Muzikálová herečka Lucia Vráblicová oslávila 50-ku: Prečo nám to s manželom klape už 21 rokov?

Ako, kde a s kým ste oslávili okrúhle narodeniny?
- Keďže som trvalým darčekom mojej maminke k narodeninám, máme narodeniny v rovnaký deň, tak sme oslavovali spoločne s najbližšou rodinou v Kúpeľoch Piešťany. Samozrejme, nechýbal môj manžel, syn a zaspievala som si s accappellou Voising naživo moju obľúbenú pieseň Čerešne.

Aké máte plány na leto? Budete mať čas aj na oddych?
- Plánujeme zájsť do našej obľúbenej destinácie v Taliansku, do starobylého kúpeľného mestečka Cesenatico. Vždy tu rada strávim zopár dní, ale nie iba leňošením na pláži, ale aktívne na bicykli. Uvidíme, ako mi to dovolí moja noha po nedávnej nehode na kolobežke. Prázdniny sú pre mňa však aj pracovné, keďže niektoré divadlá nezastavili svoju prevádzku a hráme aj počas divadelných prázdnin. Okrem iného sa chcem venovať spolu s mojím hlasovým lektorom aj vzdelávaniu a zlepšovaniu v oblasti spevu. No, skrátka, je toho veľa.

Keď sa ohliadnete späť, v tom množstve činoherných aj muzikálových postáv – ktorá je pre vás naj?
- Ku každej postave si musí herec nájsť vzťah na to, aby ju stvárnil dostatočne vierohodne. Je to naše poslanie. Keby som tak neurobila, divák by na to prišiel. Predsa len, jednou z mojich najobľúbenejších postáv bola mama Lyonsová v muzikáli Pokrvní bratia. Toto predstavenie mi tak utkvelo v pamäti, že by som nemala problém zahrať ho kedykoľvek. Je to tak hlavne preto, lebo režisérom predstavenia bol pán Bednárik, ktorý dokázal herca fantasticky naviesť a vydolovať z neho maximum. Taktiež veľmi rada spomínam na postavu Bečeľovej z muzikálu Kubo. Naša „live“ hádka s vynikajúcou herečkou Táničkou Radevou patrila k highlightom predstavenia.

S manželom ste spolu dlhých 21 rokov. V dnešnej dobe, kedy sa veľa ľudí rozchádza, je to unikát. Ako si udržiavate harmonický vzťah?
- Za každým úspešným mužom hľadaj milujúcu ženu a za každou úspešnou ženou milujúceho muža.

Ako vnímate 50-ku?  Mnohé ženy sa napr. v tomto veku dávajú vylepšovať. Aký máte na to názor?  Podstúpili ste nejaký estetický zákrok?
- Ako každé iné narodeniny, ako dôvod na oslavu. Stretnutie s najbližšími, to je vždy vzácny čas v dnešnej uponáhľanej dobe. Z večera do rána sa skutočne nič nezmenilo, len už mi neťahá na 50, ale na 60. Zatiaľ nemám potrebu nejakých estetických zákrokov. Vrásky pribúdajú s časom. Pokiaľ je esteticky zákrok zo zdravotných dôvodov, alebo zo psychických, je to pochopiteľné.Teším sa na úlohy starších dám, je ich neúrekom a keby sme boli všetky mladé a krásne, kto by ich hral? Snažím sa s pokorou prijímať každú jednu vrásku a starnúť s noblesou.

Bolo herectvo vaše vytúžené povolanie odmalička?
- Samozrejme, už ako malé dieťa som v škole účinkovala v rôznych besiedkach, absolvovala som Hviezdoslavove Kubíny, Goetheho pamätníky aj Puškinove pamätníky a sprevádzala som v Základnej škole Sokolíkova, ktorá bola nemeckou výberovou školou, po izbe revolučných tradícií (smiech). Tam niekde začalo tlieť moje poslanie herečky. Prispeli k tomu aj moji starí rodičia, ktorí boli ochotníckymi hercami. Maminkina maminka dokonca písala aj básne.

Televízia, film, dabing, rozhlas, divadlo – váš herecký záber je naozaj široký. Čo je vám z toho srdcu najbližšie?
- Nedá sa presne povedať, ktorú z týchto oblastí mojej práce mám najradšej. Divadelná práca je úplne iná ako práca v dabingu, a tá sa zase nedá porovnať s prácou v rozhlase. Aj keď rozhlas je magický v tom, že sa človek musí spoľahnúť iba na svoj hlas a interpretáciu, pretože tam absentuje tzv. vizuálny smog. Jedným slovom však môžem odpovedať, že to všetko pre mňa znamená radosť!

Na ktoré predstavenia sa od septembra opäť tešíte?
- Samozrejme sa teším na všetky predstavenia, pretože už sme nejaký ten týždeň doma na divadelných prázdninách, a aj keď to niekedy tak nevyzerá, predstavenia nám hercom chýbajú. Menovite sa teším hlavne na Sex pre pokročilých s Paľom Topoľským. Veľkú radosť mám aj z predstavenia Bonviván, kde znejú nádherné piesne F. K. Veselého, detičky určite potešíme predstavením Princ Bajaja a zapletieme vrkoče v muzikáli Jánošík – to všetko na doskách Divadla Nová scéna. V divadle Gunagu sa s Viktorom Horjanom pozrieme na to, ako susedia zamykajú vchod a s pani Dačou Turzonovovou sa stretnem v predstavení Ale, ale, pani plukovníková v Divadle L+S. Neskutočne sa teším na každé predstavenie Šialených nožničiek, po ktorom nás, aj po 16 rokoch, čo toto predstavenie hráme, aj s divákmi bolia od smiechu bruchá.

O vás je známe, že veľa nahrávate aj v rozhlase a máte špeciálny vzťah k poézii...
- V Slovenskom rozhlase som stvárnila postavy v množstve hier, veľmi rada chodím načítavať poéziu a čítania na pokračovanie sú tiež mojou obľúbenou parketou. Načítala som tiež niekoľko audiokníh. Vďaka poézii som sa dostala do prekrásneho kúpeľného mestečka Poděbrady, kde sa každoročne konajú Poděbradské dny poézie, predtým Neumanove Poděbrady. Chodím tam už od čias štúdia na konzervatóriu, keď to bolo súťažne, a teraz som porotkyňou pre druhú kategóriu. Vždy sa tam stretnem s mn