Matúš Kvietik v dojemných spomienkach: Aký bol dedo v súkromí! A TIETO zábery ste isto nevideli

Štefan Kvietik, rodák z Dolných Plachtiniec, bol vysoký štíhly tmavovlasý fešák, s uhrančivým pohľadom a krásnym hlbokým hlasom. Vyzeral dobre v uniforme, svedčali mu aj kroj, oblek či historický odev. Aký bol však tento herecký velikán v súkromí? Mal vôbec nejaké neduhy? O milovanom dedkovi porozprával jeho vnuk Matúš Kvietik, keď v roku 2018 spoločne prijali pozvanie do relácie Zlaté časy na STVR. „Geneticky s mojím otcom vyzeráme po mojej starej mame, dedkovej manželke. Tvárou sa viac podobám na moju starú mamu, ale talent mám od deda, takže…,“ začal Matúš.

Čo cítil, keď sa na dedka pozeral v televízii? „Je tam istá závisť, s akým materiálom mali možnosť pracovať, aké projekty robili, mám pocit, že dnes, minimálne scenáristicky, sa už také nerobia. Ale na druhej strane, vždy bolo zvláštne vidieť deda na obrazovke alebo keď sme niekam cestovali a stretli nás nejakí ľudia na pumpe, zrazu sa vytvoril kŕdeľ okolo deda a ja som ako dieťa nikdy nerozumel, že prečo? Veď to je dedo! No čo s dedom? (smiech) A až potom spätne vekom som si uvedomil, čo pre ľudí dedo znamená a ako veľmi. A keď ho ja vidím na obrazovke, je to taká kombinácia, že aha, veď dedo, ako vyzeral, keď bol mladší, ako rozprával, ako sa pohyboval, je to v niečom aj škola, ale stále to je pre mňa, že... dedo,“ pokračoval Matúš. Mal vôbec tento výnimočný herec, akým bol Štefan Kvietik, nejaký zlozvyk?

„Neviem, no... Kvietikovci majú tendenciu k alkoholizmu (smiech). Priznám sa, že ja osobne o žiadnom zlozvyku neviem. Napríklad nie sú Vianoce, aby sa nevymenili názory pri stole, ale to je celkom bežné v slovenských rodinách, ale neviem o nejakom jednom konkrétnom zlozvyku, ktorý by babku vytáčal na dedovi,“ priznal Matúš, ktorý mal s dedkom nádherný a vrúcny vzťah.
„Nikdy mi nedal žiadnu ‚výchovnú‘, ani nič podobné. Ako deti sme chodili do Harmónie a do Plachtiniec, do dedovho rodiska a pamätám si, ešte aj prastarého otca, obaja boli vždy neskutočne milí. A dedo je dodnes,“ povedal pred siedmimi rokmi a s láskou sa usmial na dedka, ktorý sedel oproti nemu.