Moderátorka Andrea Pálffy Belányiová: Čo čaká moju dcéru po dovŕšení 18-ky! Bude to rok zmien

Stali ste sa krstnou mamou novej detskej knižky. Aké dieťa ste boli vy?
– So sestrou sme boli pokojné deti. Stále opakujem rodičom, že mali šťastie, že sme im nerobili problémy, boli sme naozaj zlaté. Žiadne šibalstvá. Naša mama mala podľa mňa nudné materstvo (smiech). Rady sme si čítali a pozerali rozprávky. Mali sme zvyk, že vždy ráno cez víkend sme počúvali platne. Doteraz na to s nostalgiou spomínam. A pamätám si, že som nemala rada tie typické detské bavlnené pančušky. Mama ma do nich musela doslova natriasť, nemala som rada, keď sa mi šmýkali. A naozaj veľmi zle sme so sestrou jedávali. Napríklad iné mäso ako kuracie sme nezjedli. A beda, keď sme náhodou na tanieri našli chrupavku alebo kožu (smiech).

Diváci vás roky poznajú z jojkárskeho spravodajstva. Okrem toho sa venujete aj niečomu inému?
– Momentálne moderujem dosť veľa akcií. Mám to veľmi rada. Nedávno som bola na úžasnej konferencii, kde boli skvelí spíkri, ktorí hovorili napríklad o budovaní značky. Vďaka týmto prácam si rozširujem obzory aj v oblastiach, ku ktorým by som sa inak asi nedostala. Človek sa tam naozaj dozvie veľmi zaujímavé veci. Najbližšie ma napríklad čaká akcia, kde budú lekárky hovoriť o tom, ako bezpečne postupovať pri estetických zákrokoch.

Spomínali ste už dávnejšie, že vás baví aj interiérový dizajn, začali ste sa ním zaoberať?
– Mám to ako hobby – doma priebežne niečo mením a kamarátke som nedávno zariaďovala byt. Baví ma to, ale, samozrejme, nebudem sa porovnávať s profíkmi, ktorí to študovali a venujú sa tomu denne.

Ako vyzerá váš pracovný deň?
– To je veľmi individuálne, pretože moje dni nie sú rovnaké. Ak mám službu v Novinách o 12, tak som v práci od cca 9.30 a končím o tretej, lebo okrem poludňajších správ na JOJ-ke ešte dovysielam na našej spravodajskej stanici JOJ24. Najviac služieb mám vo večerných Novinách, kde sa striedam s Anetou Pariškovou a Luciou Barmošovou. Vtedy chodím do práce až poobede a to znamená, že doobeda si idem zacvičiť, nakúpiť potraviny, prípadne niečo povybavovať. S kolegyňami sa vždy vieme dohodnúť na rozdelení služieb, a ak sa niečo udeje, vychádzame si v ústrety a zaskočíme za druhú... A potom sú dni, keď mám nejakú večernú akciu alebo konferenciu cez deň. A sú aj dni, ktoré mám úplne voľné, bez akejkoľvek práce. Slovom môj pracovný život nie je ani náhodou stereotypný a to mám rada.

Vaša jediná dcérka Saskia, ktorá sa narodila so zdravotným postihnutím, onedlho oslávi 18. narodeniny. Doma tak budete mať dospeláčku.
– Áno, bude mať 18 rokov. Ale je to iné... Saskia je mentálne na úrovni dieťaťa. Je to niečo, čo ani neviete popísať človeku, ktorý má zdravé dieťa. Sú to veci mimo fungovania bežného života. Na jednej strane síce bude mať 18 rokov, ale na druhej strane sa pre nás nič nemení. Ako napríklad to, že zdravé dospelé dieťa ide napríklad na vysokú školu a postupne sa úplne osamostatní... Toto pri deťoch s mentálnym postihnutím neexistuje. Saskia nemôže byť sama, takže s ňou vždy niekto je. To si ľudia neuvedomujú, že my – rodičia takýchto detí – musíme neustále riešiť logistiku. Bez ohľadu na vek.

Akú školu navštevuje?
– Chodí na špeciálnu základnú školu, na ktorej môžu byť deti až do veku 18 rokov. Potom môže ísť na niečo ako nadstavbovú školu, ktorá je pre deti so špeciálnymi potrebami. Čaká nás teda rok zmien. Dlho som nevedela, kam ju dám po základnej škole, ale našla som jej výbornú školu, takže som spokojná a máme na ďalšie tri roky pokoj. Následne prichádza do úvahy v našom prípade už len denný stacionár. Tých však nie je toľko, koľko detí ich potrebuje, takže sú plné a na umiestnenie sa čaká v poradovníkoch. Pomaly by som si teda mala urobiť prehľad a zapísať sa, aby sme o tie tri roky mali miesto.

V minulosti ste spomínali, že o dcérku sa stará aj opatrovateľka. Zmenilo sa niečo v tejto oblasti?
– Ako som hovorila, Saskia nemôže byť sama, takže keď som v práci, musím zabezpečiť, kto s ňou bude. Mám dve opatrovateľky, ktoré sa striedajú, pretože to sú ženy, ktoré majú svoju hlavnú prácu. A pomáhajú aj moji rodičia, ktorí za nami chodia často do Bratislavy.

Blížia sa najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Ako ich plánujete stráviť? Budete vo veľkom vypekať?
– Chystám sa nič nerobiť, niečo si napečieme, uvaríme, budeme pozerať rozprávky, relaxovať. Vianoce strávime štandardne, nič výnimočné. Pečiem už vyslovene len to, čo sa zje. Minulé roky som kadečo napiekla a potom to nikto nejedol, len ja som to dojedala (smiech). Už máme ustálený repertoár koláčov (smiech). Deň pred Vianocami urobíme kapustnicu, zemiakový šalát. Na Štedrý deň chystáme rybu. Takže v ten deň nemáme žiadne stresy.

Máte nejaký špeciálny vianočný zvyk?
– Rodina môjho priateľa vždy jedáva hubovú polievku, u nás to bola kapustnica, takže robíme obidve. A potom naozaj klasika – šalát a losos, nie kapor. Jedlo si treba užiť a nie babrať sa s kostičkami z kapra (smiech).

Pôsobíte, akoby ste vôbec nestarli. Ako sa zvyknete o seba starať, čo sa týka estetickej stránky?
– Ale áno, starnem a mením sa, ale nemôžem sa sťažovať. Mám dobrú genetiku, tá robí veľa. Potom záleží aj na tom, či človek fajčí, či pije alebo nie, či žije zdravo. Chodím na procedúry, ktoré vyživujú pleť, a vyše roka cvičím tvárovú gymnastiku, ktorej verím. Hoci, keď mi pred pár rokmi o tom hovorila kamarátka, som sa tomu smiala a ťukala si na čelo a tvrdila jej, že na toto ja čas nemám. No a vidíte, dobehlo ma to, už ju cvičím aj ja (smiech). Mám aj zaplatený kurz na to a sledujem na internete viaceré ženy, ktoré sa tomu venujú. Hovorím si, že ak sa mi bude zdať, že to nefunguje, vždy sa to môže dopichnúť.

Spomínate „pichnutia“… Podstúpili ste už nejaké zákroky?
– Bola som v minulosti napríklad na babybotoxe, ale mne prekážalo, keď som nevedela hýbať obočím. Som skôr zástanca procedúr, ktoré vyživujú pleť. Minulý rok som bola párkrát na novinke, ktorá prehrievaním kože aktivuje nejaké procesy, a chodím aj na mezoterapiu. No a som blázon do výživných krémov. Mám aj drahšie, aj lacnejšie. Nedávno som vyskúšala kórejský krém so slimačím slizom. Kadečo používam, objavila som jednu mikropenu, ktorá pripraví pleť na to, aby lepšie vstrebala ďalšie produkty. Ďalej používam rôzne séra. Mám toho naozaj veľa. Keby ste to u mňa doma videli… (smiech).

Aký vzťah máte k cvičeniu? Chodíte aj do fitka?
– Začala som chodiť od jari do fitka. V ideálnom týždni mám dvakrát fitko plus dvakrát pilates. Ale zase treba aj robiť, takže občas musím niektoré cvičenie vypustiť (smiech). V lete som dosť plávala, ale chlórom a soľou som si zničila vlasy. Už poznám na to jeden „trik“ od kaderníčky. Treba používať čistiace šampóny, a keď idete do bazéna alebo mora, namočte si predtým vlasy – budú napité čistou vodou a už sa ťažšie do nich dostane chlórová alebo slaná voda. Musím na to nabudúce na dovolenke myslieť, lebo pre letné plávanie ešte stále zachraňujeme a regenerujeme vlasy.

S partnerom Mirom ste už 11 rokov. V minulosti ste mi spomínali, že svadbu zatiaľ neplánujete. Stále sa držíte tohto kroku?
– Áno, nič nové v tejto oblasti. Svadbu neplánujeme. Takto nám je dobre, nebudeme si to kaziť (smiech). Dohodli sme sa, že nám to takto vyhovuje.

FOTKY BELÁNYIOVEJ S PÁLLFYM SI POZRITE V GALÉRII >>

S bývalým partnerom, exhokejistom Žigom Pálffym, s ktorým máte dcéru Saskiu, ste v kontakte?
– Samozrejme, veď máme spolu dcéru. Máme dobrý vzťah, normálne spolu komunikujeme.