Samovražda herečky Hrivnákovej (†74): Kolegyňa OPÍSALA jej POSLEDNÉ MESIACE! Vybrala si aj šaty

Informáciu o úmrtí herečky Tatiany Hrivnákovej, ktorá 25. septembra oslávila 74 rokov, oznámila na sociálnej sieti Instagram jej bývalá študentka Barbora Ďurovčíková. Manželke režiséra a choreografa Jána Ďurovčíka bola totiž kedysi pani Tatiana triednou profesorkou. „Tatiana Hrivnáková. Pani profesorka, triedna… Je mi to ľúto... R.I.P.," napísala Barbora na Instagrame. Prvotné informácie hovorili o osudnej tragickej nehode.

Nám sa podarilo zistiť, čo sa presne stalo. Ako nám prezradil náš zdroj, herečka rozhodla ukončiť svoj život dobrovoľne skokom pod vlak. Ide o prípad, ktorý sa stal v pondelok pri Železnej studienke v Bratislave, o ktorom informovala aj polícia na svojej facebookovej stránke: „Podľa doterajších informácií mala 74-ročná žena vstúpiť a následne zostať stáť na koľajisku. Rušňovodič vzhľadom k rýchlosti vlaku a krátkej vzdialenosti nedokázal zrážke zabrániť. Na mieste obhliadajúci lekár konštatoval smrť. Ďalšie okolnosti prípadu sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania."

Umelkyňa po sebe zanechala aj list na rozlúčku, ktorý pred hrozivým činom sama doniesla do školy, v ktorej vyučovala. Z jeho obsahu doslova mrazí. „Pani Hrivnáková učila na Konzervatóriu Mateja Bella. V pondelok, keď nepracovala, prišla na vrátnicu školy, kde nechala list pre pani riaditeľku. V liste bolo napísané, že ide za synom (ten pred necelými piatimi mesiacmi tragicky zahynul v zahraničí, pozn. red.). Okrem listu na rozlúčku nechala v obálke aj kľúče od bytu a presné detaily vlastného pohrebu. Svoj život napokon ukončila skokom pod vlak," prezradil nám náš zdroj.

Hrivnáková neuniesla bolestivú stratu svojho milovaného syna, ktorý tragicky prišiel o život v máji tohto roku. Slovenský diplomat Michal Hrušík zomrel pri splave rieky Una na hraniciach Bosny a Hercegoviny s Chorvátskom. „Osudným sa mu stal Balkán, jeho veľká láska, inšpirácia a vášeň, ktorý poznal tak ako málokto, a to nielen po odbornej stránke, ale vďaka svojim častým výletom objavil všetky zákutia prírodnej a kultúrnej rozmanitosti,“ napísalo vtedy slovenské veľvyslanectvo s tým, že sa s diplomatom nelúči, pretože jeho odkaz tu bude naďalej prítomný. Zároveň vyjadrilo úprimnú sústrasť rodine a priateľom.

Viac o jej trápení nám povedala jej dobrá kamarátka a kolegyňa z konzervatória profesorka Alena Michalidesová. Na konzervatóriu spolu učili 35 rokov, stretávali sa každý deň a triedy mali nad sebou. ,,Bola vynikajúca pedagogička, decká ju mali veľmi rady, veľké skoky s nimi robila, lebo javisková reč je veľmi ťažký predmet, lebo keď idete do divadla a nerozumiete, čo herec hovorí, idete preč, robila to veľmi precízne, ja som vždy hovorila, že najlepšie učí prvý ročník. Študenti si to uvedomovali v 2. a 3. ročníku a boli jej vďačné, ako ich naučila rozprávať,” povedala o kamarátke pani Michalidesová, ktorú jej strata mimoriadne zasiahla.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE >>

,,Boli sme dosť späté. Keď jej zomrel syn, tak sa zosypala, lebo nikoho iného nemala, preňho žila, uzavrela sa ešte viac. So mnou komunikovala, snažila som sa ju rozveseliť, vziať ju na výlety, párkrát do týždňa na obed, aby aspoň niečo zjedla, lebo prestala aj jesť, nemala záujem už takmer o nič. Učila v poriadku, ale bola smutná a asi vedela, čo urobí, a ja som to netušila… lebo rozprávali sme sa aj o veselých veciach, o študentoch aj z minulosti, srdečne sa smiala, keď bola so mnou, alebo asi to v nej už bolo rozhodnuté,” pokračovala s trasúcim sa hlasom profesorka Michalidesová, ktorá sa o jej pláne dozvedela v čase, keď už bolo neskoro.

,,Bola som v škole. Na vrátnici čakal list, tak sme zavolali políciu a tá ju začala hľadať. Všetko pripravila, nechala aj šaty, ktoré mám doniesť, poprosila ma, aby som vybavila pohreb, truhlu a na pohrebe aby odznela iba jedna jediná veta: ,,Milujem svojho syna Miša” a jedna pesnička, ktorá hrala aj na pohrebe jej syna, ktorý bol úžasný diplomat. Neželá si, aby na pohrebe spomínali jej životopis. Všetko okolo pohrebu mám na starosti, ale nie som v tom sama. Pomáhajú mi viacerí, hlavne Miškovi kolegovia – diplomati. Tí sa zapojili, lebo Miškovi teraz vyjde aj knižka. Jeden je v Paríži, druhý v Bruseli, tretí v Prahe, ďalší v Londýne, nechala mi kontakty, len ešte neviem, kedy bude pohreb, musím počkať na políciu, kam som všetko odovzdala. Musela som s nimi chodiť všade, aj do bytu, kde je všetko spravené tak, že si to všetko vyrátala, ona bola veľmi inteligentná, aj čo sa týka dejepisu, zemepisu, literatúry. Bola úžasná, aj ako herečka. Ja som s ňou aj hrala,” uviedla jej zrútená kamarátka.

,,Mala dve morské prasiatka, volala ich Titiská, práve ich idem nakŕmiť a odvezieme ich k rodine, ktorá si ich zoberie na starosť. Ešte aj keď žil Miško, brávali ich spolu všade, aj na chalupu. To bolo jej posledné, čo mala, kým ešte žila. Mala rada všetky živé kvety, prírodu, rada chodila na túry, hlavne so svojím synom. Kým nespravila všetko, aj závet, tak žila, a keď skončila, tak to dala na stôl. Spravila, čo spravila, musela mať strašnú odvahu, musela byť veľmi nešťastná. Ona už nemala pre koho žiť, aj Miša stratila, ale na 74 rokov, bola vitálna, energická, aj keď bola drobunká,” dodala s tým, že fotku z terajších čias nemá, pretože sa fotiť nechcela.