí, aká ste ich top tvár, na druhej strane to nijako nepociťujete...

Človeka je asi možné motivovať v práci dvomi spôsobmi: pracovným postupom alebo peniazmi. Vyššie ste nepostupovali, zvyšoval sa vám rokmi aspoň plat?

Je to veľmi smutné, ale po toľkých rokoch v Markíze som, žiaľ, zažil aj zníženie platu.

O vás je známe, že ste nikdy nekávičkovali s nadriadenými tak ako niektorí vaši kolegovia. Nevyčítali ste si možno niekedy, že to je ten problém, prečo sa neposúvate?

Nie. Stále si totiž myslím, že profesionalita by mala byť najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní, kto aký pracovný post získa. Možno som naivný, no verím, že môj postoj je správny a nikdy ho nezmením. A ak niekto dokáže vďaka zištnému priateľstvu získať lukratívne miesto, nech ho má, čas ukáže, či si to aj zaslúži, a hlavne divák rozhodne, či konkrétny program má správneho moderátora alebo nie.

Dlho ste asi neuvažovali, keď prišla nová ponuka z JOJ-ky?

Už asi rok som naozaj vážne rozmýšľal o odchode z Markízy. S blízkymi ľuďmi som sa o tom rozprával a odrazu prišiel z JOJ-ky telefonát s ponukou. Úprimne však priznávam, že som mal v hlave aj iné možnosti, čo by som chcel robiť, a vôbec sa netýkali práce na obrazovke.

Ste skúsený moderátor, no predsa len, necítite opäť strach? Nová televízia, nová relácia, všetci majú veľké očakávania…

Aj ja mám veľké očakávania. A verím, že všetko dobre dopadne a budem môcť pri ďalšom našom rozhovore povedať, že to bol správny krok v mojom živote. Za trinásť rokov v Markíze som získal veľké skúsenosti, viem, aké sú moje silné stránky, ale poznám aj slabšie, na ktorých musím pracovať. Určite by som však toto pre mňa radikálne rozhodnutie neurobil, keby som o tom dôkladne neuvažoval.

Marianna Ďurianová a Pavel Bruchala: Bude z nich nový moderátorský pár?

Máte rád nové začiatky?

Milujem ich. Každý nový začiatok je pre mňa výzva. A keď sa ma teraz opýtate, prečo som potom zostával tak dlho na jednom mieste, mám na to jednoduchú odpoveď. Mal som rád Markízu, prácu v nej, aj ľudí, s ktorými som spolupracoval. S mnohými zostanem v kontakte aj po odchode do Televízie JOJ. Veď trinásť rokov nemôžete len tak vymazať zo svojho života. A ani to nechcem.

Hovorí sa, že JOJ-ka vám dala výbornú finančnú ponuku, preto ste ani sekundu neváhali. Je to pravda?

Pravda je, že keď prišla ponuka z JOJ-ky, v tom čase som mal naozaj vnútorne pocit, že v Markíze už nevydržím ani sekundu a chcem odísť. A to, že ma dostala nielen zaujímavá ponuka z pracovnej stránky, ale aj peniaze, je fakt. Nebuďme naivní...

Je pravda, že stojíte aj za odchodom Marianny Ďurianovej do JOJ-ky?

To je absolútny nezmysel. Nevedel som, že rokuje s televíziou a ani ona nevedela o mne. Keď vyšlo v novinách, že odchádzam, zavolala mi a až vtedy mi povedala, že sa možno uvidíme...

O kamarátke Ďurianovej nevedel, že mieri do Jojky tiež.
Foto: Archív

Keď sme si dohodovali tento rozhovor, hneď v úvode ste mi povedali, že Markízu nebudete nikdy ohovárať a že sa môžeme baviť iba o tom, čo vám televízia dala a čo vám vzala. Takže otázka na záver, čo vám teda dala a čo vzala?

Dala mi príležitosť a skúsenosti a vzala mi isté ilúzie... Ale za oboje ďakujem.