Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Kuko zo Slížov spomína: Predkapelu nám robil aj Desmod

Reklama

Pred pár dňami vydali svoje jubilejné CD, ktoré dostalo názov St. Mary Huana Ganja. Čestnej úlohy krstného otca sa chopil komik Bolek Polívka, ktorý hostil Horkýže Slíže na svojom ranči v Olšanoch a novinku oblial neodmysliteľnou Bolkovicou. My sme si ale dali s Petrom „Kukom“ Hrivňákom, lídrom skupiny Horkýže Slíže, rande v Bratislave a on vytiahol z pamäte prachom dávno zapadnuté príbehy.

Stretli sme sa na Vysokej ulici v centre hlavného mesta. Pred klubom, ktorý sa kedysi volal Kráter. Tento rockový klub sa totiž stal pre Slíže historický. Práve tam totiž v roku 1997 krstili svoje debutové CD. Dnes je na jeho mieste diskotéka, ktorá bola v čase našej návštevy zatvorená.

tu sa to všetko začalo

Na cestu do štúdia ste sa ale pripravili celkom dobre. Mali ste už v rukách aj demokazetu s názvom Prvý slíž.
„Na nej bolo 14 skladieb a z nich šlo na prvé CD asi sedem. Celé nahrávanie trvalo osem dní, čo je málo. Veď na porovnanie naše najaktuálnejšie CD sme nahrávali 30 dní.“

Historicky prvý videoklip skupiny Horkýže Slíže

Zdroj: youtube.com

Ako to je možné?
„Ani neviem, niekde sa asi stala chyba. Asi to robíme už nejako pomalšie.“

Starnete?

„Žiaľ, starneme. A asi sa s tým moc hráme.“

Prvé CD ste nahrávali v roku 1996, ale vtedy ste už boli pomerne úspešnou koncertnou skupinou.

„Náš prvý koncert sa konal vo februári 1993 v Ivánke pri Nitre. Druhý bol potom až v lete. Päťmesačná pauza bola spôsobená aj tým, že som bol na základnej vojenskej službe. Ale vtedy sa málo hrávalo. Najmä v Nitre nebolo kde hrať. My sme preto chodili najmä po kultúrnych domoch, ktoré fungovali v okolitých dedinách.“

Vaša kariéra stála od prvého momentu najmä na textoch.

„Áno, to je pravda.“

Zdroj: Pluska.sk/Ivan Janko

V KLUBE DUNA: Ach tie roky deväťdesiate.


V KLUBE DUNA: Ach tie roky deväťdesiate.

Foto: Pluska.sk/Ivan Janko

Ty do nich dokážeš zakomponovať neuveriteľné veci. Kam na to chodíš?
„Pracujem s rýmom. A čo sa týka myšlienok, tie si väčšinou požičiavam od ľudí z môjho okolia. Najčastejšie na žúroch, kde ich niekto povie a ja si to zapisujem do mobilu. Lebo ja na párty nechodím len piť, ale aj pracovať.“

Takže pozoruješ opitých kamarátov a zapisuješ si ich hlášky?
„Áno, tak to funguje. Niekedy ale ani ja nestíham a potom si ráno vravíme, že čo to povedal, na čom sme sa tak smiali? Škoda že som si to nezapísal. Niekedy je to naozaj problém, zaznamenať si všetko v tom opitom stave. A keď to aj zapíšem, tak to v triezvom stave krvopotne lúštim.“


Nedá sa to robiť za triezva?
„Nie, ja musím byť na rovnakej frekvencii ako celá partia, inak by to nefungovalo. Keď ale nájdem ráno niečo zaujímavé, tak potom pracujeme na tom, aby sa to dostalo do pesničky.“

Takto isto si to robil aj v čase, keď vznikali vaše prvé skladby?
„Úplne rovnako. Len som si vedel viac zapamätať. Vždy píšem o tom, čo žijeme. Tesne po puberte sme spievali skladby typu Hurá už mám osemnásť a onania. Dnes sa to nedá, už by nám to nikto neveril.“

Často dávaš do skladieb aj kamarátov. Mal s tým niekedy niekto problém?
„Nikomu to nikdy nevadilo. Skôr sa tešili, že sa dostali do pesničky.“

Ukážkovým príkladom je pieseň Bylinožravec Milino, ktorá pojednáva o istom vegetariánovi z Nitry. Ten sa ale medzičasom presťahoval do Bratislavy a už nie je ani bylinožravec.
„Už zase konzumuje mäso? Zaujímavé, hej to je stará skladba, ale dodnes to sem tam chcú ľudia aj na koncertoch.“

Bilinožravec MiliNo

Zdroj: youtube.com

V textoch si ale naložil aj výrazne známejším tváram. Sťažoval sa niekto niekde? Napríklad aj na prvej doske máme pieseň Palko.
„S Haberom sme sa v živote asi dvakrát pozdravili a dohromady prehodili asi tri vety. Ešte aj to cez telefón. Raz mi ho podal Julo Viršík a chcel len toľko, že sa mu páči naša skladba R´N´B soule. A to bolo všetko.“

Ale máte skladbu Žigo, ktorá ale nie je o tom slávnom hokejistovi.
„Je o jednom feťákovi. Ale pamätám sa, že raz istá novinárka volala Žigmundovi Pálffymu, že či mu nevadí, že o ňom spievame.“

Volal vám potom?

„Nie, to nie, bol vraj zhrozený, ale vysvetlilo sa to. Inak to meno v pesničke je odvodené od priezviska a nie od krstného mena Žigmund.“

Mali ste niekedy v začiatkoch ten pocit, že to celé nemá cenu?
„Nikto z nás nemal v začiatkoch v pláne stať sa hviezdou. Nebolo to reálne. Keď sme sa vtedy okolo seba pozreli, že ktoré skupiny v tom čase hrali za skutočný honorár, tak ich bolo veľmi málo. V tých časoch to bolo tak, že mnoho skupín sa tešilo, keď dostali od organizátora koncertu niečo na cestu.“

Hrali ste len za konzumné?
„Hej, za desať pív a tak podobne.“

Bubeník to zabalil, keď sa začalo dariť

A kedy sa vám to po prvýkrát oplatilo?
„To boli posledné mesiace, kedy s nami hrával náš prvý bubeník Martin Košovan. On to totiž zabalil v čase, kedy začala skupina na seba zarábať. Dnes to znie vtipne, že z kapely sa odchádza vtedy, keď to začne zarábať. Ale bolo to jeho rozhodnutie a my sme ho rešpektovali.“

To bol ktorý rok?
„Bolo to na prelome rokov 2001 a 2002.“

Takže do toho času ste mali všetci aj svoje civilné zamestnania?
„Ja som pracoval do roku 2002 ako skladník. Celý týždeň som ťahal vo Farby-laky a cez víkendy sme cestovali po Slovensku a hrali. Cez týždeň som potom jazdil na vysokozdvižnom vozíku a zhadzoval palety, lebo som popri tom písal texty. Nevedel som sa sústrediť na dve veci. Veľa farieb som porozlieval.“

Aký to bol pocit dať výpoveď a už nikdy nevstávať ráno do práce?
„Jasné, že to bolo super. Ale šéf to bral úplne v pohode. V podstate som ani nemusel odísť. Vravel, že môžem chodiť do práce len tak, keď budem mať čas a bude sa mi chcieť. Mne sa už ale nechcelo.“

Ale ak by sa čokoľvek stalo, tak si sa mal kam vrátiť.
„Samozrejme. Boli tam so mnou spokojní. A to aj napriek tomu, že som občas niečo rozlial.“

Zrekapitulujme ale trochu tie vaše krsty. Prvé CD s náznom V rámci oného sa krstilo čím?
„Pivom.“

Zdroj: Pluska.sk/Ivan Janko

TU SA TO ZAČALO: Krst historicky prvého CD sa v klube Kráter v Bratislave konal v roku 1997.


TU SA TO ZAČALO: Krst historicky prvého CD sa v klube Kráter v Bratislave konal v roku 1997.
Foto: Pluska.sk/Ivan Janko

V poradí druhý krst CD Vo štvorici po opici ale bol mimoriadne netradičný.
„Áno, lebo to CD sme očúrali.“

Ten názov sa potom stal slovenským prekladom filmu Hangover. Ukradli vám ho?
„Nie, nikto nič neukradol. Slušne nám zavolali a spýtali sa, či ho môžu použiť.“

Potešilo ťa to?
„Iste. Navyše na internete to skvele boduje, lebo ak niekto hľadá v slovenčine ukážky z toho filmu, tak sa tam často zamotajú aj skladby z nášho albumu.“

No a potom ste prešli skôr k takej klasike.
„Tretie CD krstil Janko Kuric zo skupiny Vidiek v bratislavskom klube Duna. Priniesol nejakým tvrdý alkoholom, ale čo to bolo, to si už naozaj nepamätám.“

Čo bude?

Koho? Syna, alebo Rytmusa?
„Obidvoch. My sme miniatúrna hudobná scénička, musíme sa rešpektovať.“

Poďme k piatemu albumu, Kýže Sliz. Ten vám krstil Stano Dančiak v ďalšom bývalom klube Metro. Vy to nejako zatvárate, lebo kde ste krstili, to už nefunguje.
„Tak to vyšlo. Sme z Nitry a vždy sme si nechali poradiť, keď sme hľadali miesto na krst. Tak to bolo aj pri piatom albume. Inak ale Stano Dančiak bol vlastne prvou osobou, ktorá vyplynula z nahrávania samotného CD. Lebo on nám nahovoril intro v štýle Derricka a bolo skvelé. Dovtedy najlepšie a ako bonus nám to pokrstil. To CD bolo prelomové aj v tom, že sme sa už začali hrabať trochu do Čiech. Koncertovali sme na Morave a postupne aj ďalej.“

Po piatom albume ste sa dostali na výslnie, no následne to celé akosi upadlo.
„Veľa sme hrali v Čechách a keď sme sa vrátili, už sme tu mali na koncertoch zase len skalných. To bolo v roku 2003 až 2004. Ani neviem, kde sa vtedy stratili tie mladšie ročníky. Stalo sa, že do klubu prišlo len asi 300 ľudí. Ale organizátorom to bolo jedno. Väčšinou to boli naši rovesníci a na bare robili extrémne dobré tržby. To majiteľov klubov bavilo.“

Následne ste sa zase dostali hore a koloval taký názor, že ak by ste vydali CD, na ktorom by nebolo nič nahraté, aj to by bola zlatá platňa.
„Možno, ale nebolo by to dobré. Uškodilo by nám to a potom by si už nekúpili nič. My sme už vtedy mohli dať napríklad aj koncert do športovej haly, ale nerobili sme to. To sme začali robiť až po Desmode. Jáj už viem, kde sa nám vtedy stratili tie mladšie ročníky spod pódia. Desmod prišiel.“

Desmod síce plnil haly skôr ako vy, ibaže to bolo na začiatku celé naopak. V takom petržalskom DK Lúky prišlo kedysi na vás asi 150 ľudí a pred vami hral práve Desmod, ktorý mal v tom čase asi štyri vlastné skladby.

„A zvyšok ich repertoáru boli prebraté piesne. Áno tak to vtedy bolo.“

História Desmodu a kapely Horkýže Slíže je ale prepletená výraznejšie.
„Keď bol gitarista Mário Sabo na vojne, tak za neho hral Rišo Synčák. No a keď sa Martinovi Košovanovi nechcelo hrať koncert ďaleko od Nitry, tak šiel Jano Škorec. Takže sme neraz boli na pódiu v zložení 2 kusy Desmod a 2 kusy Slíže.“

Zdroj: Pluska.sk/Ivan Janko

KAMOŠI: Rišo Synčák z kapely Desmod (vľavo) bol s Jurom Štefánikom tiež chvíľu súčasťou skupiny Horkýže Slíže.


KAMOŠI: Rišo Synčák z kapely Desmod (vľavo) bol tiež chvíľu súčasťou skupiny Horkýže Slíže.
Foto: Pluska.sk/Ivan Janko

Čo tak si to zopakovať?
„No boli to veľké zážitky vtedy. Aj Synčo a aj Jano Škorec sú super zabávači a vedia žúrovať naozaj parádne. Nezabudnem ako Škorec kdesi grcal z druhého poschodia... bolo toho veľa.“

Na hudobnej scéne ste 20 rokov. Zmenilo sa tu odvtedy niečo?
„Nič sa nezmenilo. Nikto neodchádza, nikto neprichádza. Všetci sú stále tu.“

Vás ale rozhlasové stanice nikdy nemali v láske.
„Nie, tento vzťah nefunguje. Dodnes nás mnohé rádiá ignorujú, ale aj to je na niečo dobré. Sme koncertná kapela a o to ide.“

A čo tak spraviť pieseň len pre rádio, ktorú by ste ani nemuseli nikde hrať.
„Skúšali sme to, ale nefunguje to. Hity nevychádzajú. Vždy, keď sme to tak chceli riešiť, tak to dopadlo inak. Trebárs Sršeň mal byť hit a nikdy sa ním nestal.“

Kedysi sa riešili predaje nosičov, dnes sa rátajú kliky na youtube.

„Internet hýbe svetom. Je to nutné zlo a treba s ním žiť. Aj facebook, netreba sa brániť a treba to brať ako celok. Stále sa oplatí aj vyrábať klipy. No a čo, že tu nemáme hudobné relácie. K ľuďom sa dnes vďaka stránke youtube dostanú možno skôr, ako keď tu boli hitparády.“

Neklesá kvalita klipu, keď to ide len na internet a nie do televízie?
„O to nejde. Klip môže byť drahý a zlý, ale aj lacný a super.“

Pieseň od Elánu prerobili len kvôli klipu


Zdroj: youtube.com

Názov vášho nového CD Santa Mary Huana Ganja evokuje ľahké drogy.
„Pôvodne tam mala byť aj skladba na túto tému, nakoniec sa tam ale nedostala. Ale tie texty vznikali, ako je pre nás bežné, na žúrkach, kde sa nekonzumoval iba alkohol. No ja som bol iba na minerálke a tak som si zapisoval všetky myšlienky mojich parťákov. Inak boli to väčšinou herci, keďže sú kamaráti, tak ich nebudem menovať.“

Takže okolie stále ovplyvňuje?
„Iste, ak by som bol vo väzení, tak sa môžem aj pokrájať, ale na textoch by si to zbadal, že som sedel. Moje texty totiž tvoria ľudia, čo sú okolo mňa.“

Máte desiate CD, fungujete 20 rokov. Čo ďalej?
„Pri nahrávaní bolo veľké nadšenie a bavilo nás to. Čo bude? Nevieme, to sa nedá predpokladať. Tých 150 koncertov ročne už hrať nikdy nebudeme. Ale sú tu letné festivaly, kde sa hrá navyše kratšie. To je tiež fajn.“

Navyše stihnete aj dve akcie za večer.
„Hej, dohráš, zbalíš a ideš ďalej. Takzvané holičstvo. Muzikanti to tak vravia, že kade idú, tam holia.“

Je to úplne iné, ako keď si sa po prvom CD vykašľal na festivaly, šiel si radšej brigádovať na farmu do Veľkej Británie.
„No, je to tak. To leto som strávil v Škótsku na jahodách a v Anglicku na fazuli. Skupinu sme založili ako mladí chlapci. A tiež sme robili len to, čo robia študenti aj dnes, tiež chodia na farmy, alebo inde za prácou. Vtedy to ale bolo komplikovanejšie, v podstate na čierno. Potrebovali sme pozvanie a na hraniciach sme sa tvárili ako turisti. Museli sme presvedčiť colníka, že ideme cestovať a nie pracovať.“

Ty ale máš aj iné ambície, ako len hrať, spievať a tvoriť pod značkou Horkýže Slíže.
„Všetko chce čas a energiu. Najmä, ak chcem robiť viac vecí naraz. Chceli sme spraviť taký trochu iný seriál, ale momentálne na to nemáme rozpočet, preto to nejde do žiadnej televízie, ale len na internet. Popri tom vznikla aj skupina BijouTerrier, ktorá je už slávnejšia ako celý seriál. Tomu projektu sa venujem ako producent a píšem im aj texty. Nenudím sa.“

Vyberáme pre vás niečo PLUS