Ľuboš Sarnovský OTVORENE o súkromí aj vzťahoch v Jojke: SPOLOČNÁ MINULOSŤ s Belányiovou!

Slovensko má za sebou ťažké korona obdobie. Ako ste vnímali pandémiu vy?
V prvej fáze strach z nepoznaného, ale skvelé je, že sme to tak nejako disciplinovane zvládli. A prikláňam sa k tým, ktorí tvrdia, že nás táto epidémia mala čosi naučiť...

Mnohí odporúčajú dovolenku na Slovensku. Kam plánujete toto leto vyraziť?
Podobne sme uvažovali aj my, toto je rok, keď dovolenka pri mori nie je to, čoho by sme sa nevedeli vzdať.

Máte na Slovensku nejaké miesta, ktoré by ste ľuďom odporučili?
Kamkoľvek sa vyberiete, vyhnite sa masovým podujatiam... ak zamierite napríklad na východ, zastavte sa v Prešove, ak sú vám blízke kone, ubytujte sa v prekrásnom penzióne Zwicker a na raňajky si vyberte famózne benediktínske vajce s hriankami, pozrite si múzeum soli, prejdite sa podvečer po pešej zóne, zájdite si na Kalváriu, nádherné miesto s atmosférou a výhľadom na mesto, inak krásny výhľad na historické centrum ponúka aj veža v Kostole sv. Mikuláša, zažite jeden z koncertov IMT Smile v mestskom amfiteátri, v letných horúčavách zájdite na Delňu - je tam letné kúpalisko aj menší akvapark.

Pokračovanie na ďalšej strane:

Ľudia vás vnímajú ako vždy elegantného moderátora. Máte však možno nejaké netradičné hobby alebo nejaké tajomstvo zo súkromia, ktoré by mnohých prekvapilo?
Ja niekedy prekvapím aj sám seba, chápem, že ma ľudia vnímajú ako konzervatívneho človeka. Viem stráviť celé hodiny
s rastlinkami v záhrade, rád jazdím na bicykli okolo Dunaja, som projektový konzultant a manažér, spájam ľudí do skvelých projektov a veľmi intenzívne sa venujem rozvoju florbalu na Slovensku.

Tvárou JOJ-ky ste už dlhé roky. Keby ste neboli moderátorom, čomu inému by ste sa chceli venovať?
Mám manažérsku povahu, pracoval som 10 rokov v nadácii, dnes vytváram projekty a nové tímy, spájam ľudí a firmy, vytváram uveriteľné obchodné a marketingové spolupráce, veľa komunikujem a získavam užitočné skúsenosti. Vyhýbam sa aktívnej politike, ale nie ľuďom, ktorí túto krajinu či kraje, mestá a obce riadia – aktuálne spolupracujeme na novej modernej infraštruktúre slovenského športu - moja idea je budovať po celom Slovensku, vo väčších či menších mestách nové, cenovo dostupné školské športové haly. Cez deň budú slúžiť školákom a školám, popoludní klubom v meste a verejnosti. To je príklad krásnej synergie, ktorá vytvára obrovský spoločenský dopyt. V Košiciach, Senci, vo Fiľakove, v Kysuckom Novom Meste, Nemšovej či v samotnej Bratislave. Čo okresné mesto, to najmenej jedna nová školská športová hala. Už včera bolo neskoro...

S kolegami zo správ určite dobre vychádzate. Máte však dobrých kamarátov aj z konkurencie?
Mimo televízie svoju televíznu prácu veľmi neriešim, dlhé roky sa poznáme s ľuďmi, s ktorými sme mediálne rástli, či už v rádiu, alebo v lokálnych televíziách... Vedeli ste napríklad o tom, že môj prvý televízny magazín sme v Košiciach koncom 90. rokov vyrábali spolu s mojou dnešnou moderátorskou partnerkou Andreou Belányiovou? Obaja sme mali blízko k automobilom a presne o tom bol aj náš televízny program – volal sa Motoklub (smiech).

Pokračovanie na ďalšej strane:

Aký najlepší film ste za posledné obdobie videli? A máte nejaký naj?
Neskutočne ma bavil seriál „Peaky Blinders“, alebo v preklade „Gangy z Birminghamu“, ale vždy potešia aj dobré kriminálne seriály so severskou kriminálnou zápletkou. A ak hľadáte romantiku, úplne krásny je film „Predtým, ako som ťa spoznala“, nedávno sme ho vysielali v TV JOJ.

Čo najbláznivejšie ste vo svojom živote podnikli?
Uff, to je ťažká otázka. Ale medzi šialenosti určite rátam tanečné vystúpenie s mojimi kolegami počas živého vysielania našich Novín – to bolo, ako keď sa tri stromy ohýbajú vo vetre... ale pobavilo ma moderovať v obleku a s kravatou živé spravodajské vstupy počas super mrazov zo svetového pohára lyžiarok v Jasnej, či keď ma môj šéf poslal moderovať hlavné správy z autobusovej zástavky... to teda bolo niečo (smiech).

Je niečo, na čo by vás v živote nikto nenahovoril?
Nelákajú ma napríklad skoky z mosta na lane... a od istého času už ani veľmi rýchle kolotoče (smiech).

Keď ste boli mladší, mali ste nejaký vzor? Poprípade, pobláznila vás nejaká herečka/speváčka?
Jasné, v mojej puberte letel seriál Beverly Hils 90210, v rádiách hviezdil Julo Viršík a na diskotékach kraľoval Dr. Alban s hitom It´s my life. Ale vzor v živote, kým alebo čím budem, som mal v rodine, chcel som byť pilotom stíhačiek...

Máte dvoch synov. Nerozmýšľajú, že pôjdu vo vašich šľapajach?
Tí sú už obaja stredoškoláci a šliapu si svojimi cestami a ja dúfam, že som pre nich v živote prístavom i navigačným majákom. Som tu stále pre nich a dúfam, že stále ten istý otec.

Momentálne je veľkým trendom, že známe tváre majú dieťa po 50-ke. Vy ste mladší, máte 45, no vedeli by ste si teraz predstaviť, že aj vy by ste sa mali teraz starať o malé bábätko?
V tomto veku už radšej šteniatko (smiech)... ale keď príde čas na vnúčatá, som pripravený byť super dedko!

Pred rokom ste divákov prekvapili, keď ste mali prvýkrát dioptrické okuliare. Neuvažujete nad laserovou operáciu očí?
Ja ich vlastne nosím od svojich 12 rokov, ale máte pravdu, premiéra bola pred kamerami približne pred rokom. Už má rád väčšiu pohodu a nosiť okuliare vlastne nie je hanba, takže som sám sebou a užívam si to.

Pokračovanie na ďalšej strane:

Ľudia vás však nevnímajú iba ako moderátora, ale aj ako manažéra ženskej florbalovej ligy. Ako ste sa k tomu vlastne dostali?
Čosi ako florbal sme hrávali v detstve na sídlisku na akomkoľvek voľnom parkovisku, len sme mali drevené hokejky a dobrá bola aj tenisová loptička. Ale nebol deň, aby sme čosi vonku nehrali. Približne pred 5 rokmi sme v televíznej nadácii riešili, ako motivovať deti v školách na šport, ale nielen chlapcov, aj dievčatá. Začínal som teda pri organizácii celonárodnej školskej športovej súťaže pre žiakov do 15 rokov a keďže už tam bolo vidieť, ako Slovensko v tímových športoch neverí dievčatám a vlastne ani ženám, ktoré mimochodom v roku 2017 skončili na majstrovstvách sveta siedme, čo je neskutočný výsledok, cítil som, že postoj k dievčatám a ženám v tímových športoch treba na Slovensku zmeniť. Prvým výsledkom je práve Hyundai extraliga žien. Na rade je nový celonárodný školský projekt, do ktorého zapojíme všetky vekové kategórie, aj najmladších prváčikov a, samozrejme, dievčatá i chlapcov, no a nezabúdame ani na mužov - tí majú tiež svoju extraligu.
A na toto všetko potrebujeme nové, väčšie, modernejšie školské multifunkčné telocvične. Hrať šport nielen na klubovej úrovni, ale aj pre radosť.

Pred piatimi rokmi sa v médiách riešil smutný príbeh rádiodiagnostičky Janky Matavovskej, vašej spolužiačky z gymnázia. Máte o nej nejaké správy?
Nemám a ani sa neodvážim mojich spolužiakov z gymnázia na Janku opýtať. Beriem to tak, že keď nikto nič nehovorí, tak je stále dobre. Že je stále medzi nami. Aj keď by som si prial, keby sme ju vedeli uzdraviť akýmkoľvek liekom, ktorý je vráti taký život, aký máme my.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste moderovanie zavesili na klinec a vstúpili do politiky?
Nikdy. Pre mňa je to principiálna vec a tejto zásady sa držím dobrých 20 rokov. Mám rád ľudí, rád spolupracujem s tými, ktorí o to stoja, ale politika mi v živote nechýba.

Máte ešte nejaký nesplnený sen?
Veľmi by som ocenil, keby už svet zvládol koronu a mohol by som si opäť sadnúť v Londýne na lavičku na Trafalgar square, či zájsť do štvrte Soho po CD, ktoré už inde na svete asi ani nekúpite, alebo navštíviť škótsky Edinburgh a prejsť sa po Roayal Mile. A z veľmi osobného dôvodu a s jediným človekom na svete by som rád strávil noc v The Reading Rooms v mestečku Margate na východnom pobreží Anglicka...