Miloval ju MEČIAR, hovorili jej slovenská VONDRÁČKOVÁ a ona zatiaľ... SMUTNÉ slová dcéry

Vďaka výbornému hlasu ju nazývali slovenskou Helenou Vondráčkovou. Žiaľ, pre komplikovanú povahu a neskoršie úzkosti i  depresie nemala šancu sa stať veľkou hviezdou. Lýdia Volejníčková zomrela pred tromi rokmi. Pred smrťou ju trápili temné myšlienky.

Jej dvorným hudobným skladateľom bol Pavel Šindler (68), ktorý má v súčasnosti vážne zdravotné problémy a žije v seniorskom centre. „Celé deväťdesiate roky Lýdii veľmi priali. Potom začala mať zdravotné problémy a pribrala. Koncertov ubudlo, niekdajší priatelia na ňu zrazu nemali čas a ona bola stratená. Keď sa od nej odsťahovala dcéra Ivanka, ktorú po rozvode vychovávala sama, stratila vôľu žiť. Ľutovala sa a zomierala naozaj utrápená,“ povedal.

Časy úspešnej televíznej hudobnej relácie Repete pod taktovkou Ivana Krajíčka v 90. rokoch si Lýdia Volejníčková naozaj užívala. Milovala  imidž amerických estrádnych hviezd z Broadwaya, flitre, dlhé okázalé róby, kožuchy. Vždy bola bezchybne a mondénne učesaná. Od mužov vyžadovala džentlmenské správanie.

Keď s kolegami z Repete jazdila na akcie HZDS, kde jej vtedy najmocnejší muž krajiny Vladimír Mečiar pobozkal ruku či pomohol do kabáta, bola v siedmom nebi.

Popri možno trochu okázalom vystupovaní mala však naozaj veľký talent a výborný hlas. Ohurovala náročnými skladbami. Diváci milovali, keď s Michalom Dočolomanským spievala hity Smoliari či Haló tam. Fanúšikovia boli vo vytržení a ona prešťastná. Nahrala dve magnetofónové kazety, z ktorých predala desaťtisíce kusov, a niekedy stihla denne aj tri vystúpenia.

Sláva spevákov z Repete časom začala upadať a Volejníčkovej život dostal prvé trhliny. Pre vážne zdravotné problémy užívala lieky, z ktorých pribrala, a so spievaním chcela skoncovať. „Nevedela, čo chce. Najprv súhlasila s vystúpením a potom na poslednú chvíľu povedala, že ju bolí hrdlo, a neprišla. Keď sa to opakovalo, samozrejme, organizátori boli pri jej mene opatrní,“ opisuje Pavel Šindler.

Lýdia Volejníčková prestala dostávať ponuky na vystúpenia, takže sa utiahla a zavrela vo veľkom byte neďaleko Slovenského rozhlasu. Zamestnala sa v galérii Mirbachovho paláca, kde ju týždenník Plus 7 DNÍ pred vyše desiatimi rokmi vypátrali „Von chodím len vtedy, keď idem do práce,“ povedala rezignovane.

Priznala nepríjemný duševný stav. „Pred rokmi som prekonala ťažkú operáciu. Na jednotke intenzívnej starostlivosti som mala dosť času prehodnotiť svoj život. Prišla som na to, že človek má veľmi veľa priateľov vtedy, keď je zdravý, úspešný a šťastný. V čase mojej popularity ma chcel každý na svojej akcii, no zrazu, ako všetko pominulo, stratili sa aj priatelia,“ vysvetlila, čo ju trápi.

Nezáujem divákov a fanúšikov, ale aj postoj  kolegov a kamarátov ju sklamal a ešte viac na ňu všetko doľahlo. „Doma som sa zotavovala, mala som dlhú chvíľu a pokúšala som sa skontaktovať s ľuďmi, ktorí ma kedysi obklopovali, no zrazu nikto nemal čas. Preto som na okolie zanevrela. Najprv som odstavila pevnú linku, neskôr i mobil. Vnucovať sa predsa nebudem. Ale neľutujem to. Aspoň som si vyselektovala, koho do života ešte vpustím a koho nie. Bola to smutná, veľmi smutná selekcia,“ povedala otvorene o svojich smutných pocitoch.

Po čase podstúpila Lýdia ďalšiu náročnú operáciu, po ktorej upadla do ešte väčších depresií. „Moji najbližší ma nahovárajú, aby som sa vrátila k spievaniu, vraj ma to psychicky vzpruží. Ale to nie. Každému hovorím, už žiaden spev, javisko, garderóby, potlesk... Nič nechcem. Viem, že si ľudia hovoria o mojej depresii, ale sú to len stavy úzkosti a samoty. Neviem tie nálady v sebe ovplyvniť,“ tvrdila.

Aj keď si Volejníčková spievanie zakázala, myseľ oklamať nedokázala. „Spomienkam na krásne časy som sa oddala do takej miery, akoby realita ani neexistovala. Naozaj neviem, čo chcem. Stratila som chuť do života,“ hlesla bezradne.

Aby vo veľkom byte nezostala sama, nasťahovala sa k nej dcéra Ivana s partnerom. Príchodom vnučky Sofie speváčka pookriala. „Vrátilo ma to do života. Mám chuť žiť, usmievať sa aj spievať,“ chválila sa nám.

S odstupom rokov sme sa dozvedeli, že Volejníčkovej nadšenie vrátiť sa na scénu sprevádzali komplikácie. „Jej duševný stav bol ako na hojdačke. Už to nikdy nebolo úplne ideálne,“ prehovorila pre PLUS 7 DNÍ speváčkina dcéra Ivana. „Keď sa mame narodila vnučka Sofia, bola chvíľu šťastná. Svetlé chvíle sa u nej striedali s horšími, ktoré ju ku koncu úplne pohltili. Bola to moja mama a navyše o mŕtvych len dobre. Ťažko sa mi o tom hovorí.“

Kedysi obletovaná speváčka nedokázala mať dobrú náladu a blízkych zahŕňala najrôznejšími výčitkami. „Neviem, z čoho mala tie stavy. Celkom určite viem, že malú ľúbila. Bola to jej Sofinka - anjeliček, svetielko, hviezdička, no ani ona sa nestala liekom na maminu boľavú dušu,“ vzdychla smutne dcéra Ivana.

Nakoniec sa s partnerom a dcérou pre napätie v domácnosti od mamy odsťahovala. Volejníčková to niesla veľmi zle a dala to dcére najavo. „Veľmi sa na mňa upla. Samozrejme, mala som ju rada, ale už sme sa potrebovali osamostatniť a žiť svoj život,“ vysvetlila Ivana.

Spojenca si Lýdia nevedela nájsť ani v šoubiznise. „Raz bol super Otík, ako hovorila Otovi Weitterovi, potom zas Jakubec,“ hovorí Ivana.

Lýdia Volejníčková zomrela ako šesťdesiatšesťročná, podľa oficiálnej lekárskej správy jej zlyhalo srdce. Pochovali ju v rodnom Lučenci pod veľkou lipou, ako si sama želala.