Malachovskej dcéra Kristína: KONEČNE priznala, prečo jej krachlo manželstvo! Dôvodom bolo...

Kristína, v decembri sa prevalilo, že v manželstve prechádzate veľkou krízou. Podarilo sa vám ju zažehnať?
– Nenazvala by som to, že to je zažehnané, skôr riešime veci, rozprávame sa o tom. Sme však od seba, bývame oddelene. Relatívne pravidelne sa stretávame, sme v kontakte, ale nenazvala by som to, že sme sa k sebe vrátili, ale ani sme sa nerozviedli. Je to také hluchšie obdobie...

K čomu teda smerujete?
– Môžem povedať, že to skôr smeruje k tomu, že nebudeme spolu. Ale ani jeden z nás oficiálne nepožiadal o rozvod. Tým, že sa o veľa veciach rozprávame a sami nevieme, ako k tomu pristúpiť, tak sme ešte nespravili taký ten finálny krok, ako je žiadosť o rozvod. Opakovane som sa o Adamovi vyjadrila, že ho v živote chcem, nechcem o neho prísť, ale či dokážeme zvládnuť kamarátsku úroveň, tak to je vo hviezdach.

Nedávne Vianoce ste strávili spolu?
– Nie. Neboli sme spolu. Adam bol so svojou rodinou v Nemecku a ja som bola s mojimi rodičmi tu na Slovensku. Jeho brat a otec žijú v Nemecku. My sme boli v trojici, bolo to relatívne komorné a celkom smutné. Nebol to pre mňa ten najlepší rok. Bolo to dosť náročné. Sadli sme si traja k stolu a bola to akoby nedeľná večera, nebolo na tom nič extra vianočné. Najedli sme sa, porozprávali sme sa a potom každý išiel svojou cestou. Rodičia ostali doma a ja som išla preč.

Je to asi mimoriadne náročné, keď odrazu prídete o človeka, o ktorom ste si mysleli, že je ten pravý na celý život...
– Ja ho mám stále extrémne rada. Je to úžasný muž, no nie som si úplne istá, či si vieme nájsť k sebe cestu v tomto bode, v akom sme, je to náročné, lebo som si myslela, že on bude ten pravý alebo ja pre neho. Koniec koncov to, že sme sa vzali, svedčí o veľa veciach. Naozaj sme obaja verili, že to je ono, no okolnosti sa vyvinuli takým smerom, že sme si nevedeli k sebe nájsť cestu. Neboli sme na rovnakej vlnovej dĺžke a potom sa to začalo kaziť. On ako človek, nemôžem na neho povedať jedno krivé slovo, by pre mňa spravil prvé posledné. A ja to isté. Vždy, keď bude čokoľvek potrebovať, som tu. On to vie, alebo teda dúfam, že to vie, povedala som mu to opakovane. Len ako partneri alebo manželia sme možno veľmi náročné povahy.

Problémy medzi vami prišli zrazu alebo sa nabaľovali postupne?
– Problémy boli, to ani verejne nebudeme riešiť. Došli sme do bodu, keď boli neriešiteľné a viac-menej sme to tak nechali s tým, že uvidíme, či sa veci zmenia alebo zlepšia.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE >>

Ako presne dlho ste od seba?
– Sama bývam od 1. novembra a viac-menej od leta sme boli na tom zle. Nie je to čerstvé, bolo to postupné a boli to veľmi náročné chvíle, noci, dni. Stále to je veľmi náročné! Zakaždým, keď sa s ním stretnem, plačem. Stále sa máme radi, aj sa budeme mať radi. Nie sme voči sebe zatrpknutí, nemáme voči sebe nenávisť, práveže naopak. My sme sa ako ľudia nesklamali, možno ako partneri nie sme pre seba stvorení. To nie je o tom, že on by bol zlý človek alebo spravil niečo zlé, to vôbec nie. A dúfam, že ani on mňa tak nevníma. Možno ja nie som pre neho vhodná partnerka a ani on pre mňa. Situácia sa vyvinula tak, že to nevieme skĺbiť.

Možno lepšie pre vás oboch, že problémy prišli teraz a nie napr. o 5 rokov, keby ste mali už spolu dieťa...
– Áno, určite je to lepšie teraz, keď nemáme deti. A toto je možno jedna z vecí, ktorá prispela k tomu celému. Asi nie je žiadne tajomstvo, že on by deti veľmi chcel a ja som sa tak ešte nevidela. V stave, v akom som teraz, to ani nevidím. Povedala som mu, že chápem, že chce deti, ale ja aktuálne nie som na tej vlnovej dĺžke a neviem mu to splniť. Toto jednoznačne beriem na seba, lebo on ich vyslovene chcel a ja som to jednoducho nedala. Bavili sme sa o tom niekoľkokrát. Viem povedať, že on musí mať deti, on bude veľmi dobrý otec. Či už so mnou, alebo s niekým iným, prajem mu všetko šťastie sveta. Myslím si, že pre neho tým šťastím budú deti.

Teraz čakáte, kto z vás prvý podá žiadosť o rozvod? To môže trvať napr. aj rok, nie?
– Áno, môže. Je možné, že to bude trvať aj rok, nevylučujem to, nemám pocit, že by sme sa museli niekam ponáhľať. Veľmi nerada sa ponáhľam v životných rozhodnutiach. Veľa sa rozprávame, ostávame v kontakte, vidíme sa asi raz za dva týždne, čo je relatívne dosť. Podporujem ho, keď sa mu pracovne zadarí, napíšeme si. Nie je tam žiadny element nenávisti! A áno, v podstate je to teraz medzi nami také hluché, že ani jeden z nás o to nepožiadal.

Raz to však musí prísť...
– Áno, raz to príde do toho bodu, keď si jeden z nás povie, že okej, už to nedávam. Máme veľa vecí nevyrovnaných, riešime byt v podnájme. Potrebujeme to vyriešiť a potom sa uvidí, čo a ako. Ale hovorím, nie som ten typ, čo to teraz chce uponáhľať, možno niekto povie, že sme sa ponáhľali, že sme sa skoro brali. Boli sme spolu od 16 rokov, je moja prvá láska. Boli sme spolu tri roky, potom sme sa rozišli na päť rokov, a potom sme sa znova dali dokopy. To bola lovestory ako delo! On si zatiaľ urobil kariéru – hral volejbal, prvú bundesligu mužov v Nemecku. Zvykla som si na jeho štýl života, potom sme sa vrátili na Slovensko, kde začínal úplne od nuly. A vypracoval sa, držím mu palce. Teraz spolupracuje s tenistom Alexandrom Molčanom, je to jeho zverenec, venuje sa mentálnemu koučingu. Som na neho hrdá a vždy tu pre neho budem, pokiaľ bude o to stáť. Sú však veci, ktoré partnersky nevieme dať dokopy. Ale v konečnom dôsledku, všetko zlé je na niečo dobré.