Zomrel profesor Pavel Traubner. Popredný neurológ a v ostatných 30 rokoch aj významná osobnosť slovenskej židovskej komunity. ,,Včera (14. novembra), nás krátko pred polnocou navždy opustil Prof. Pavol Traubner, popredný slovenský neurológ, ale predovšetkým veľký človek a osobnosť, ktorá v posledných 30 rokoch v sebe zosobňovala ducha, JIDIŠKEIT a identitu slovenskej židovskej komunity," znel smutný oznam na facebookovskej stránke Československej židovskej televízie tachles tv.

"Pán profesor Traubner trpel roky na cukrovku, nedávno sa mu zhoršil stav. Zlyhalo mu telo. Veľmi ma táto správa zasiahla, aj keď sme to trochu už čakali. S Paľkom sme boli blízki a dlhoroční kamaráti. Osobne sme sa videli naposledy v januári tohto roku, ale v kontakte sme boli neustále. Ešte v tom januári som hovoril, kedy sa všetci takto spoločne zase stretneme. Akoby som vtedy už niečo cítil," prezradil nám jeho dlhoročný kamarát Jozef Oklamčák, ktorý nám opísal aj jeho posledný telefonát.

"Keď som s ním naposledy volal, neprejavil žiadnu bolesť, ale takýto bol vždy. Nikdy nehovoril, že sa má zle. Od manželky som vedel, že je na tom zle. Pred troma dňami sa mu zhoršil stav. Ešte pred cca troma týždňami ordinoval v jeho ambulancii na Mickiewiczovej, pod primárom neurológie Jurajom Štofkom. Bol tým známy, že stále pracoval. Celý život pomáhal ľuďom. On bol jeden z mála lekárov, ktorý dvíhal neznáme čísla. Hovoril mi: Jožo, nikdy nevieš, komu tým zachránim život. Povedal som mu, neboj sa, ešte sa dožiješ ďalšieho roku," povedal so smútkom v hlase. Ako sme sa dozvedeli v piatok, profesorovi Traubnerovi mali údajne tieto dni amputovať aj druhú nohu.

"Bol hospitalizovaný na srdcovo-cievnom oddelení. Bol na tom už zle. Prebrali ho k životu, no v noci zo štvrtka na piatok, žiaľ, zomrel. Naposledy sme boli spolu zhruba pred mesiacom. Paľo bol ťažký diabetik a nedisciplinovaný. Hovoril, že radšej si užije a dopraje, akoby si mal odopierať. Bolo to jeho rozhodnutie," prezradil nám primár neurológie Juraj Štofko. Jedna z posledných akcií, ktorej sa zúčastnil aj profesor Traubner, bol galakoncert divadla Nová scéna na Bratislavskom hrade koncom augusta.

To, že sa zdravotný stav profesora Traubnera v posledných dňoch náhle zhoršil, naznačil aj jeho priateľ - šéf Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok:  „Tento týždeň sa na mňa z kalendára díva hrdina Pavel Traubner. Všetci poznáte tohto veľkého človeka, humanistu, priateľa, lekára a univerzitného profesora. Mnohým z vás osobne pomohol. V týchto dňoch na neho silno myslite a posielajte mu svoju energiu, pretože ju veľmi potrebuje a my potrebujeme jeho. Veľa zdravia, síl a odhodlania pán profesor, ako Tebe, tak aj celej rodine,“ napísal Korčok na sociálnej sieti.

V roku 2020 zažil chvíle plné bolesti. Namiesto užívania si vianočných sviatkov vtedy prišiel o nohu. „Vzácni priatelia, 24. 12. sa stala v mojom živote obrovská tragédia, aby mi zachránili život, museli mi amputovať pravú dolnú končatinu nad kolenom, radikálne to zmenilo náš život. Napriek tomu, že mám 78 rokov, rozhodol som sa nevzdať boj vzhľadom na svoju vzácnu manželku a 3 nádherné vnúčatá a vrátiť sa do normálneho života. Prosím, držte mi palce,“ vyšiel s pravdou von utrápený Traubner, ktorý v roku 2012 priznal, že bojuje so silnou cukrovkou.

Odvtedy však začal mať neustále zdravotné ťažkosti a trápila ho už aj druhá noha. „Na ľavej nohe sa mi objavil zápal, začervenanie, takže v nemocnici mi museli rozširovať cievy na dolnej končatine. Môj stav bol ohrozený cukrovkou. Bol tam zápal kože, čo cukrovka podmieňuje, lebo znižuje odolnosť človeka,” povedal v apríli tohto roka pre Život.

Profesor sa narodil 2. mája 1941 v Ilave, v období, keď sa celou Európou valilo fašistické peklo. Mal židovských rodičov, ktorí sa hlásili k židovstvu aj počas holokaustu. Ako „preživší“ holokaustu nechcel, aby sa na rasové násilie a časy po prijatí Židovského kódexu zabudlo. Svoj príbeh vyrozprával aj v portréte z cyklu dokumentárnych filmov Gen.sk. Neprávosť druhej svetovej vojny zažil už v deň, keď sa narodil. „Prišli k nám predstavitelia gardy a robili domovú prehliadku. Do postele, v ktorej ležala moja mamička po pôrode, pichali bajonetmi, lebo hľadali zlato,” začal.

Ďalšia hrozná udalosť sa stala, keď mal len osem dní. Mama ho počas veľkej zimy niesla k lekárovi. „Stretla šéfa Hlinkovej gardy, ktorý jej odňal kožušinový fusak, ktorý som mal oblečený. Vyrval jej ho a ja som bol polonahý. Odniesol som si to so zápalom pľúc,” spomínal na kruté udalosti s tým, že Židia tento majetok mali dávno odovzdať. „A v roku 1968 som ako lekár-neurológ toho pána vyšetroval. Plnil som si Hippokratovu prísahu a pomohol som mu. Ani som mu nepripomenul, že mi bola zima,” rozprával.

JEDNA Z POSLEDNÝCH FOTIEK PÁNA PROFESORA TRAUBNERA V GALÉRII

V septembri 1944, krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania, ich navštívil ich známy policajt a Pavlovho otca varoval, aby zmizli, lebo ich naložia do vagónov do koncentračného tábora v Osvienčime. „Otecko zorganizoval konský povoz, ktorým sme sa dostali do Zliechova,” spomínal a vysvetlil, že im vtedy pomohli slušní ľudia a ukryli ich na niekoľko mesiacov do jamy v horách: „Strádali sme. Zima, strach, nedostatok jedla. Maminka mala 35 kilogramov. Žili sme v jame a pamätám si, ako ma starý otec a mama zohrievali vlastnými telami. Mal som na sebe sveter, ktorý som za 9 mesiacov nevyzliekol. Byť v jame prikrytej iba čečinou bol pocit, akoby sme navždy odchádzali do hrobu.“ V každej minúte im šlo o život a gardisti ich prenasledovali. Neskôr sa presunuli do iného bunkra, keďže hrozilo, že ich objavia. Tam už zostali do konca vojny.

,,Veľký človek odišiel dnes v noci. Zomrel pán profesor Pavel Traubner, človek, ktorý nikdy nikomu neodmietol pomoc… Pán profesor, ďakujem za všetko, nikdy na Vás nezabudnem… odpočívajte v pokoji."

,,Pán profesor, tá správa mi dnes zlomila srdce. Ďakujeme za všetko a pozdravujte tam hore."

,,Palinko Pavel Traubner zachránil a pomohol si toľkokrát, že sa ti nikto na svete nevyrovná. Najstatočnejší a najláskavejší človek. Krváca mi srdce. Rodina, prijmite moju najúprimnejšiu sústrasť. Ste mi druhou rodinou."

„Úprimnú sústrasť a rodine veľa síl. Ďakujeme za všetko, pán profesor. Boli ste osobnosť, na akú sa nezabúda.“

,,Pán profesor Pavel Traubner, je mi to nesmierne ľúto, odišiel veľmi vzácny človek s veľkým ,,Č". Boli ste ten najmilší a najochotnejší človek pripravený pomôcť vždy, keď som Vás potrebovala. Ešte raz ďakujem za to, že som vás mohla spoznať . Odpočívajte v pokoji."

„Pán profesor Pavel Traubner, náš anjel strážny. Ďakujeme za všetko a budete nám strašne chýbať. Odpočívajte v pokoji.“

„V noci zomrel prof. MUDr. Traubner. Paľko bol pre mňa ďaleko viac než len vynikajúci lekár, neurológ. Moja starká bývala v Ilave v priamom susedstve Paľkovho starého otca, uja Eckmana, od ktorého som celé detstvo na prázdninách dostával kilá dobrých cukríkov. Môj tatino boli s Paľom celoživotní “ilavskí” kamaráti. Otcovi zachránil profesor život niekoľkokrát vďaka obetavej lekárskej pomoci. V posledných rokoch sme sa stali rodinnými kamarátmi. Moja manželka Sandra spolupracuje pri vývoji svojej kozmetiky s Paľovou manželkou, vynikajúcou chemickou inžinierkou Katkou Traubnerovou, slovenskou špičkou v oblasti vývoja kozmetiky. Neprešiel mesiac, kedy by sme vo štvorici nesedeli u Traubnerovcov na byte a nedišputovali. Na fotke to vyzerá tak, že ja hovorím niečo vtipné a Paľo sa smeje. V skutočnosti opak bol pravdou. Nikdy som od nikoho nepočul toľko dobrých židovských vtipov ako od Paľa."

"Najväčšia zábava boli jeho príhody s každým, kto na Slovensku niečo znamenal. Paľo liečil všetkých prezidentov, mnohých umelcov, politikov. Lebo povedzme si rovno, každého z času na čas minimálne bolel chrbát. Paľo však nikdy neodmietol pomoc nikomu. Sediac u nich doma sa neraz stalo, že zaklopali u neho i neznámi ľudia, ktorí potrebovali pomôcť. Hovoriť by vedelo mnoho Ilavčanov, on snáď liečil celú Ilavu. V posledných rokoch, keď už kvôli amputovanej nohe nemohol chodiť na Kliniku, ordinoval doma. Lebo to bol obetavý, skutočný, pravý lekár. Taký, akých by táto krajina potrebovala viac. Paľo ordinoval do poslednej chvíle. V pondelok som mu volal, nezdvihol. Písal som, neodpísal. To sa nestávalo často. Vlastne nikdy. Nebudem tajiť, začali sme mať s mojou Sandričkou zlé tušenie. To sa v túto noc naplnilo. Odpočívaj v pokoji, Paľko. Bol si výnimočný človek, na ktorého nikdy nezabudneme. Budeš mi veľmi chýbať, vzácny “rodák”, i tak sme sa volali. Pani Katke a Tvojim dcéram vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť."

„Zomrel Prof. Pavel Traubner … Vtedy, 7. mája 2020 na Bratislavskom hrade v predvečer 75. výročia oslobodenia sme sa chvíľu rozprávali. Dojali ma jeho slová o tom, že je veľmi rád, že mi ako premiérovi záleží na ochrane slabších, starých a chorých. A bol som rád, že je šero. Povzbudzoval ma neuhnúť, bez ohľadu na nenávisť, ktorá za to určite príde. A prišla. Som rád, že raz naveky zaspím s pocitom, že som slabších, starých a chorých v ťažkých časoch neopustil, hoci by to bolo populárne.“

„Dnes nás opustil profesor Pavel Traubner. Ďakujeme za všetko, čo ste, pán profesor, počas svojej kariéry a praxe urobili pre našich pacientov a celé slovenské zdravotníctvo. Vaše poznatky a prínos zostanú navždy neoceniteľné. Česť Vašej pamiatke!“

„Paľko, budeš nám tu chýbať. Celý život si pomáhal ľudom, aj keď osud bol k tebe tvrdý, vedel si pomáhať a nezanevrel si na ľudstvo napriek krivdám holokaustu. Bol si vítaný spoločník na každej spoločenskej akcii. Ľudia sa s tebou radi rozprávali a ty si šíril vôkol seba smiech radosť a dobrú náladu. Činnosť lekára si vykonával prakticky až do konca. Milý Paľko, ďakujem ti za naše priateľstvo a za všetku tvoju obetavosť, ktorú si na poli medicíny pre nás urobil. Budeš nám veľmi, veľmi chýbať … Česť tvojej pamiatke!"

„Zasiahla nás smutná správa. Zomrel významný slovenský neurológ, rodák z Trenčianskeho kraja, profesor Pavel Traubner.
Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Česť jeho pamiatke!“

„Slovensko zasiahla smutná správa, zomrel profesor Pavel Traubner. Bolo mi cťou. Veľmi vzácny človek. Pomáhal, kde sa dalo. Na naše rozhovory nikdy nezabudnem.“

"S veľkou ľútosťou som dnes prijala správu o úmrtí profesora Pavla Traubnera. Pavel Traubner bol významným neurológom, univerzitným profesorom, dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a výraznou osobnosťou slovenského spoločenského života. Okrem toho však bol aj čestným predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR. Obdivovala som jeho pracovitosť, nezlomnosť a húževnatosť; život Pavla Traubnera bol vždy pre mňa dôkazom, že aj napriek ťažkému detstvu a nepriazni osudu je možné dosiahnuť veľké veci. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine pána profesora a jeho blízkym. Česť jeho pamiatke."

"S hlbokým zármutkom som prijala správu o odchode výnimočného človeka, neurológa svetového formátu, profesora Pavla Traubnera, ktorý mi veľmi pomohol po mojej nehode a bol mi oporou i neskôr. Bol nielen špičkovým odborníkom, ale predovšetkým ľudským a obetavým človekom, ktorý rozdával nádej tam, kde sa zdala byť stratená. Jeho ľudskosť a úprimná snaha pomáhať zostanú navždy v mojom srdci. Jeho odchod je veľkou stratou nielen pre jeho rodinu a blízkych, ale aj pre všetkých, ktorým svojím prístupom zmenil život. Úprimnú sústrasť celej jeho rodine a všetkým, ktorí ho mali radi. Pán profesor, ďakujem Vám za všetko. Odpočívajte v pokoji."