Nacistický zabijak, BEŠTIA Mengele: Dvojičky PITVAL ZAŽIVA a ZOŠÍVAL ICH chrbátmi K SEBE!

Mengele sa narodil v roku 1911 v Nemecku. Bol to nadaný a inteligentný študent, ktorý po maturite vyštudoval medicínu a získal doktorát. Neskôr pracoval pre jednotky SS, ktoré boli súčasťou Hitlerovej strany NSDAP. Keď v roku 1943 nastúpil ako táborový lekár do Osvienčimu, profesor Verscheuuer, ktorý tiež s nadšením študoval eugeniku, zasponzoroval Mengelemu vybavenie na pokusy a patologické laboratórium. Tieto experimenty mali byť určené hlavne na skúmanie dvojčiat, detí a pre ľudí s nejakou vzrastovou chorobou, ako sú napríklad liliputáni alebo hrbáči. Jeho hlavným cieľom však bolo vynájsť metódu, ako geneticky „vytvoriť“ čistokrvných árijcov. Paradoxom je, že Mengele bral Rómov a Židov ako menejcennú rasu, pričom on sám vzhľadom pripomínal skôr Róma než árijca, za ktorého sa on sám považoval.

Jeho pôsobiskom sa stal koncentračný tábor Auschwitz- Birkenau, kde získal svoju prezývku „Anjel smrti“. Po príchode do Osvienčimu mal totiž za úlohu rozdeľovať ľudí na skupiny – kto pôjde do plynovej komory, kto nastúpi na náročné práce a kto bude určený na jeho experimenty. Na smrť posielal starých ľudí, deti i tehotné ženy. Za celé svoje pôsobenie v Osvienčime poslal Mengele do komory okolo 400 tisíc ľudí. 

Pokračovanie na ďalšej strane

Jednou z prvých úloh vo funkcii hlavného lekára bolo vynájdenie systému na hromadnú sterilizáciu. Mužov sa pokúšal pripraviť o plodnosť pomocou röntgenum. Ženy boli na tom ešte horšie. Za živa im vyberal vajíčka z vaječníkov na experimentálne účely. Mengeleho ďalšie experimenty boli neľudské zverstvá, ktoré nemajú s vedou absolútne nič spoločné. Mengele si totiž myslel, že dokáže zmeniť farbu očí detí tým, že im do očí vstrekne chemikálie. Bol to on, kto začal šíriť myšlienku o existencii „dokonalého Nemca”. Chcel  pomocou pigmentu farbiť dúhovky na modro. Po 36 neúspešných pokusoch, pri ktorých deti utrpeli rôzne infekcie, zažívali bolesti a niektoré dokonca úplne oslepli, ich Mengele ihneď poslal do plynovej komory, lebo boli preňho už zbytočné.

Onedlho začali prebiehať Mengeleho vytúžené pokusy na dvojčatách. Prísne dbal na to, aby mali pohodlie, boli v dobrej kondícii a výživnú stravu, aby boli pripravené na najvýznamnejšiu časť pokusu. Všetky dvojičky zhromažďovali v tábore F v baraku číslo 14, ktorý prezývali ZOO. Takýmto spôsobom pripravil Mengele o život viac ako 3000 dvojičiek. Povahovo pripomínal Mengele schizofrenika. V jeden deň priniesol deťom čokoládu a cukríky. Na ďalší deň zobral dieťa s krivicou a prišil ho na chrbát iného zdravého dieťaťa. Denodenne sa po celom tábore ozýval detský plač. Deti, ktoré trpeli na akné, sa snažil liečiť. Ak sa mu podarilo niektorému uľaviť, ihneď ho poslal do plynovej komory. Medzi jeho zvrátené pokusy patrilo aj to, že odobral krv jednému dvojčaťu a pomocou transfúzie ju dal druhému. Chcel vidieť, či sa tým na druhom dvojčati čokoľvek zmení. Mnoho dvojčiat takýmto spôsobom zabil, pretože im odobral príliš veľké množstvo krvi. Ak prežili, neskôr ich zabíjal smrtiacimi injekciami fenolu, Evipalu, benzínu, chloroformu a vzduchu do krvného obehu, predovšetkým však do komory srdcovej. 

Pokračovanie na ďalšej strane

Mengele chcel vedieť aj to, či sú dvojčatá schopné prežiť jedno bez druhého. Zámerne ich rozdelil, aby videl, ktoré vydrží v izolácii dlhšie. Zamkol ich do oddelených miestností bez toho, aby im ktokoľvek mohol robiť spoločnosť a čakal. Potom to začalo dospelými ženami dvojičkami, ktoré nútil k pohlavnému styku s mužskými dvojičkami, aby zistil aká veľká pravdepodobnosť je, že sa narodia opäť dvojičky. Väzni tak boli nútení k incestu. Alebo niekedy medzi dvojičkami opačného pohlavia len vymieňal krv, aby zistil, ako bude mužská krv reagovať v ženskom tele a naopak. Výsledkom boli bolesti hlavy a veľké horúčky. Horšie veci však vykonával na deťoch. Zámerne nakazil obidve dvojčatá nejakou chorobu, napríklad týfusom a sledoval, ako ktoré dvojča reaguje a či sú ich reakcie rovnaké. Akonáhle jedno z dvojčiat zomrelo, okamžite zabil aj druhé, aby ich mohol pitvať naraz. Dvojčatá Mengeleho mimoriadne fascinovali. Chcel preskúmať každý jeden aspekt ich existencie. Bol známy tým, že si často vybral dvojčatá, uložil ich na operačný stôl a vpichol im do srdca chloroform, čo ich okamžite zabilo. Potom im odstraňoval končatiny a orgány, aby ich mohol preštudovať. Na jednom z dvojčiat dokonca vykonal operáciu na zmenu pohlavia. Chcel vedieť, či by sa dvojčatá správali inak, keby boli rovnakého, alebo rôzneho pohlavia.

Tito a Nino boli chlapčenské dvojčatá, Mengeleho obľúbenci. Z týchto chlapcov sa pokúšal zošiť siamské dvojčatá. Boli k sebe prišití cez chrbát až k dlaniam, celé dni plakali od bolesti. Tento pokus sa nepodaril a spôsobil vážne infekcie oboch detí, u ktorých bolo cítiť zápach gangrény. Nakoniec zomreli. Iné dvojčatá sa pokúšal spojiť zošitím tepien, bohužiaľ onedlho na následky rôznych infekcií takisto podľahli. Ďalšie jeho zverstvá vykonával na tehotných ženách. Údajne sa dokonca jednej žene postavil na brucho a čakal kým sa vypudí plod. Ruth Eliasová, jedna z jeho tehotných pacientiek tvrdila, že Mengele bol k nej vždy zdvorilý, až kým sa jej nenarodilo dieťa. Hneď po pôrode jej nechal obviazať prsia, aby nemohla kojiť. Chcel zistiť ako dlho vydrží novorodenec bez materského mlieka. Dieťa stále plakalo, kričalo, až o pár hodín zmodralo a nebolo už životaschopné. 

Pokračovanie na ďalšej strane

Medzi nahoršie skutky, ktoré Mengele urobil, nepochybne patrí upálenie detí v kamiónoch. Mengele zozbieral viac ako 300 detí do veku päť rokov a všetky zavrel do kamiónov. Autá usporiadali do kruhu a v strede založili oheň. Postupne všetky zhoreli zaživa. Každé, ktoré sa pokúsilo utiecť, bili palicou a vrátili naspäť. Zaujímavosťou je, že Mengele tieto otrasné scény, pri ktorých zomieralo niekoľko stoviek detí, vždy pozoroval.

K ďalším zvráteným pokusom Mengeleho patrila snaha o zmenu tvaru ľudských orgánov. Tie ľuďom vybral (bez použitia narkózy), upravil ich tvar a prišil ich naspäť. Množstvo najohavnejších skutkov je zaznamenaných v jeho knihe. Píše v nej o tom, ako sa mu podarilo spôsobiť potrat, stúpaním na žalúdok tehotnej ženy či ako infikoval stovky Rómskych detí týfusom. Mengele svoj výskum posunul ďalej a zameral sa na liliputánov.

Vybral si sedemčlennú rumunskú rodinu liliputánov, ktorej zariadil lepšie bývanie a pohodlie. Bol nimi úplne fascinovaný, sám jej hovoril „Moja trpasličia rodina“. Na stovkách takýchto ďalších ľudí vykonával tie najhoršie operácie bez použitia akýchkoľvek anestetík. Rezal ich, vyberal im z tela orgány, vymieňal ich, zašíval, … A to všetko pri ich plnom vedomí. Po čase už ani nevyzerali ako ľudia. Väčšina z nich umierala v nepredstaviteľných bolestiach priamo na operačnom stole.  Jeho ďalšou obľúbenou činnosťou bolo ponáranie týchto postihnutých ľudí do vriacej vody. Pomaly zvyšoval teplotu vody a sledoval, pri akej teplote človek umiera. Ak náhodou niektorí prežili, buď ich zabili kvôli pitve, alebo ich rovno pitvali zaživa. To Mengele robil veľmi často. 

Rád skúšal odolnosť ľudského tela, najčastejšie voči elektrickému prúdu. Do ľudského tela púšťal a zvyšoval množstvo voltov a sledoval, koľko človek znesie. Malé deti, ktoré nazýval „svojimi morčiatkami“ uzatváral do tmavých stiesnených priestorov  a podával im drogy, aby neprotestovali pri operácii hlavy. Na mladých mužoch skúšal pokusy s kastrovaním, alebo so zmenou pohlavia. Odrezal im jedno, alebo oba semenníky a po fyzickej stránke sa z nich pokúšal urobiť ženy, ale po psychickej navždy ostali mužmi. Väzňov, ktorí experimenty prežili, často zanedlho zavraždili kvôli pitve. Niektorých pitval priamo zaživa.  To Mengele robil veľmi často. 

"Anjel smrti" po vojne utiekol do rodného bavorského Günzburgu. Cestou ho zadržala americká armáda, dokonca dvakrát! Skončil v zajateckom tábore, ale kvôli neporiadku v administratíve si nikto nevšimol, že bol na zozname hlavných vojnových zločincov. Po prepustení zmizol do Južnej Ameriky. Do Argentíny utiekol 20.6. 1949 na pas s falošným menom Ludwig Georg. Rodina verila v jeho nevinu a finančne ho neustále cez rôzne spojky podporovala. V roku 1958 si vzal vdovu po svojom bratovi Martu. V roku 1959 ho objavili lovci nacistov, a tak utiekol do Paraguaja. Zomrel v roku 1979, kedy sa povráva, že buď dostal infarkt, alebo pri plávaní dostal kŕč a on sa tak utopil. Stalo sa tak v brazílskom plážovom meste Bertioga. Jeho telo bolo objavené až 6. júna 1985 a vďaka DNA bol identifikovaný v roku 1992.