Reklama

Otto Weiter baví národ: Nie som repeťák, ale rocker!

Plejboy: Za miláčika žien  ho pasoval Ivan Krajíček.

Zdroj: Archív

Reklama

Rozhodol sa dať veci „na pravú mieru“. Keď sa povie meno Otto Weiter, mnohým sa automaticky vybaví spevácka súťaž Repete. Niekdajší dlhovlasý lámač ženských sŕdc sa však oveľa radšej prezentuje ako tvrdý metalista.

Otto Weiter zostane pre mnohých ako ten, čo nemá auto ani motorku a dievča naňho čaká v Prešporku. Toto však zďaleka nie je jediná poloha. O tom, že Otto pozná aj rockerský život, porozprával v rozhovore pre denník Plus JEDEN DEŇ.

Čo hovoríte na to, že vás škatuľkujú za Repeťáka?
Jednoducho na Slovensku je to tak, že keď sa niekde ukážete a chvíľu tam pôsobíte, ľudia vás hneď zaškatuľkujú. A ja som celý život a de facto doteraz aj rocker, ja spievam rockerské pesničky a začínal som dokonca ako country. Takže to srdiečko mám skôr rockerské, temperamentnejšie, než je ten klasický repete štýl. A naviac, ja som úplne iná generácia, ako bola generácia tých klasických repeťákov, čo bola 10 - 15 rokov predo mnou. Ja som bol vlastne najmladší, keď sa to dá takto nazvať "repeťák" . Aj z toho dôvodu ma nebaví to zaškatuľkovávanie do nejakej pozície.

Aj na koncertoch hráte rockové veci?
Na mojich koncertoch je polovica vecí rockovejšieho charakteru a ľudia spievajú so mnou a je to super.

Vadí vám nálepka repeťák?
Ja nemám nič voči Repete. Naopak! Ivan Krajíček bol fantastický človek, aký už bohužiaľ dlho na Slovensku nebude. Boli sme veľkí kamaráti. Ale je to tak, ľudia ma berú, že Nemám auto, nemám motorku, bum ho, Repete. To sa už stalo na Slovensku žánrom, čo je totálny nezmysel. Repete je stredný prúd, je to klasické pop-music ako také, len u nás sa tomu hovorí Repete.

Otto Weiter - Nemám auto, nemám motorku

Vy ste boli aj pasovaný za playboya. Ako sa na to dnes pozeráte?
Áno, začal s tým Ivan Krajíček, že miláčik žien. A to je presne to, čo som už povedal, že ja som bol naozaj najmladší zo všetkých tých hlúpo povedané "repeťákov". Mne sa to aj blbo vyslovuje, to je taká blbosť! Boli to pesničky stredného prúdu a iba Ivan dal tomu názov Repete. A ja som bol naozaj taký ten mlaďoch, tak Ivan ma vtedy pasoval (to si veľmi dobre pamätám a ostalo mi to až doteraz) za playboya a miláčika žien, čo na druhej strane "bola aj pravda".

On to povedal na desiatkach koncertov. Ale bola pravda aj to, že ženy vtedy urobili rekord na moju pesničku, ktorý dodnes nikto nikde neprekonal. Je to až neuveriteľné, koľko hlasov som vtedy dostal. To boli poctivé hlasy, žiadne smsky ani internet, že si decká naesemeskujú 40 hlasov na jeden telefón. To museli ľudia zobrať list, napísať moje meno, napísať pesničku, ísť na poštu a poslať to. A ja som vtedy dostal rekord, ktorý nikto neprekonal, v žiadnej televízii. To bolo 380 000 hlasov.

O akú pesničku išlo?
To bola pesnička Plavovláska. Vtedy mi volal Ivan so smiechom, že čo si urobil? My nemáme kam dávať tie hlasy, máme vrecia hlasov, ktoré si dostal. Plavovlásku kedysi spieval Duško Grúň. Ja som Plavovlásku prebudil a pesnička sa stala hitom. Dušan stále na koncertoch hovoril, že s Weiterom je to hrozné. Nielenže je to miláčik žien, ale s Ivanom sa dohodli a pretiahol mi aj moju Plavovlásku. (smiech)

Čítajte viac:

A ešte si spomínate na svoj rockerský život?
Ježiši Kriste, jasné, že áno! Bol veľmi bohatý! A to málokto vie, vážení, pozor! Ja som mal kapelu a aj mám Makar Čudra a doteraz sme najuznávanejšia metalová rocková kapela na Slovensku. V roku 1991 sme vyhrali aj pesničku roka, volala sa Strigy na sabat. To si revali decká všade na ulici, presne ako dnes na Nemám auto, nemám motorku. To bola veľká paľba. S chalanmi sme sa dali opäť dokopy asi pred dvoma rokmi a odpálili sme niekoľko vážnych koncertov po Slovensku. Len nemám na to už toľko času. Ale rocková dušička vo mne stále je.

Makar Čudra a pieseň Žobrák

Akým žánrom ste začínali?
Ja som aj ako rocker začínal. Dosť dlho som vystupoval s jednou známou rockovou kapelou Prototyp, ktorá mala v 80. rokoch zakázané hrať v kultúrnych domoch. My sme mohli hrať iba vonku, pretože na nás chodili vlaky ľudí. To bol ošiaľ. Potom neskôr som začal hrávať s nitrianskou skupinou If, s ktorou sme zasa mali narvaté kulturáky. Keď som odišiel, tak sa to rozpadlo.

Viedli ste aj typický rockový život?
Myslíte chľast a baby? (smiech) No tak ja tým, že som celý život športoval, tak som priveľmi neholdoval alkoholu, ale musel som niekedy zachrániť reputáciu. Bol som slobodný, holá duša. (smiech)